Postreky na poliach zabíjajú včely, Brusel ich obmedzil

Včely hynú pre silné postreky. Pomôcť by mal zákaz troch druhov látok na postrek rastlín. Šetrnejšie by mali farmári striekať už na budúcu jar.

Úhyn včiel pre poľnohospodársku chémiu zažil takmer každý včelár. Včely kontaminované pesticídmi síce do úľa priletia, keďže sa zmení ich pach, ostatné ich dovnútra nepustia. Zahynú zvyčajne pred úľom. Ide asi o desatinu až tretinu včelstva, hovoria v(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

BRATISLAVA. Minulý týždeň Brusel odobril dvojročný zákaz používania troch druhov pesticídov, ktoré škodia včelám. Platiť začne už v decembri tohto roka.

Po dvoch rokoch Komisia rozhodnutie prehodnotí – rozhodovať bude ďalší výskum.

Zákaz potešil hlavne včelárov a ekológov, menej farmárov a výrobcov postrekov či morených osív.

Hynie asi tretina včelstva

Fakty
Zákaz Únie
  • obmedzí od 1. decembra 2013 na dva roky používanie troch druhov neonikotinoidov (clotianidin, imidacloprid, tiametoxam) na ošetrovanie osiva, pôdy a listov rastlín a obilnín priťahujúcich včely.

Neonikotinoidy:

  • insekticídy na ochranu poľnohospodárskych plodín proti hmyzu. Spôsobujú úhyn takmer všetkého hmyzu vrátane včiel,
  • ovplyvňujú aj vtáky – nedostatkom potravy pre hmyzožravé druhy, toxicitou – môžu spôsobiť sterilitu a úhyn.

Pre postreky uhynuli včely aj včelárovi Jozefovi Vizvárimu z Kútov. „Každá včelička, čo doletí pred úľ, má sosáčik vytiahnutý von ako vyplazený jazyk, a nesie peľ,“ hovorí.

Kontaminovanú včelu ostatné do úľa nepustia, zahynie pred ním, vysvetľuje. Zahynúť takto môže podľa neho asi tretina včiel. „Tým včelstvo oslabne a výnos z neho je nulový,“ hovorí.

Opakuje sa to podľa neho hlavne pri použití nesprávneho postreku v nesprávny čas, napríklad keď sa repka postrieka do plného kvetu.

Problémy robí včelárom aj morenie osiva. Moridlo sa dostane do ovzdušia a na kvety a vzniká syndróm náhleho skonania včiel, vysvetľuje.

„Pesticídy sú hlavným dôvodom úhynu včelstiev, keďže nespôsobujú len totálny úhyn celých včelstiev, ale dlhodobo oslabujú životaschopnosť včelstiev,“ tvrdí predseda Slovenského zväzu včelárov Ľudovít Gál.

Pritom existujú aj alternatívy neškodné pre včely, dodáva.

Na Slovensku podľa neho nie je včelár, ktorý by sa s úhynom po postreku nestretol. No dokázať to nie je ľahké.

Chýbajú oficiálne štatistiky o takomto úhyne. Vidí za tým mizivú vymožiteľnosť náhrad za takýto úhyn.

Aj vtáky

Poľnohospodárska chémia ničí aj vtáky, upozorňuje Tatiana Nemcová zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti BirdLife Slovensko.

Za posledných 20 rokov klesli podľa nej populácie vtákov poľnohospodárskej krajiny o vyše polovicu.

Škodia im zrná ošetrené pesticídmi, ktoré jedia napríklad jarabice či pipíška chochlatá.

„Zrná ošetrené uvedenými pesticídmi spôsobujú neschopnosť rozmnožovania alebo smrť,“ hovorí. Úhyn hmyzu zase cítia hmyzožravé druhy, dodáva.

Hlasovali sme proti

Proti zákazu hlasovalo osem štátov, medzi nimi aj Slovensko. „Chceli sme kompromis, aby sa ponechalo určité prechodné obdobie,“ vysvetlil hovorca ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala. Ochranári za tým vidia lobing výrobcov pesticídov.

„Politické rozhodnutie predchádzalo jednoznačnému vedeckému zdôvodneniu tohto kroku,“ tvrdí hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Európsky výskum totiž nie je ukončený.

Naše poľnohospodárstvo nemožno podľa neho považovať za prechemizované – oproti socializmu kleslo množstvo používaných pesticídov približne štvornásobne.

Včelstvá sú oslabené

O vplyve postrekov sme sa rozprávali s včelárom DUŠANOM DEDINSKÝM z Devínskej Novej Vsi mestskej časti Bratislavy.

Máte skúsenosti s úhynom včiel pre postreky?

„Tak päťkrát do roka pozorujem, že včely sa zrazu začnú motať po zemi. Nevedia trafiť do úľa, vidno, že sa niečo deje. Vždy sa potom ukáže, že niekto v okolí postrekuje. Určite to súvisí, no ja som maličký na to, aby som si zaplatil analýzu. A aby mi to niekto uznal, musela by to byť úradne odobratá vzorka, musí byť pri tom niekto z miestneho úradu, niekto z veterinárov a niekto od včelárov. Takže často sa len mlčky pozerám, ako včely hynú a nemôžem nič spraviť.“

Koľko včiel takto zahynie?

„Vždy to zasiahne len tie lietavky, ktoré sú priamo na kvetenstve, takže včelstvo sa znova obnoví. No časť populácie, povedzme, desať percent chýba. Včelstvo sa oslabí, aj medu je potom menej. Minulý rok padla produkcia medu na 40 percent.“

Brusel navrhuje aj zákaz morenia osiva. Je to podľa vás potrebné?

„Výrobcovia tvrdia, že moridlo nie je škodlivé pre včely. No keď sa chemické látky z morenia spoja s postrekom, vznikajú škodlivé látky.“

Akú úlohu hrá nedodržiavanie zákazu postrekov v čase, keď rastliny kvitnú?

„Farmári tento zákaz väčšinou rešpektujú, ale záhradkári na to nehladia.“

Výrobcovia pesticídov argumentujú, že po zákaze sa bude striekať ešte častejšie a pre včely to bude horšie, súhlasíte?

„Neviem, ktorá chémia je horšia, ktorá lepšia. Fakt je, že jej máme prebytok už teraz. Chápem, že zákazník chce lacné výrobky, a tie sa dajú spraviť jedine s chémiou, no sami si tak ničíme životné prostredie.“

Dostane sa chémia aj do medu?

„V mede sa nájde naozaj všetko. Sú to stopové prvky, ale sú tam. Preto nekočujem so včelami za poľnohospodárskymi kultúrami. Radšej ich chovám tu v tejto pokojnej oblasti – chránenej krajinnej oblasti alebo na záplavových lúkach, kde je minimum chemizácie. A med je tu naozaj lepší.“

Ukážu nejakú zmenu aj dva roky zákazu?

„Je výborné, že Únia si vôbec všimla, že je tu nejaký problém so včelami. No netýka sa to len včiel, ale všetkého okolo nás, na úbytku včiel a medu to iba vidíme najjasnejšie. Je tu mnoho čmeliakov, osičiek, samotárok včielok a toto všetko hynie. Aj preto teraz prevládajú rastliny, ktoré sú vetrom opelivé. No to sú veľmi agresívne pele, ktoré vyvolávajú alergie“

Ako pocíti úhyn včiel krajina?

„Keď zmiznú včely, tak to má vplyv na poľnohospodárstvo, ale aj na produkciu ovocia. Ľudia mi hlásia, že nemajú ovocie. Napríklad v okolí Devína je už len zopár včelárov. Voľakedy to bola úžasná včelárska osada. “

Kde vidíte riešenie?

„V súčasnosti je taký trend, mať na tej svojej záhradke jednu dve rodinky, opeliť si to svoje okolie a dopestovať si svoj vlastný med. To si myslím, že je taká cesta, ako ísť ďalej. Vediem krúžok dospelých, začínajúcich včelárov. Štartovací balíček ich vyjde na dvesto eur a med si môžu prísť vytočiť ku mne. Dňa 19. mája robíme deň otvorených dverí , kde sa môžu ľudia prísť pozrieť, ako sa to robí.“

Zdenka Kollárová

Výrobcovia chémie úhynu včiel neveria

Zákaz zvýši len počet postrekov a ohrozí trh dovozom zakázaných látok, varujú výrobcovia.

BRATISLAVA. Postrekové firmy rozhodnutie Únie nepotešilo. Za svojimi výrobkami si stoja.

„Neonikotinoidy nie sú príčinou úmrtnosti včelstiev,“ myslí si Jozef Kotleba, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie na ochranu rastlín, ktorá združuje výrobcov a dovozcov prípravkov na ochranu rastlín. To, že pri správnom používaní tieto insekticídy nemajú nepriaznivý vplyv na včely, podľa neho dokázali viaceré nezávislé monitorovacie štúdie.

„Za zakázané účinné látky momentálne neexistuje adekvátna náhrada,“ hovorí Kotleba. Nahradiť overené látky potrvá podľa neho niekoľko rokov.

Predpokladá, že pre zákaz sa zvýši počet postrekov, čo zvýši náklady poľnohospodárom.

Z výrobcov ho pocítia najviac tí, čo vyrábajú certifikované osivá, tvrdí Kotleba. Ostatných sa podľa neho dotkne minimálne.

Úplný zákaz neonikotinoidov by znamenal stratu 20 až 30 eur na hektár, odhaduje Dionýz Korcsog z firmy Chemstar, ktorá na náš trh dodáva morené osivá kukurice, slnečnice či repky s neonikotinoidmi. V prípade zákazu firma nahradí tieto moridlá poľahky postrekmi.

„Prípady s úhynom včiel sa budú opakovať v oveľa väčšej miere vplyvom nárastu foliárnych aplikácií insekticídov,“ hovorí Korcsog. Obáva sa, že na náš trh sa začnú načierno dovážať v Únii zakázané prípravky z Číny a Indie.

Zdenka Kollárová

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  4. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  6. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  7. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  8. Vizuálny smog je problém
  9. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  10. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou
  1. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  2. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  3. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  4. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  5. Keď Slováci krotia morský vietor
  6. Ochrana pred tropickou horúčavou
  7. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  8. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  9. Savills Investment Management kupuje Gdanski Business Center II
  10. Škôlka od srdca
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 16 509
  2. Vizuálny smog je problém 10 107
  3. Reportáž: Hranolky z McDonald’s sú zložené z 5 ingrediencií 6 017
  4. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 5 573
  5. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 3 850
  6. Spoznajte exotický Zanzibar od severu až po juh 3 517
  7. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 303
  8. Prešovská Spinea tromfla Japoncov a spresnila roboty 3 159
  9. Historickým vláčikom sa prichádza previezť stále viac turistov 2 751
  10. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 2 584

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTO

Vývojár palív v F1 pre SME: Niekedy vieme viac ako technici

Benoit Poulet už začína vyvíjať benzín na budúci rok.

DOMOV

Milionár sa chcel baviť, až kým neprišli dlhy

Ján Kováčik sa pri biznise venuje futbalu.

KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Kaliňák vyhral bitku, a pomohli mu médiá

Smerákom sa darí odvádzať pozornosť od podstaty.

Neprehliadnite tiež

Moravské koláče sa stali populárne v Texase

Jedlo z východnej Európy chutí aj Američanom.

Bratislavské letisko vybavilo historicky najviac cestujúcich počas jedného mesiaca

Od začiatku roka prešlo letiskom vyše milióna cestujúcich.

Firma Warrena Buffetta zvýšila podiel vo firme Apple

Firma zvýšila svoj podiel o päť percent. Buffett