Povolebný týždeň v znamení zverejňovania údajov

BRATISLAVA 29. septembra (SITA) - Slovenskú ekonomiku počas povolebného týždňa charakterizovalo zverejňovanie údajov. Národná banka Slovenska (NBS) v pondelok zverejnila júlový menový prehľad, očakávania ohľadom vývoja slovenskej ekonomiky v stredu publik

oval Medzinárodný menový fond (MMF), ministerstvo financií vypracovalo informáciu o finančnej situácii verejných fondov. Svojou trochou prispel aj Štatistický úrad (ŠÚ) SR, ktorý v piatok zverejnil augustové indexy cien výrobcov, ďalej výsledky konjunkturálneho prieskumu vykonaného v priemysle, stavebníctve a obchode za september a rovnako septembrový indikátor ekonomického sentimentu.
Bežný účet platobnej bilancie skončil podľa predbežných výsledkov za sedem mesiacov s deficitom 46,5 mld. Sk. Na medziročnej báze pritom deficit stúpol o 3,6 mld. Sk. V samotnom júli predstavoval deficit bežného účtu 5,5 mld. Sk. Informovala o tom v pondelok Národná banka Slovenska, ktorá zverejnila júlový menový prehľad.
Podľa NBS dosiahli úvery podnikom a obyvateľstvu v auguste 314,2 mld. Sk a medzimesačne sa zvýšili o 1,9 mld. Sk. Objem úverov vzrástol v podnikateľskej sfére v domácej mene o 1,5 mld. Sk. Výška poskytnutých úverov obyvateľstvu zostala v auguste na nezmenenej úrovni 56,4 mld. Sk. Úvery v cudzej mene vzrástli o 0,4 mld. Sk a dosiahli 41,4 mld. Sk. Od začiatku roka tak vzrástli úvery spolu o 24,1 mld. Sk a oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 34,3 mld. Sk.
Vývoj menových agregátov v auguste neovplyvnilo v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom pôsobenie neštandardných faktorov v podobe prílevu a alokovania privatizačných príjmov. Potvrdil sa preto trend z predchádzajúceho obdobia, ktorý charakterizoval rast objemu úverov podnikom a obyvateľstvu a tiež čistého úveru vlády. To sa spolu so zhoršením pozície Fondu národného majetku z dôvodu použitia privatizačných príjmov čiastočne premietlo do nárastu peňažnej zásoby M2.
Reálna úroková miera z ročných vkladov vzrástla v júli o 0,6 percentuálneho bodu a dosiahla 4,0 %. Pri nezmenenej priemernej úrokovej miere z ročných vkladov sa pod toto zvýšenie podpísal predovšetkým pokles medziročnej inflácie o 0,6 percentuálneho bodu. Pri porovnaní priemernej úrokovej miery z ročných vkladov v júli 2001 splatných v júli 2002, s medziročnou infláciou v júli tohto roku bol reálny výnos ročných vkladov 4,6 %.
V prvom polroku prišli na Slovensko priame zahraničné investície (PZI) v objeme 18,079 mld. Sk. Zhruba 32,7 % PZI zaznamenal veľkoobchod a maloobchod s objemom 5,914 mld. Sk, ďalších 30 % prostriedkov smerovalo do peňažníctva a poisťovníctva. Celkový objem PZI ku koncu júna dosiahol 241,147 mld. Sk. Najviac prostriedkov v objeme 6,676 mld. Sk smerovalo v prvom polroku zo Spojeného kráľovstva, pričom do podnikovej sféry putovalo 6,918 mld. Sk. Na druhej strane z bankovej sféry ubudlo 242 mil. Sk. Z celkových PZI do podnikovej sféry tvorili prostriedky zo Spojeného kráľovstva viac ako polovicu.
Bankový sektor hospodáril za osem mesiacov so ziskom 7,3 mld. Sk, čo oproti rovnakému obdobiu minulého roku predstavuje pokles o 22,9 %. Všetky banky pritom dosiahli zisk. Komerčné banky ku koncu augusta vytvorili 12,4 mld. Sk rezerv a opravných položiek a rozpustili 15,1 mld. Sk. Vyplýva to z údajov zverejnených Národnou bankou
Ceny priemyselných výrobcov zostali v auguste v úhrne na júlovej úrovni. Vo vývoji sa premietli vyššie ceny produktov banskej a povrchovej ťažby o 1,5 %, produktov priemyselnej výroby o 0,1 % a nižšie ceny elektrickej energie, plynu, pary a teplej vody o 0,4 %. Informoval o tom v piatok ŠÚ SR. Medziročne sa ceny výrobcov v priemysle zvýšili o 2,1 %. V auguste pokračoval medziročný pokles cien produktov poľnohospodárskej výroby. V porovnaní s augustom 2001 klesli v úhrne o 0,9 % v dôsledku nižších cien živočíšnych výrobkov vrátane rýb o 1,8 %. Ceny rastlinných výrobkov sa zvýšili o 0,2 %.
Názory respondentov na súčasnú úroveň celkového dopytu po priemyselných produktoch sú v septembri optimistickejšie ako v predošlom mesiaci. Po sezónnom očistení vzrástol dopyt oproti minulému mesiacu o tri percentuálne body. Iba 6 % podnikov predpokladá zvýšenie dopytu a až 90 % respondentov pokladá úroveň dopytu za normálnu. Zvýšenie uvádzajú hlavne podniky spracovania dreva a výroby produktov z dreva. Vyplýva to z výsledkov konjunkturálneho prieskumu v priemysle, ktorý v septembri uskutočnil ŠÚ SR.
Podľa ŠÚ SR dosiahol Indikátor ekonomického sentimentu v septembri 97,1 bodov, čo predstavuje rovnakú úroveň ako v predchádzajúcom mesiaci. Oproti septembru minulého roka vzrástol o 2,6 percentuálneho bodu. Na vývoj indikátora ekonomického sentimentu pôsobili v septembri dve protichodné tendencie. Prvá predstavuje rast indikátora dôvery v priemysle o 4 body. Priaznivý vývoj v priemysle podporili hlavne pozitívne hodnotenia úrovne dopytu, očakávaného objemu produkcie a klesajúci stav zásob hotových výrobkov.
Prvý týždeň po parlamentných voľbách začala slovenská koruna voči euru prudko zhodnocovať a oproti predchádzajúcemu týždňu získala voči európskej mene viac ako 100 halierov. Už v úvode pondelkového obchodovania domáca mena posilnila voči euru o 40 halierov, keď otvárala na 42,950 SKK/EUR (stred). Najväčšiu aktivitu pritom vyvíjali zahraniční aktéri, ktorý predávali na trhu devízy. V utorok koruna voči euru pokračovala v posilňovaní až na úroveň 42,330 / 390 SKK/EUR. Nasledujúci deň sa začalo obchodovanie prudkým poklesom kurzu koruny a eura až na 41,880 SKK/EUR, čo pritiahlo k verbálnej intervencii aj centrálnu banku. Národná banka Slovenska (NBS) v stredu vyhlásila, že posilňovanie slovenskej meny je príliš prudké a nie je adekvátne stavu obchodnej bilancie. Hráči na trhu sa zľakli a začali nakupovať devízy, čo korunu posunulo späť na 42,070 /100 SKK/EUR. V závere týždňa sa koruna stabilizovala v pásme 41,900 / 42,100 SKK/EUR.
Vládny kabinet na rokovaní v stredu neschválil návrh ministra zdravotníctva Romana Kováča na odvolanie členov Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Dôvodom predloženia návrhu bolo podľa ministra závažné porušenie zákona o zdravotnom poistení. Rada sa ho mala dopustiť tým, že neodvolala riaditeľa VšZP Eduarda Kováča napriek tomu, že orgán štátneho dozoru tento návrh Správnej rade dal.
Podľa ročnej správy Úradu pre štátnu pomoc (ÚŠP) o poskytnutej štátnej pomoci za minulý rok klesol celkový objem štátnej pomoci poskytnutej v minulom roku v SR okrem odvetvia poľnohospodárstva a rybárstva medziročne o 54,04 % na 4,53 mld. Sk, čo predstavuje 0,46 % hrubého domáceho produktu (HDP). Výška poskytnutej štátnej pomoci na obyvateľa predstavuje 842,1 Sk a 1,81 % z celkových vládnych výdavkov. So správou v stredu s technickými pripomienkami súhlasila vláda a odporučila ju predložiť Európskej komisii. Medziročný pokles poskytnutej štátnej pomoci za minulý rok o 54 % je podľa predsedu ÚŠP Miroslava Hladíka žiaduci a pozitívny trend.
Slovenská republika by mohla integračné kritériá pre vstup do Európskej menovej únie (EMÚ) splniť podľa vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša v roku 2006. "Je to veľmi ambiciózny a zároveň najskorší reálny termín, ktorý je podmienený uskutočnením mnohých reforiem," uviedol Mikloš po stredajšom rokovaní vlády. Podľa dávnejšie zverejnených predpokladov NBS bude mať Slovensko relatívne menšie problémy s približovaním sa európskym kritériám v oblasti stability menového kurzu slovenskej koruny voči euru a konvergenciou úrokových mier. Horšiu pozíciu bude mať Slovensko pri napĺňaní kritérií týkajúcich sa inflácie, verejného dlhu a schodku štátneho rozpočtu, ktoré sa vyjadrujú podielom ich objemu na vytvorenom hrubom domácom produkte kandidátskej krajiny.
Deficit budúcoročného štátneho rozpočtu (ŠR) by mal podľa návrhu ministerstva financií predstavovať 38 mld. Sk. "Naďalej máme rovnaký rozpočtový cieľ. Zmeny sú však podstatné tak na príjmovej, ako aj na výdavkovej strane rozpočtu," uviedol v stredu Hajnovič. Najvýraznejšie by sa podľa neho mali v budúcom roku znížiť výdavky na sociálne dávky, a to najmä zvýšením ich adresnosti. S návrhom ŠR na rok 2003 by sa podľa Hajnoviča mohla zaoberať Porada ekonomických ministrov v pondelok. Ministerstvo financií SR (MF) počítalo už vo východiskách budúcoročného ŠR s rozpočtovým schodkom 38 mld. Sk pri očakávaných príjmoch 224,1 mld. Sk a celkových výdavkoch vo výške 262 mld. Sk.
Podľa stredajšieho rozhodnutia vládneho kabinetu prostriedky použité z memorandových položiek na realizáciu štátnych záruk prostredníctvom Fondu národného majetku SR (FNM) v rokoch 2000 až 2002 vo výške približne 21,726 mld. Sk sú nenávratné. Za uvedené obdobie FNM realizoval úvery so štátnou zárukou za podniky, ktoré sú v konkurze alebo za podniky, ktorých finančná situácia je dlhodobo zlá. Ako uviedol minister financií František Hajnovič o väčšine záruk vláda rozhodla ešte pred rokom 1998. "V tomto roku sme podstatne sprísnili poskytovanie štátnych záruk, dôslednejšie sa posudzujú riziká a dopad na štátny rozpočet," uviedol Hajnovič. V roku 2000 fond realizoval úvery so štátnou zárukou vo výške 9,917 mld. Sk, konkrétne za spoločnosti ZTS TEES, a.s., Martin, ZŤS Dubnica nad Váhom, a.s., Calex Zlaté Moravce, a.s., PT Žilina, a.s., Vodohospodárska výstavba, š.p., Bratislava (VVB), Železnice SR, Solivary Prešov, a.s. Splátky úverov so štátnymi zárukami za rok 2001 boli realizované v sume 7,968 mld. Sk. Opätovne sa uhrádzali hlavne zostatky nesplatených úverov za podniky v konkurze (Calex Zlaté Moravce, PT Žilina, Nový Calex Zlaté Moravce) ako aj insolventné podniky (Solivary Prešov, Imuna, š.p., Šarišské Michaľany, VVB).
MMF v stredu vo svojej správe World Economic Outlook uviedol, že slovenská ekonomika by mala vzrásť v roku 2002 o 4 % a v roku 2003 o 3,7 % po miernej expanzii o 3,3 % v roku 2001. Inflácia v SR by mala zaznamenať v tomto roku mieru 4,2 %, v nasledujúcom roku 7,1 %, po miere 7,3 % v roku 2001. Ekonomický rast v SR oživuje, avšak obavy spôsobujú nedávne fiškálne sklzy a vysoký deficit na bežnom účte platobnej bilancie. V rámci reakcie na tieto skutočnosti slovenská centrálna banka na konci apríla zvýšila úrokové sadzby, avšak koruna výrazne oslabila. Podľa MMF bude potrebné ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb, ak externé tlaky neoslabia a ak sa neuskutočnia žiadne fiškálne úpravy. MMF ďalej odhaduje, že deficit na bežnom účte SR by mal v tomto roku predstavovať 8,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2003 klesnúť na 7,2 % HDP. V roku 2001 predstavoval deficit 8,6 %
Celkové predpokladané výdavky Fondu národného majetku SR (FNM) by v tomto roku mali dosiahnuť 171,86 mld. Sk. V rozpočte FNM sa zároveň predpokladá, že celkové záväzky nebudú vyššie ako disponibilné príjmy. Vyplýva to z informatívneho materiálu o finančnej situácii verejných fondov za prvý polrok 2002, ktorú vypracovalo ministerstvo financií. Výdavky by mal fond podľa správy použiť najmä na splatenie verejného dlhu vo výške 94,57 mld. Sk. Na reformu dôchodkového systému je určených 66,3 mld. Sk a na ďalšie záväzky a rezervu FNM sumu takmer 11 mld. Sk.
V prvom polroku 2002 hospodárilo päť zdravotných poisťovní s peňažnými prostriedkami v celkovej výške 29,7 mld. Sk, z ktorých vyčerpali takmer 27 mld. Sk. Hospodárenie skončilo zostatkom peňažných prostriedkov vo výške 2,7 mld. Sk. Podľa rezortu financií prebytok v tejto výške pozitívne ovplyvnil prevod prostriedkov z minulého roku vo výške 2,67 mld. Sk. Bez tohto prevodu by hospodárenie zdravotných poisťovní skončilo zostatkom len 45 mil. Sk.
V prvom polroku 2002 mala Sociálna poisťovňa (SP) k dispozícii celkové príjmy vo výške 48,35 mld. Sk, z ktorých čerpala 43,82 mld. Sk. Jej hospodárenie skončilo s prebytkom peňažných prostriedkov vo výške 4,53 mld. Sk. Podobne ako v prípade zdravotných poisťovní tvorí väčšiu časť zostatku prevod peňazí z minulého roka vo výške 4,27 mld. Sk. Pozitívny vplyv malo aj 373,9 mil. Sk, ktoré poukázala Slovenská poisťovňa na základe dohody o prevode finančných prostriedkov poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu. Bez týchto prostriedkov a bez započítania počiatočného stavu na účtoch by SP dosiahla schodok 115,5 mil. Sk.
Podľa ministerstva financií by tohtoročný schodok verejných financií mal dosiahnuť 49,5 mld. Sk a v pomere k prognózovanému hrubému domácemu produktu (HDP) vo výške 1,063 mld. Sk by tak predstavoval 4,7 %. Schodok verejných financií bez výdavkov na reštrukturalizáciu bankového sektora by mal ku koncu roka dosiahnuť 34,9 mld. Sk, čo predstavuje 3,3 % HDP. Uvádza sa to v správe o fiškálnom vývoji, ktorú ministerstvo vypracovalo. Tohtoročné hospodárenie štátu sa vláda v zákone o štátnom rozpočte zaviazala ukončiť so schodkom bez nákladov na reštrukturalizáciu bánk vo výške 36,8 mld. Sk, čo predstavuje 3,5-percentný podiel na HDP.
Predbežné ponuky na kúpu minoritného podielu v Slovenských elektrárňach, a.s. (SE) podalo vo štvrtok spolu osem subjektov, pričom ide o strategických investorov. Privatizačný poradca vlády PricewaterhouseCoopers (PwC) bude v nasledujúcich dňoch ponuky vyhodnocovať a na základe ich analýzy riadiaca komisia pre privatizáciu SE rozhodne o ďalšom postupe. Informoval o tom hovorca ministra hospodárstva Peter Chalmovský. Pred podaním ponúk prejavilo predbežný záujem spolu desať subjektov. Osem z nich sú energetické spoločnosti z Európy, ďalšie dve sú významné svetové finančné inštitúcie. Finanční investori sa môžu pridať k strategickým investorom, ktorých bude štát považovať za preferovaných záujemcov. Po predložení predbežných ponúk sa zostaví short list investorov, ktorí budú môcť vykonať v SE due diligence. Po ukončení hĺbkového auditu záujemcovia predložia záväzné ponuky. Slovensko ponúka na predaj podiel vo výške minimálne 46,14 % a maximálne 49 %.
Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) začal správne konanie voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP). Agentúre SITA to potvrdila hovorkyňa ÚVO Helena Fialová. Podľa nej úrad prešetruje okolnosti obstarávania komplexného informačného systému (KIS). Jeho zákonnosť spochybnila kontrola ministerstva zdravotníctva. Podľa neoficiálnych informácií, ktoré sa agentúre SITA nepodarilo potvrdiť, dostala poisťovňa pokutu vo výške 1,4 mil. Sk.

pe

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  2. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  3. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  4. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 834
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 051
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 6 248
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 151
  5. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 072
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 689
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 174
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 735
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 529
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 939

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

DOMOV

Profily, ktoré posielali sexuálne správy vymazali. Pribúdajú ďalšie

Polícia preveruje obťažovanie na pokeci.

KOMENTÁRE

Čo sa stane, keď krajinu ovládnu svorky pedofilov

Nezvládame chrániť ani deti, nieto sa ešte nachystať na zložitejšie výzvy.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

Neprehliadnite tiež

Nezamestnanosť na Slovensku by mala naďalej klesať, tvrdia analytici

Pod pokles nezamestnanosti sa podpísala najmä rastúca ekonomika, ale aj menej sezónnych pracovníkov, ktorí sa registrovali na úradoch práce.

Eurozóna obnoví rokovania s Gréckom o pokračovaní pomoci

Šéf ministrov financií Jeroen Dijsselbloem naznačil, že menová únia zmierni tlak na úsporné opatrenia a viac sa zameria na hĺbkové reformy daňového systému a trhu práce.

Česi si vlani zobrali hypotéky za rekordných vyše osem miliárd eur

K rekordnému záujmu o hypotéky prispeli, podobne ako na Slovensku, nízke úrokové sadzby a priaznivá ekonomická situácia domácností.

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop