BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Pre vysoký deficit je Maďarsko deväť rokov pod disciplinárnym konaním Bruselu. Vláda Viktora Orbána ho musí znížiť, preto schválila úsporné opatrenia.
„Ak by neboli v hre hrozby, že nám Európska únia škrtne fondy, vláda by tak deficit neriešila. Na jeho zníženie však šije opatrenia horúcou ihlou,“ povedal pre SME maďarský ekonóm Kálmán Dezséri.
Orbánova vláda sa zaviazala, že v tomto a budúcom roku v rozpočte ušetrí 93 miliárd forintov. Zníži nimi deficit o 0,3 percentuálne body a vmestí sa do limitu troch percent, čo žiada Brusel.
Peniaze chce šetriť viazaním výdavkov v sektoroch. Je pripravená stopnúť aj investičné projekty za 80 miliárd forintov plánované na budúci rok. Sú medzi nimi napríklad výstavba futbalového štadiónu či rekonštrukcia námestia Kossuth v Budapešti.
„Dodatočné kroky očakávané Komisiou sú nepotrebné,“ neodpustil si pre TV Bloomberg komentár hovorca vlády Andras Giro-Szasz.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Loby firiem v Bruseli?
Brusel bude opatrenia posudzovať zrejme 22. júna. Orbán sa obáva, že Komisia povie, že opatrenia sú síce dostatočné, ale nie udržateľné.
Minister hospodárstva Mihály Varga pohrozil, že vláda má plán B. Je pripravená zvýšiť bankovú daň, daň z finančných transakcií či dane pre energetický sektor, tvrdí server Portfolio.hu.
„Uvedomuje si, že je to citlivá téma, keďže dane zasiahnu hlavne zahraničné firmy,“ tvrdí Dezséri.
Vláda v médiách prezentuje, že za disciplinárnym konaním voči Maďarsku je lobing zahraničných firiem. Tie sa sťažujú, že prišli pre vyššie dane v krajine o časť ziskov.
„Únia zneužíva svoju moc. Špeciálne dane a zníženie cien energií idú proti záujmom firemnej loby,“ reagoval šéf frakcie Fideszu Antal Rogán.
Prvé opatrenie zlyhalo?
Fideszu môže prekaziť rozpočtové plány daň z finančných transakcií vo výške 0,2 percenta. Európska verzia je len slabým odvarom Orbánovej dane. Za apríl do rozpočtu z tejto dane pritieklo o polovicu menej, aký bol plán.
Rezort financií už pre týždenník Figyelő priznal, že očakávaný ročný príjem je z tejto dane zrejme prestrelený o 80 miliárd forintov. Finančné inštitúcie totiž racionalizujú transakcie, aby sa vyhli dani. Ministerstvo tvrdí, že výkyv v príjme spôsobila aj sezónnosť, koncom roka očakáva lepší výber.
V bankách vyvolala ostrú kritiku banková daň a najnovšie snaha, aby polovica bankového sektora v Maďarsku bola v maďarských rukách. Dnes patrí zahraničným vlastníkom 64 percent bankového trhu. Šéf Intesa Sanpaolo Enrico Cucchiani návrh v marci označil za nočnú moru.
Agentúra Reuters prišla s informáciou, že z maďarského trhu odchádzajú dve banky. Kúpiť ich má OTP banka. Talianska skupina Intesa, do ktorej patrí VÚB banka, reagovala na možné správy o jej odchode, že je to špekulácia.
Šéf OTP Sandor Csanyi povedal, že ak vláda nezníži dane, z krajiny budú odchádzať banky, ktoré sú už v strate.
Rétorika proti Bruselu
Orbán posilňuje protieurópske nálady laickou a skreslenou rétorikou. V médiách obviňuje Komisiu, že chce vziať maďarským občanom dôchodky či sociálne istoty, ale vláda jej tlaku odoláva.
„Nazývajú to úsporami. Brusel nám hovorí, čo by sme mali robiť, ale ja sa s tým nestotožňujem, lebo chcú ľuďom brať,“ interpretoval odporúčania Komisie Orbán vo rádiu MR1.
Ide o marketing a vykreslenie Európskej únie ako nutné zlo, tvrdí pre SME analytička Andrea Éltetőová z Maďarskej akadémie vied. „Často používa slovné spojenia: ľudia Maďarska, znížili sme pre vás ceny energií, plynu a podobne. Je predsa len rok pred voľbami,“ dodáva Éltetőová.