Slovinsko vyčlenilo na predaj 15 štátnych firiem. Vláda v Ľubľane verí, že sa vďaka tomuto kroku krajina vyhne bankrotu.
BRATISLAVA. Keď bol Janez Janša premiérom slovinskej vlády, chodil na políciu a súdy, lebo ho vyšetrovali pre obvinenia z korupcie. Musel vysvetľovať, prečo sa po nákupe transportérov na jeho účtoch našlo 220-tisíc eur.
Vo februári rezignoval. Vedením vlády bola na rok, bez toho, aby sa konali voľby, poverená ekonómka Alenka Bratušeková.
Jej vláda zachraňuje, čo môže. Bratušeková tvrdí, že Slovinsko nie je Cyprus a pomoc z eurovalu nepotrebuje.
Slovinská ekonomika sa však za posledné tri roky prepadla o sedem percent HDP. Ešte v roku 2007 bola pritom najrýchlejšie rastúcou ekonomikou eurozóny.
Tri banky, ktorým roky šéfovali politickí nominanti, sa ocitli pred bankrotom. „Niečo sa zmenilo a je to nezvratné,“ opísal nálady v krajine pre týždenník The Economist sociológ Gorazd Kovačič.
Vláde prvej premiérky v histórii Slovinska takmer polovica obyvateľov nedôveruje. Cítia, že idú v šľapajach Grékov a Španielov, ktorí museli za pomoc z cudziny zaviesť úsporné opatrenia. S tými už Bratušeková prišla: zvýšila DPH a prepúšťa úradníkov či šetrí na ich platoch.
Rozpredaj ako záchrana
Ani to na záchranu krajiny nestačí. Slovinsko, ktoré bolo jedinou krajinou z postsovietskeho bloku, ktoré neprivatizovalo, už určilo 15 štátnych firiem, ktoré ponúkne investorom na predaj.
Sú medzi nimi druhá najväčšia a najzadlženejšia štátna banka Nova KBM, Telekom Slovenije, letisko v Ľubľane či Adria Airways. „Plán je to ambiciózny, ale privatizácia nevyrieši dlhové problémy,“ povedal pre SME slovinský ekonóm Milan Smiljanic.
Kým v roku 2008 predstavoval dlh 22 percent HDP, tento rok má narásť na 61 percent HDP. Aj pre sedemmiliardovú sekeru, ktorú v bankách tvoria toxické úvery. „Banka Nova KBM, kde má štát 80percentný podiel, je zadlžená. Nemyslím si, že sa nájde na jej kúpu investor aj preto, že nevie, čo v banke nájde,“ tvrdí Smiljanic.
Banky potrebujú pomoc
Do konca júla potrebuje trojica štátnych bánk (Nova Ljubljanska Banka, Nova KBM a Abanka Vipa) od 900 miliónov do 1,3 miliardy eur. Aby našiel štát investora, chce banky očistiť od toxických úverov.
Tie banky poskytli najmä spiazneným firmám. Pár mesiacov potom, čo úvery získali, sa po firmách zľahla zem.
Podľa vzoru Španielska chce slovinská vláda zlé úvery izolovať do zlej banky, teda konsolidačnej banky, ktorá bude výmenou za toxické úvery vydávať dlhopisy. Štát jej poskytne záruky vo výške štyroch miliárd eur.
Reálnejšie ako pre banky by mohlo byť hľadanie investora pre Telekom Slovenije. „Obávam sa však, že obchod zlyhá ako v roku 2008. Vláda chcela predať 49percentný podiel, ale trvala na vyššej cene, preto ho stopla,“ tvrdí Smiljanic.
Vtedy hodnotu slovinského Telekomu odhadli na dve miliardy eur. Odvtedy sa akcie prepadli z 260 na 84 eur, dnes sa odhaduje na 550 miliónov eur. K prepadu ceny prispel aj škandál, keď exšéfovia akvizíciami v zahraničí spreneverili 25 miliónov eur.
Agentúra Moody's v apríli Telekomu Slovenije znížila rating do špekulatívného pásma. Začiatkom mája znížila aj rating krajiny, v čase, keď sa Slovinci chystali predať dlhopisy za tri miliardy dolárov. Krajina ako prvá na svete pripravuje na ratingovú agentúru žalobu za spôsobené straty.