BRATISLAVA. Vládny Smer si nachystal na schválenie desiatky opatrení, ktorými chce naštartovať ekonomický rast.
Väčšinou ide o náčrty projektov eurofondov, ktoré už vláda oznámila, alebo majú štartovať až okolo roka 2015.
Samotné opatrenia sú opísané nekonkrétne a kopírujú plány ministerstiev. Vláda plánuje napríklad podporiť chov zvierat a pestovanie rastlín, chce viac fyziky a chémie na školách. Rast chce posilniť aj „efektívnejšími zasadnutiami medzivládnych komisií“.
Do programu rastu sa dostalo prakticky všetko, čo vláda sľúbila alebo robí, napríklad stavbu diaľnic, hľadanie práce pre mladých ľudí a jednoduchšie eurofondy. „Mnohé z opatrení nemajú nič spoločné s hospodárskym rastom,“ hovorí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Rastislav Machunka zo zamestnávateľskej asociácie povedal, že návrhy typu podpora biomasy firmám len zvýšia náklady.
Znížiť počty ľudí bez práce majú projekty na podporu zamestnávania mladých do 29 rokov, dlhodobo nezamestnaných či absolventov. Štát si to predstavuje aj tak, že tomu, kto zamestná človeka, ktorý je tri mesiace evidovaný na úrade práce, zaplatí 25 až 40 percent nákladov na jeho mzdu. Chystá sa aj národný projekt „podpora opatrovateľskej služby“.
„Väčšinou to je sumarizácia opatrení, ktoré už sú v platnosti,“ zhodnotil Rastislav Machunka z asociácie zamestnávateľských zväzov. Dobrý nápad je podporiť prácu opatrovateliek. Môže to byť zaujímavé zvlášť pre ľudí, ktorí žijú na vidieku a majú nižšie vzdelanie. Po opatrovateľských službách je dopyt, dodáva Machunka.
Ak by platilo to, čo avizuje v materiáli vláda, pôžičky by boli dostupnejšie aj pre začínajúcich podnikateľov, a aj tých, čo sú v zaostalejších regiónoch a bolo by menej administratívy pri podávaní daňových priznaní či v účtovníctve. Detaily chýbajú.
Vláda uvažuje aj nad nenávratnou finančnou výpomocou z rozpočtu na podporu inovácií. „Pri tomto opatrení by som bol veľmi opatrný. Vláda by mala zrozumiteľne informovať, komu a na aký účel dáva peniaze,“ hovorí Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Podnikateľom má pomôcť aj redukcia počtu štátnych úradov cez program ESO. Zároveň im vraj odpadne byrokracia v účtovníctve, čo pocíti 60 percent firiem, plánuje vláda. Významní investori by mali rýchlejšie získať štátne občianstvo.
„Podnikateľov trápia úplne iné veci. Napríklad neskoré platenie faktúr,“ hovorí šéf Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik.
Časť opatrení má pomôcť verejným financiám. Okrem reformy verejnej správy, kde nie je zrejmé, ako sa dosiahne úspora, má štát získať aj na presune núdzových zásob ropy pod verejnosúkromnú agentúru.
Vyššie dividendy má štátu zabezpečiť Slovenský energetický holding, no nie je zrejmé, ako má fungovať.
Vláda hovorí o tom, že treba podporiť odborné vzdelávanie už v základných školách a stredné školy majú viac spolupracovať s firmami. Z materiálu tiež vyplýva, že pochopila, že je lepšie podporiť z eurofondov zopár väčších projektov ako stovky malých. Preto sa majú budovať univerzitné parky a centrá.
V materiáli sa tiež píše o celoživotnom vzdelávaní. „Zámer viacerých opatrení je dobrý, ale nie sú jasné detaily,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž.
Na prelome rokov 2013 a 2014 chce rozostavať 120 kilometrov diaľnic a rýchlostných a ciest a ďalších 47 kilometrov v tom istom čase aj dostavať. Tak vidí štartér hospodárskeho rastu vláda. K tomu pribudne 630 kilometrov obnovených ciest prvej triedy, nové prekladiská v Bratislave, Žiline, Leopoldove aj v Košiciach.
Prácu vidí Smer aj v obnove bytoviek cez ich zatepľovanie, nové výťahy alebo rozvody. Sociálne odkázaným sľubuje nové byty. Ako na to, presne nehovorí.
Našim podnikateľom majú pomôcť dohody o voľnom obchode aj s krajinami mimo Únie či vytvorenie zahraničných pobočiek Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. Ďalšie možnosti vidí vláda v organizovaní medzinárodných veľtrhov. Na tento rok ich má v pláne šestnásť.
Či tento krok vlády skutočne pomôže slovenskej ekonomike rásť, nevedno, vraví Hošták. Štát totiž nemá žiadnu analýzu o tom, kde a ako naši podnikatelia vyvážajú alebo by chceli a mohli vyvážať, hovorí.
Topoľčany, Bošany, Solčany, Kovarce, Partizánske, Veľké Uherce a Bánovce nad Bebravou sa môžu tešiť na nové čistiarne odpadových vôd. Podobné zmeny sa plánujú v trenčianskom regióne, v Liptove či v okrese Ilava.
Zástupca živnostníkov Čižmárik si myslí, že čistiarne by sa zrejme stavali bez ohľadu na aktuálnu situáciu v ekonomike. Aktivitu v tomto smere však víta. Rovnako tak prácu na protipovodňových valoch chváli Dvonč zo Združenia miest a obcí.
Vláda v materiáli hovorí najmä o tom, že treba zlepšiť čerpanie eurofondov. Dala tomu vysokú prioritu. Investičné projekty sa majú napríklad nachystať ešte predtým, ako sa začnú čerpať eurofondy na roky 2014 až 2020.
Žiadatelia už nemajú predkladať všetky potvrdenia ako doteraz, administratívy má byť menej. Ktorej, nie je zatiaľ zrejmé. Keďže sa majú zaviesť paušálne výdavky, žiadatelia nebudú musieť predkladať ani všetky bločky. Výkon úradníkov sa má zase normovať, no nie je zrejmé ako.
Vláda chce cez projekty podporiť živočíšnu výrobu, z rastlinnej napríklad strategické ovocné stromy. Chce tiež zvýšiť manažérske schopnosti ľudí vo vedení verejných podnikov. „Kým nepoznáme rozpočty kurzov a nevieme, ako sa majú monitorovať, ťažko povedať, či to bude efektívne,“ dodal Baláž.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz