BRATISLAVA. Minulý týždeň Brusel odobril dvojročný zákaz používania troch druhov pesticídov, ktoré škodia včelám. Platiť začne už v decembri tohto roka.
Po dvoch rokoch Komisia rozhodnutie prehodnotí – rozhodovať bude ďalší výskum.
Zákaz potešil hlavne včelárov a ekológov, menej farmárov a výrobcov postrekov či morených osív.
Hynie asi tretina včelstva
Fakty
Zákaz Únie
- obmedzí od 1. decembra 2013 na dva roky používanie troch druhov neonikotinoidov (clotianidin, imidacloprid, tiametoxam) na ošetrovanie osiva, pôdy a listov rastlín a obilnín priťahujúcich včely.
Neonikotinoidy:
- insekticídy na ochranu poľnohospodárskych plodín proti hmyzu. Spôsobujú úhyn takmer všetkého hmyzu vrátane včiel,
- ovplyvňujú aj vtáky – nedostatkom potravy pre hmyzožravé druhy, toxicitou – môžu spôsobiť sterilitu a úhyn.
Pre postreky uhynuli včely aj včelárovi Jozefovi Vizvárimu z Kútov. „Každá včelička, čo doletí pred úľ, má sosáčik vytiahnutý von ako vyplazený jazyk, a nesie peľ,“ hovorí.
Kontaminovanú včelu ostatné do úľa nepustia, zahynie pred ním, vysvetľuje. Zahynúť takto môže podľa neho asi tretina včiel. „Tým včelstvo oslabne a výnos z neho je nulový,“ hovorí.
Opakuje sa to podľa neho hlavne pri použití nesprávneho postreku v nesprávny čas, napríklad keď sa repka postrieka do plného kvetu.
Problémy robí včelárom aj morenie osiva. Moridlo sa dostane do ovzdušia a na kvety a vzniká syndróm náhleho skonania včiel, vysvetľuje.
„Pesticídy sú hlavným dôvodom úhynu včelstiev, keďže nespôsobujú len totálny úhyn celých včelstiev, ale dlhodobo oslabujú životaschopnosť včelstiev,“ tvrdí predseda Slovenského zväzu včelárov Ľudovít Gál.
Pritom existujú aj alternatívy neškodné pre včely, dodáva.
Na Slovensku podľa neho nie je včelár, ktorý by sa s úhynom po postreku nestretol. No dokázať to nie je ľahké.
Chýbajú oficiálne štatistiky o takomto úhyne. Vidí za tým mizivú vymožiteľnosť náhrad za takýto úhyn.
Aj vtáky
Poľnohospodárska chémia ničí aj vtáky, upozorňuje Tatiana Nemcová zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti BirdLife Slovensko.
Za posledných 20 rokov klesli podľa nej populácie vtákov poľnohospodárskej krajiny o vyše polovicu.
Škodia im zrná ošetrené pesticídmi, ktoré jedia napríklad jarabice či pipíška chochlatá.
„Zrná ošetrené uvedenými pesticídmi spôsobujú neschopnosť rozmnožovania alebo smrť,“ hovorí. Úhyn hmyzu zase cítia hmyzožravé druhy, dodáva.
Hlasovali sme proti
Proti zákazu hlasovalo osem štátov, medzi nimi aj Slovensko. „Chceli sme kompromis, aby sa ponechalo určité prechodné obdobie,“ vysvetlil hovorca ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala. Ochranári za tým vidia lobing výrobcov pesticídov.
„Politické rozhodnutie predchádzalo jednoznačnému vedeckému zdôvodneniu tohto kroku,“ tvrdí hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Európsky výskum totiž nie je ukončený.
Naše poľnohospodárstvo nemožno podľa neho považovať za prechemizované – oproti socializmu kleslo množstvo používaných pesticídov približne štvornásobne.
Včelstvá sú oslabené
O vplyve postrekov sme sa rozprávali s včelárom DUŠANOM DEDINSKÝM z Devínskej Novej Vsi mestskej časti Bratislavy.
Máte skúsenosti s úhynom včiel pre postreky?
„Tak päťkrát do roka pozorujem, že včely sa zrazu začnú motať po zemi. Nevedia trafiť do úľa, vidno, že sa niečo deje. Vždy sa potom ukáže, že niekto v okolí postrekuje. Určite to súvisí, no ja som maličký na to, aby som si zaplatil analýzu. A aby mi to niekto uznal, musela by to byť úradne odobratá vzorka, musí byť pri tom niekto z miestneho úradu, niekto z veterinárov a niekto od včelárov. Takže často sa len mlčky pozerám, ako včely hynú a nemôžem nič spraviť.“
Koľko včiel takto zahynie?
„Vždy to zasiahne len tie lietavky, ktoré sú priamo na kvetenstve, takže včelstvo sa znova obnoví. No časť populácie, povedzme, desať percent chýba. Včelstvo sa oslabí, aj medu je potom menej. Minulý rok padla produkcia medu na 40 percent.“
Brusel navrhuje aj zákaz morenia osiva. Je to podľa vás potrebné?
„Výrobcovia tvrdia, že moridlo nie je škodlivé pre včely. No keď sa chemické látky z morenia spoja s postrekom, vznikajú škodlivé látky.“
Akú úlohu hrá nedodržiavanie zákazu postrekov v čase, keď rastliny kvitnú?
„Farmári tento zákaz väčšinou rešpektujú, ale záhradkári na to nehladia.“
Výrobcovia pesticídov argumentujú, že po zákaze sa bude striekať ešte častejšie a pre včely to bude horšie, súhlasíte?
„Neviem, ktorá chémia je horšia, ktorá lepšia. Fakt je, že jej máme prebytok už teraz. Chápem, že zákazník chce lacné výrobky, a tie sa dajú spraviť jedine s chémiou, no sami si tak ničíme životné prostredie.“
Dostane sa chémia aj do medu?
„V mede sa nájde naozaj všetko. Sú to stopové prvky, ale sú tam. Preto nekočujem so včelami za poľnohospodárskymi kultúrami. Radšej ich chovám tu v tejto pokojnej oblasti – chránenej krajinnej oblasti alebo na záplavových lúkach, kde je minimum chemizácie. A med je tu naozaj lepší.“
Ukážu nejakú zmenu aj dva roky zákazu?
„Je výborné, že Únia si vôbec všimla, že je tu nejaký problém so včelami. No netýka sa to len včiel, ale všetkého okolo nás, na úbytku včiel a medu to iba vidíme najjasnejšie. Je tu mnoho čmeliakov, osičiek, samotárok včielok a toto všetko hynie. Aj preto teraz prevládajú rastliny, ktoré sú vetrom opelivé. No to sú veľmi agresívne pele, ktoré vyvolávajú alergie“
Ako pocíti úhyn včiel krajina?
„Keď zmiznú včely, tak to má vplyv na poľnohospodárstvo, ale aj na produkciu ovocia. Ľudia mi hlásia, že nemajú ovocie. Napríklad v okolí Devína je už len zopár včelárov. Voľakedy to bola úžasná včelárska osada. “
Kde vidíte riešenie?
„V súčasnosti je taký trend, mať na tej svojej záhradke jednu dve rodinky, opeliť si to svoje okolie a dopestovať si svoj vlastný med. To si myslím, že je taká cesta, ako ísť ďalej. Vediem krúžok dospelých, začínajúcich včelárov. Štartovací balíček ich vyjde na dvesto eur a med si môžu prísť vytočiť ku mne. Dňa 19. mája robíme deň otvorených dverí , kde sa môžu ľudia prísť pozrieť, ako sa to robí.“
Zdenka Kollárová
Výrobcovia chémie úhynu včiel neveria
Zákaz zvýši len počet postrekov a ohrozí trh dovozom zakázaných látok, varujú výrobcovia.
BRATISLAVA. Postrekové firmy rozhodnutie Únie nepotešilo. Za svojimi výrobkami si stoja.
„Neonikotinoidy nie sú príčinou úmrtnosti včelstiev,“ myslí si Jozef Kotleba, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie na ochranu rastlín, ktorá združuje výrobcov a dovozcov prípravkov na ochranu rastlín. To, že pri správnom používaní tieto insekticídy nemajú nepriaznivý vplyv na včely, podľa neho dokázali viaceré nezávislé monitorovacie štúdie.
„Za zakázané účinné látky momentálne neexistuje adekvátna náhrada,“ hovorí Kotleba. Nahradiť overené látky potrvá podľa neho niekoľko rokov.
Predpokladá, že pre zákaz sa zvýši počet postrekov, čo zvýši náklady poľnohospodárom.
Z výrobcov ho pocítia najviac tí, čo vyrábajú certifikované osivá, tvrdí Kotleba. Ostatných sa podľa neho dotkne minimálne.
Úplný zákaz neonikotinoidov by znamenal stratu 20 až 30 eur na hektár, odhaduje Dionýz Korcsog z firmy Chemstar, ktorá na náš trh dodáva morené osivá kukurice, slnečnice či repky s neonikotinoidmi. V prípade zákazu firma nahradí tieto moridlá poľahky postrekmi.
„Prípady s úhynom včiel sa budú opakovať v oveľa väčšej miere vplyvom nárastu foliárnych aplikácií insekticídov,“ hovorí Korcsog. Obáva sa, že na náš trh sa začnú načierno dovážať v Únii zakázané prípravky z Číny a Indie.
Zdenka Kollárová
