Washington 29. septembra (TASR) - Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk skupiny siedmich priemyselne najrozvinutejších krajín (G7) sa zhodujú, že hospodársky rast v najbohatších štátoch sveta sa spomalil a sľúbili, že podniknú všetky potrebné kroky na zlepšenie správania sa spoločností a podporu ekonomického oživenia.
G7 sa vo svojom vyhlásení zaväzuje k používaniu zdravej ekonomickej politiky, ako aj k zlepšeniu zverejňovania firemných informácií a ich spoľahlivosti, čím sa očividne snažia upevniť otrasenú dôveru spotrebiteľov.
Ako informuje agentúra Reuters, finanční zástupcovia USA, Británie, Kanady, Nemecka, Talianska a Japonska sa stretli pri príležitosti výročného zasadnutia Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky v prísne stráženej vládnej vile neďaleko Bieleho domu. O prísnosti bezpečnostných opatrení svedčili oceľové barikády a rady policajtov.
Vyhlásenie G7, ktoré neobsahovalo žiadne podrobnejšie informácie, v porovnaní s predchádzajúcim, júnovým stretnutím v kanadskom Halifaxe odzrkadľuje zdržanlivejší postoj delegátov k vyhliadkam svetového hospodárstva. Ministri vtedy totiž uviedli, že rast sa posilňuje a mal by v tomto trende pokračovať až do konca roka. Séria účtovných škandálov, nervozita z možného útoku USA proti Iraku a obavy z rastúcich cien ropy však odvtedy zväčšili opatrnosť firiem aj spotrebiteľov a vyvolali pokles finančných trhov.
Komuniké menovite nespomínalo geopolitické riziká, hoci podľa nemenovaných zdrojov námestníci ministrov, ktorí sa obyčajne stretávajú pred zasadnutím svojich šéfov a zvyknú navrhnúť veľkú časť následného vyhlásenia, vyjadrili obavy z dosahu prípadného amerického útoku na Irak na ceny ropy a dôveru spotrebiteľov a podnikov. "Meno krajiny sa nepovedalo, no každý vedel, o akej krajine sa hovorí, keď sa spomínala 'geopolitická situácia'," uviedol pre agentúru Reuters zástupca Japonska.
Prezident Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg novinárom povedal, že americký minister financií Paul O'Neill vyzval Európu a Japonsko, aby "zohrali svoju úlohu pri vyťahovaní svetového hospodárstva zo stagnácie". Podľa jeho slov P. O'Neill súhlasil s názorom, že najdôležitejším faktorom k stabilnému rastu je obnovenie dôvery investorov a firiem k budúcnosti.
Veľká časť vyhlásenia G7 sa venovala úsiliu o motivovanie chudobnejších reformných štátov k stabilizovaniu ich hospodárstva, z ktorých mnohé čakajú veľké výzvy v súčasných ekonomických podmienkach. G7 špeciálne vyzdvihla Brazíliu, ktorá dostala od MMF rozsiahly úverový balík, za to, že sa zaviazala k zdravej politike. Oveľa zdržanlivejšie vyjadrenie smerovalo k Argentíne, ktorá sa zúfalo snaží o obnovenie úverov MMF, zmrazených v decembri minulého roka. Členovia G7 sú ochotní podporiť pomoc pre túto recesiou skúšanú krajinu, najprv však musí presvedčiť MMF pomocou účinných ekonomických opatrení.
Vyhlásenie ďalej poukazuje na výrazný pokrok z hľadiska "trhovejšej" metódy pri schvaľovaní reštrukturalizácie dlhov krajín, ktoré sa dostali do finančných problémov. G7 vyjadrili podporu pre ukotvenie tzv. ustanovenia o kolektívnom postupe v emisiách dlhopisov reformných štátov, predávaných zahraničným investorom na veľkých trhoch, napríklad, v New Yorku alebo Frankfurte nad Mohanom. Toto ustanovenie totiž jasnejšie stanoví proces pri reštrukturalizácii dlhu, ak krajina nie je schopná splácať svoje záväzky, ako sa to v januári stalo Argentíne.
Niektoré bohaté štáty, napríklad, Kanada a Británia, už v emisiách dlhopisov majú takéto ustanovenia a Európska únia o nich v súčasnosti diskutuje. Nemenovaný predstaviteľ USA však naznačil, že sa to Spojených štátov týkať nebude, pretože ich ministerstvo financií "neplánuje ani nemá v úmysle vydávať dlhopisy podľa zákonov akéhokoľvek iného suverénneho štátu".
Vyhlásenie G7 nevybočilo zo štandardnej stavby textu, keď uviedlo, že členovia skupiny pozorne sledujú devízové trhy a v prípade prudkých výkyvov budú spolupracovať.
* 1 sov
