Ako vnímate zámer vlády na zdokladovanie stavby?
„V pozemnom staviteľstve je nedávanie bločkov rozšírené, ale väčšinou to nie je na veľkých stavbách. K únikom dochádza pri výstavbe a rekonštrukcii rodinných domov alebo bytov, alebo ich časti. Tam je spotrebiteľom občan, ktorý má možnosť platiť v hotovosti. Veľkí investori musia mať všetky dokumenty v poriadku, pretože sú auditovaní. “
Prečo stavebníctvo patrí medzi sektory, kde sú daňové úniky bežné?
„Investori majú stále zafixované, že stavba tak môže byť lacnejšia. Nevylučujem však, že s takouto myšlienkou neprichádzajú aj stavebníci. Oni to vnímajú ako súčasť konkurenčného boja, čo nepovažujeme za etické. Firma, ktorá je normálna, nedokáže poskytnúť zľavu 20 percent, čo je výška DPH. Pre poctivé firmy sú stavebné firmy, ktoré obchádzajú zákon, nepríjemnou konkurenciou a radi ich nevidíme.“
Môže zákon očistiť podvodné firmy od poctivých?
„Myslím si, že áno. Bude to však postupný proces. Politici nikdy nevymyslia to, čo dokážu vymyslieť ľudia v praxi.“
Platby bez DPH však často požadujú obyčajní ľudia, ktorí takých podnikateľov vyhľadávajú.
„Ak niekto nebude chcieť pristúpiť na nedovolený tlak občana, ktorý to požaduje, firma bude môcť povedať, že sa nechce dostať do kolízie so zákonom. Povie, že to nebude akceptovať. Nechcem tým povedať, že ľudia si nebudú môcť zohnať bločky, ale to už zákon neustráži.“
Teda môže sa stať, že zákon prispeje k obchodovaniu s bločkami napríklad na stavebný materiál?
„Existuje povinnosť doklady uchovávať, na to netreba zabúdať. Skúste však obchodovať s bločkami starými šesť rokov. Oveľa dôležitejšie je to, že pri existencii normálnych vzťahov sa budú môcť podpisovať normálne zmluvy. Ak staviate načierno alebo vyplácate na ruku, tak neexistuje korektná zmluva medzi dodávateľom stavby a stavebníkom. Potom vznikajú napríklad problémy s reklamáciami.“
Ako sa zákon prejaví u klienta, nemôže mu stavba zdražieť?
„Bude hlavne kvalitnejšia. Nikto už to nebude robiť inkognito. Keď je zmluva, tak si zákazník vie firmu dohľadať a má záruku minimálne dva roky. Verejnosť prichádza do styku s firmami, ktoré robia pre iné spoločnosti. Často sú to živnostníci, ale aj fuškári, ktorí nie sú evidovaní. Stavbárov potom vnímajú tak, že každý, kto robí s miešačkou, je stavbár.“
Ako to funguje v zahraničí? Dozerá sa tam na stavebníctvo prísnejšie?
„Keď som pracoval v Nemecku pred pár rokmi, prišla stavebná polícia, kontrolovala stavebné povolenia ľudí, ktorí pracovali. Museli sme mať fotokópie pasov a povolení. Polícia mala možnosť nahliadnuť do zmluvy a niekedy si zavolali investora. Na úradoch sa ľahko získavali povolenia, ale nikto si nedovolil, aby dohody boli ústne, bez bločkov.“
Neobávate sa vyššej administratívy a byrokracie so zákonom?
„Nárast dokladov a povinností pribudne. Na druhej strane štát ušetrí peniaze. Neviem, ako sú vyťažení ľudia na stavebných úradoch. Chápem argumentáciu, že sa všade deklaruje, že treba znižovať počty úradníkov, ale štát prichádza s opatreniami, ktoré vyžadujú ich posilnenie. Ak zákon vojde do platnosti, až potom budeme vidieť výsledky. To, že bude cirkus okolo toho, o tom som presvedčený. Ľudia takéto opatrenia nemajú radi. Veľa ľudí bude argumentovať tým, že si stavia svojpomocne, napríklad si zavolá partiu známych. To treba ošetriť citlivo.“
Čo potrebuje stavebník, aby u nás stavbu skolaudoval?
„Potvrdenie o ukončení stavby medzi dodávateľom a odberateľom. Na stavbu príde pracovník zo stavebného úradu, ktorý skontroluje stavebnú dokumentáciu overenú v stavebnom konaní, ktorá zachytáva všetky zmeny v projektovej dokumentácii. Nutné sú všetky certifikáty použitých materiálov a najnovšie aj energetický certifikát, či stavba spĺňa všetky teplotnoenergetické predpisy. Úradník požaduje aj stavebný denník.“