BRATISLAVA. Keď sa vlani zdalo, že dlh verejnej správy môže prevýšiť 53 percent HDP, minister financií Peter Kažimír začal zvažovať zmenu ani nie rok platného ústavného zákona o dlhovej brzde.
Dlh nakoniec dosiahol 52,1 percenta. Kažimír bude vysvetľovať prečo. Z jeho piatkových vyjadrení vyplýva, že debatu o tom, ako zmeniť dlhovú brzdu, nevylučuje.
Čo s predzásobením
Kažimír ešte vlani naznačil, že by sa do výšky dlhu určujúcej sankcie pre vládu nemalo zaratúvať predzásobenie na finančných trhoch.
Verejný dlh za rok narástol o sedem miliárd eur aj práve preto, že Slovensko si požičalo o 2,5 miliardy eur viac, ako potrebovalo, a vytvorilo si netradične veľkú rezervu. Využili sme priaznivú situáciu na trhoch. Dá sa to predpokladať aj v tomto roku.
V piatok na otázku, či sa zmení dlhová brzda, Kažimír povedal dve veci. Európsky štatistický úrad má zvažovať, že bude zverejňovať aj takzvaný čistý dlh, teda bez predzásobenia.
Povedal takisto to, že aj pravidlá dlhovej brzdy v období hroziacej recesie ešte viac zosilňujú hrozbu nízkeho ekonomického rastu. Ak dlh prekročí hranicu 55 percent, vláda musí viazať výdavky.
Dlh ešte stúpne
Ficov kabinet tak môže do zmeny zákona, z ktorého mu hrozia sankcie, tlačiť aj to, že už o rok môže dlh našej verejnej správy atakovať hranicu 55 percent HDP.
Ak dlh zostane pod touto hranicou, platila by len nižšia sankcia. Platy členov vlády sa zrejme od mája 2014 zmrazia minimálne na najbližších dvanásť mesiacov na úrovni roka 2013. Dlh má začať klesať najskôr v roku 2016.
„Osobne som proti tomu, aby sa zmenila dlhová brzda. Teraz otvárať zákon by znamenalo zvýšiť nedôveru na finančných trhoch,“ povedal poslanec Jozef Kollár.