Agentúrnu správu sme o 18:06 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Banky, poisťovne a iné finančné domy tlačia na slovenskú vládu, aby nesúhlasila so zavedením takzvanej dane z finančných transakcií.
Jej pripomienkovanie sa skončilo v piatok, platiť by mala od budúceho roka v jedenástich krajinách Únie.
Ministerstvo financií odhadlo, že zo zavedenia 0,1 percentnej dane z akéhokoľvek obchodu s akciami a dlhopismi a 0,01percentného odvodu na deriváty získa do rozpočtu od 29 do 46 miliónov eur.
Vláda podľa aktuálnych prepočtov potrebuje v budúcom roku nájsť na zníženie deficitu 600 miliónov eur.
„Ide o politickú hru a ekonomický prínos nebude veľký,“ komentuje to šéf Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský.
Dopad aj na klientov
Finančníci kritizujú, že Slovensko sa ku zástancom dane pridalo bez domácej diskusie. Banky, poisťovne či správcovské spoločnosti tvrdia, že daň nezníži len ich zisky, ale zasiahne aj ich klientov.
- 11 krajín, ktoré sa ju zaviazali prijať, chce vybrať ročne dokopy 30 až 35 miliárd eur,
- u nás by to mohlo byť od 29 do 46 miliónov eur,
- Brusel navrhuje sadzbu 0,1 % pre akcie a dlhopisy a 0,01 % pre deriváty. Sadzba je minimálna, štáty budú môcť nastaviť aj vyššiu sadzbu.
Padnúť môžu výnosy z dôchodkových a podielových fondov. Ďalší postihnutí môžu byť ľudia, ktorí si uzatvárajú životné a úrazové poistky, pretože poisťovne svoje technické rezervy často investujú do cenných papierov.
Ak bude žiadať klient o hypotéku, časť z dane môžu banky preniesť aj do úrokov. Banky majú peniaze na hypoúvery z predaja hypotekárnych záložných listov.
Ak by daň zaplatil kupujúci aj predávajúci, stálo by ich 0,2 percenta ceny hypotekárneho záložného listu.
Banky by sa preto snažili poskytovať viac úverov na bývanie, ktoré vydávanie záložných listov nevyžaduje. V pasci by ostali len ľudia, ktorí by si chceli brať dotované hypotéky pre mladých.
Banky sa sťažujú aj na to, že situácia sa im sťaží napríklad v konkurencii s bankami v Česku, ktoré túto daň platiť nebudú.
Klienti si pritom vďaka štartu takzvanej jednotnej eurovej platobnej oblasti budú môcť bez problémov otvoriť účet v ktorejkoľvek krajine.
Drahšie financovanie dlhu
Novou daňou sa štátu zdraží financovanie dlhu, tvrdí vládna Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Štátny dlh totiž nakupujú naše finančné inštitúcie cez dlhopisy.
Tým, že sa výnos pre investora zníži pre daň, klesne o ne záujem. Aby banky znížili daňové zaťaženie z novej transakčnej dane, môžu obmedziť frekvenciu obchodovania, čím zhoršia likviditu finančného trhu.
Chaos aj inde
Hoci sa jedenásť krajín EÚ zaviazalo daň prijať, stále nevedia, ako bude z praxi fungovať. Potvrdil to uniknutý dokument, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters.
V ňom sa krajiny pýtali na spôsoby obchádzania dane, ak transakcie prebehnú cez obchodníka v štáte, kde daň neplatí.
Aby sa vyhlo daňovým únikom, pri zdaňovaní sa bude platiť „zásada miesta pobytu“, teda zdaňovať sa budú transakcie, pri ktorých je aspoň jedna zo strán z jedenástich zúčastnených štátov, tvrdí Brusel.
Daň sa bude týkať aj cenných papierov, ktoré boli vydané v štátoch, kde daň platí: bez ohľadu, že s nimi obchodujú investori mimo ich územia.
Cieľom zdanenia finančných inštitúcií je aj argument, že stoja za nestabilitou na finančných trhoch - najmä pre krátkodobé špekulácie. Výnos z dane má pokryť náklady na štátnu pomoc finančnému sektoru.