SME
Streda, 23. jún, 2021 | Meniny má SidóniaKrížovkyKrížovky
SME V NEMOCNICI, VI. DIEL – AKO OPRAVIŤ ZDRAVOTNÍCTVO

Desať zmien, ktoré potrebujú nemocnice a pacienti

Kto vyrieši problémy štátnych nemocníc, pohne celým slovenským zdravotníctvom.

Ako zmeniť nemocnice a kde na to vziať peniaze?Ako zmeniť nemocnice a kde na to vziať peniaze? (Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Prinášame návrh desiatich zmien, ktoré sú podľa nás v súčasnosti pre lepšie liečenie ľudí najdôležitejšie.

1.Povedzme presne, za čo platíme

Pacient v nemocnici dnes nevie, čo ho čaká a čo môže dostať. Nevie, na aký bedrový kĺb má právo, či na koľko predoperačných vyšetrení.

Keď čaká na prijatie, nevie, dokedy ho môžu nemocnice posúvať na čakacom zozname.

V zdravotníctve zatiaľ nik neurčil, čo je štandard, na ktorý má každý pacient právo z verejných peňazí.

Rovnako neexistuje možnosť, ako si priplatiť za nadštandard priamo v zdravotnej starostlivosti. Napríklad, ak má pacient záujem o kvalitnejší bedrový kĺb, neexistuje možnosť, ako si ho priplatiť.

Hoci v iných oblastiach zdravotníctva je to bežné, napríklad príplatok za lepšie izby, výber operatéra či pôrodníka.

Máme jeden z najvyšších podielov súkromných peňazí v zdravotníctve, v roku 2010 nás predbehlo len Grécko. Štandard by tak presne určil, na akú zdravotnú starostlivosť má poistenec právo a čo všetko si môže priplatiť.

2.Zvážme individuálne zdravotné poistenie

Keďže stanoviť rozsah základného balíka hradeného z verejných peňazí by bolo politicky nepopulárne, mali by to podľa analytika HPI Tomáša Szalaya urobiť poisťovne.

Základný balík by tiež umožnil, aby vzniklo individuálne zdravotné poistenie, ktoré by si mohli namixovať poistenci (napríklad deti, mamičky či dôchodcovia).

Ministerstvo je však v otázke individuálneho poistenia skeptické, jeho výrazný rozvoj nemožno očakávať. Je totiž ovplyvnený viacerými bariérami ako obmedzená schopnosť obyvateľov platiť si ho, prítomnosť neformálnych platieb či nedostatok spotrebiteľského sebavedomia.

shooty3.jpg

3.Zaveďme liečebné postupy

Ochranu pacientov, pomoc pre lekárov a nemocnice. To by priniesli jednotné postupy liečby. Dnes chýbajú. Lekár tak pri každom prípade postupuje podľa svojho uváženia. Vo viacerých krajinách sa však môže oprieť o presné postupy, ako pri ktorých príznakoch diagnostikovať a určiť liečbu, rozsah vyšetrení, spôsob operácie apod.

Takéto štandardy majú vyvinuté najmä USA, Veľká Británia, Nemecko a Holandsko.

Niektoré nemocnice si síce robia vlastné postupy, ide však len o zlomok výkonov, ktoré robia a nie sú jednotné.

Ak by sa zaviedli, pacient by dostal v akejkoľvek nemocnici rovnakú liečbu, znížili by sa pochybenia z neskúsenosti či zlého rozhodnutia. Lekár a nemocnica by vedeli, že splnila štandard, čo by pre nich znamenalo aj právnu istotu.

Niektorí lekári sa obávajú, že by prišli o časť svojho postavenia a slobody pri rozhodovaní.

Zavádzanie štandardných postupov presadzuje aj ministerstvo zdravotníctva, označuje to za prioritu. Môže to totiž viesť k skvalitneniu starostlivosti.

Postupy by mali byť verejné. Pacienti by tak mali predstavu, čo ich pri danom ochorení či zranení v nemocnici čaká a na čo majú právo a mohlo by to znížiť plytvanie.

foto
Celý týždeň sledovali naši redaktori chod trnavskej nemocnice. Reportérka MARTINA PAŽITKOVÁ všetko nakrúcala na kameru. Všetky reportáže mapujú jednotlivé problémy.
4.Zaveďme platbu za diagnózu

Ak dnes operujú slepé črevo v v regionálnej a fakultnej nemocnici, nedostanú za operáciu od poisťovne rovnako. Napraviť to majú platby za výkony, takzvané DRG.

Tento systém má sprehľadniť, kde a koľko ktoré úkony stoja. Najnovší termín na zavedenie sa predpokladá v roku 2016.

Neporiadok v platbách vidieť aj v trnavskej nemocnici, z ktorej sme v rámci seriálu SME v nemocnici prinášali reportáže počas tohto týždňa.

Niektoré platby od poisťovní sú nastavené tak, že napríklad oddelenie radiológie s CT za rok zarobilo vyše milióna eur. Naopak, operačné sály či geriatria sú niekoľko rokov v strate. Historicky sa totiž zle nastavili ceny a dodnes sa nepodarili výrazne opraviť.

Ziskové pracoviská zvyknú často končiť v súkromných rukách, tie stratové ostávajú na nemocniciach.

5.Treba upratať lôžka

Onkológia v trnavskej nemocnici rieši viaceré sociálne prípady. Ide o pacientov, ktorí už nepotrebujú akútnu starostlivosť, ale nemajú kam ísť. Často ide o bezdomovcov.

U niektorých sa príbuzní zľaknú, že by sa o chorého museli starať. Namiesto šiestich či siedmich dní sú na lôžkach aj tri týždne. Za mesiac takých prípadov onkológia rieši aj osem.

Predtým boli títo pacienti presunutí na kliniku paliatívnej starostlivosti. Tu mohli ležať aj v neskorých štádiách choroby. Túto kliniku však vedenie zrušilo, bolo tam podľa nich málo pacientov, spojila sa teda s onkológiou. Tá má dnes takmer stopercentnú vyťaženosť.

Podobné problémy majú aj ostatné nemocnice. Na Slovensku chýbajú dlhodobé lôžka – doliečovacie oddelenia, oddelenia dlhodobo chorých či sociálne lôžka, ich pacienti tak zaberajú akútne lôžka.

Ministerstvo si to uvedomuje, zmeny zatiaľ nepripravuje.

„Vyriešenie otázky dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti je takisto významná priorita ministerstva, avšak v súčasnosti nie je možné kvantifikovať finančnú náročnosť,“ tvrdí ministerstvo.

Problém je aj prekrývanie kompetencií medzi ministerstvom práce a zdravotníctva v tejto veci.

shooty2.jpg

6.Menej regulovať platy

Za štyri roky stúpli v trnavskej nemocnici platy lekárov o tretinu, sestrám o 14 percent. Za enormným rastom sú najmä zákony o úprave miezd, ktoré prijala ešte vláda Ivety Radičovej.

Podobný nárast zasiahol všetky nemocnice.

Výrazne to zhoršilo ich hospodárenie, také zvýšenie platov si nemôžu dovoliť. Dnes ide zhruba polovica až dve tretiny peňazí, ktoré dostanú od poisťovní, len na mzdy.

Okrem financií sa zákony podpísali aj pod zhoršenie vzťahov. Legislatíva totiž rieši len platy sestier a lekárov. Iní pracovníci, ako sú röntgenológovia, laboranti či sanitári sa preto cítia ukrátení.

Vyššie platy spôsobili, že nie je priestor ani na osobné ohodnotenie. Často je jedno, či sú lekár alebo sestra šikovnejší, alebo pracovitejší, platy to nezohľadňujú.

Pri sestrách sa už tiež nezohľadňuje, akú majú prax či vzdelanie.

Možnosti i kompetencie nemocníc sú obmedzené, v podstate si nemôžu zaviesť motivačné platové schémy, ani keby chceli.

Ministerka hovorí, že pripravuje riešenie, aby sa v platoch urobil poriadok. Mali by sa týkať všetkých zamestnancov v zdravotníctve nielen sestier a lekárov.

Aj keď návrh ešte nie je hotový, už teraz hovorí, že nepôjde o zvyšovanie platov, ale o zavedenie systému.

7.Chýbajú informácie

Keď dnes pacienti idú na operáciu kolena, nevyberú si nemocnicu, kde robia operáciu kolena najlepšie. Nezvážia, či chcú ísť do Košíc alebo do Bratislavy podľa toho, koľko je v jednotlivých nemocniciach reoperácii kolena či podľa toho, kde poskytnú lepšiu rehabilitáciu.

Aj keby si toto všetko pacient chcel pozrieť, nemá kde. Ministerstvo zdravotníctva ako vlastník veľkých nemocníc nezverejňuje rebríčky, nehodnotí nemocnice a nehovorí, ktoré sú v čom kvalitné.

Ministerstvo spravilo pod vedením Zuzany Zvolenskej dôležitý krok a začalo informácie o nemocniciach zhromažďovať. Pacienti sa ich však nedozvedia, nie sú verejné.

Vyhodnocovanie rebríčkov by pritom nemocnice motivovalo súťažiť medzi sebou a zlepšila by sa tak aj kvalita starostlivosti.

8.Elektronizujme zdravotníctvo

Ak sa po autonehode ocitnete v nemocnici, len ťažko tamojší lekári bez vašej pomoci určia, na čo ste alergickí alebo aká je vaša doterajšia zdravotná história.

Ambulantní lekári, špecialisti, nemocnice a lekárne medzi sebou nevedia komunikovať. Ani pacient si nemá ako pozrieť, čo všetko lekár vykázal, že mu vyšetril.

Vyriešiť tento problém môže elektronizácia zdravotníctva, takzvaný eHealth. O jeho zavedenie sa štát pokúša už niekoľko rokov.

Terajšie vedenie ministerstva tvrdí, že bude fungovať od roku 2016. K elektronickej zdravotnej karte pacienta by mali prístup lekári zo všetkých zariadení.

Elektronizácia by mala veľké výhody pre pacienta aj pre zdravotníctvo. Pacienti by sa tak napríklad mohli vyhnúť negatívnym účinkom liekov, lebo by si lekárnici mohli skontrolovať, aké iné lieky pacient berie. Ušetrilo by sa aj na tom, že by sa vyšetrenia nerobili viackrát.

shooty.jpg

9.Upracme v sieti nemocníc

Žilina, Martin, Ružomberok, Banská Bystrica. Vo všetkých týchto nemocniciach dnes nájdete veľkú fakultnú či univerzitnú nemocnicu.

Sú všetky potrebné so všetkými oddeleniami? Ministerstvo sa tejto citlivej téme vyhýba. Menej nemocníc nemusí znamenať nedostupnejšiu starostlivosť.

Okrem rušenia či zlučovania nemocníc treba povedať aj to, čo so starými budovami, často v havarijnom stave. Zatiaľ sa zaoberá budovami Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Ministerstvo malo pripraviť analýzu už pred mesiacom, ešte nie je hotová. Mala by povedať, či postaviť novú budovu v Bratislave, alebo dostavať Rázsochy.

O tom, čo robiť s ostatnými nemocnicami, sa debata ešte nezačala.

10.Špecializujme starostlivost

Na Slovensku máme dnes onkologické či srdcovocievne špecializované ústavy. Sem prichádzajú ťažké prípady. Zároveň sú tu smerovaní aj odborníci, robia tu častejšie komplikované operácie.

Zákroky, ktoré by obyčajné, aj keď koncové nemocnice, robili raz či dvakrát do roka, sa tu robia častejšie a tak v nich majú lekári či sestry väčšiu prax.

Mohli by tak vzniknúť napríklad neurologické či infekčné ústavy. Pretože dnes chýba hierarchia medzi nemocnicami a nie je vždy isté, kto má liečiť akého vážneho pacienta.

Ministerstvo však tvrdí, že trend je skôr opačný smerom k väčšej integrácii. Analyzuje však rôzne možnosti.

cikovsky.jpg
Na to, prečo nemocniciam chýba mydlo, hľadá odpoveď Konštantín Čikovský

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  2. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  4. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  5. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  6. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  7. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  8. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  9. Kam patria rolky z toaletného papiera? Dávať dole etikety zo sklenených nádob?
  10. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  1. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  2. Prvé mesiace 2021 vzrástol počet susedských sporov
  3. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  4. Václav Vydra: Ako nedostať pokutu v úseku kde je meraná rýchlosť
  5. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  6. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  7. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  8. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  9. Stiahnite si stovky e-kníh
  10. Recyklovať PET fľaše a plechovky môžu už aj obyvatelia Krupiny
  1. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 10 074
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 615
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 7 206
  4. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 7 037
  5. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 4 828
  6. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 3 551
  7. Crème de la crème po slovensky 3 251
  8. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 3 175
  9. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 2 906
  10. Stiahnite si stovky e-kníh 2 647
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 391-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 502 obetí.


a 4 ďalší 12 h
Na Euro 2020 hrozia aj iné ohniská. V Maďarska sa na štadióne stretlo 60-tisíc ľudí.

Delta variant sa šíri rýchlejšie.


17. jún
Zápchy na D2 sú časté.

Oprava mosta má trvať do konca prázdnin.


18 h

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Nahradí Karola Zimmera.


TASR 3m
Minister práce Milan Krajniak.

Vláda schválila nariadenie s pripomienkami.


SITA 11m
Ilustračná fotografia.

Príspevky sa zvýšia o viac ako sedem percent.


SITA 16m
	
Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý počas rokovania vlády.

Úlohou je podľa Holého informovať o zapracovaných legislatívnych úpravách a pripomienkach.


TASR 39m