PODOZRIVÝ NÁZOR FERA MÚČKU

Prizabili sme si verejné financie? Hoďme to na krízu

Ako sme videli, čo sme chceli vidieť.

(Zdroj: Shutterstock.com)

Vedeli sme, že sa nevyznáme v silách, ktoré v globálnej ekonomike pôsobia. Ale celý systém sme mali nastavený tak, ako keby sme všetko vedeli a nič nás nemohlo prekvapiť.

Čo dnes riešia svetoví ekonomickí akademici? Debatujú o tom, aký je vzťah medzi výškou dlhu a rastom krajiny.

Iní zisťujú, do akej miery je verejný dlh zodpovedný za problémy, ktoré otriasajú eurozónou. Ďalší debatujú o tom, ako veľmi môžeme podporovať súčasnú ekonomiku ďalším dlhom, aby to nebolo nebezpečné.

Politici debatu veľmi pozorne počúvajú a vyberajú si z nej, čo sa im hodí.

Dnes sa viac ako predtým tvária, že ich rozhodnutia vychádzajú z odborného zázemia. Preto má akademická debata veľký vplyv na reálnu politiku a nedá sa obísť.

Aj my sme sa oklamali

Bolo by príliš jednoduché odbiť ju tým, že ekonómovia a analytici by si zaslúžili preplesk za to, že nespustili alarm pred zlomom, ktorý zastihol globálnu ekonomiku v roku 2009. Ak by sme o ňom vedeli, mohli sme sa lepšie pripraviť a nemuseli sme mať teraz také problémy.

Pravda však je, že o silách v globálnej ekonomike sme vedeli a stále vieme veľmi málo. Je ich veľa, majú rozličnú silu a hlavne, celé sa to rýchlo mení.

Ani pri všetkej dobrej vôli a veľkej snahe nemôžeme počítať s tým, že budeme vopred informovaní o prichádzajúcich zlomoch. Nehovoriac o tom, že mnohí nemajú ani tú dobrú vôľu, ako ukazujú odhalenia mnohých zatajovaní a podvodov pri hrách s dôležitými číslami.

Určite nejde o novú skúsenosť. Že sa nevyznáme vo všetkých tých silách, ktoré v globálnej ekonomike pôsobia, sme vedeli už predtým.

Keďže sa nedali dobre zahrnúť do modelov, prehliadali sme ich a keď sa aj v diaľke objavili tmavé mraky, politici ich ignorovali. Skrátka, celý systém sme mali nastavený tak, ako keby sme všetko vedeli a nič nás nemohlo prekvapiť. Toto by si už preplesk zaslúžilo.

Nemusíme chodiť ďaleko, pozrime sa na Slovensko do roku 2009, na jeho rasty a rozpočtové deficity. Na prvý pohľad to vyzerá na zodpovednú rozpočtovú politiku, veď deficit bol celý čas pomerne malý.

Všetko sa zdalo byť dobré. Problém je, že na takéto výsledky sme potrebovali vysoké rasty. V roku 2007 až desaťpercentný.

Vnútorná nerovnováha sa však prehlbovala. Naše deficity sme privykli na rast a keď v 2009 prišiel šok, ukázali sa naplno.

Veľká časť problémov verejných financií, s ktorými dnes bojujeme, je výsledkom vtedy nahromadenej nerovnováhy, za ktorú si môžeme sami.


Ďalší graf ukazuje, ako úspešne politici bojovali s touto vnútornou nerovnováhou. V reči ekonómov ide o konsolidačné úsilie.

Čiary oddeľujú volebné obdobia, pretože najrazantnejšie opatrenie by sme čakali v prvej polovici volebného obdobia, pred voľbami sa už politici do zmien nepúšťajú.

Ako vidno, päť rokov pred zlomom 2009 bolo konsolidačné úsilie nulové respektíve záporné. Vtedy to vyzeralo v poriadku, dnes je jasné, že sme sa sami vážne oklamali.

kons.png

Pod kontrolou

Podobne fungovala väčšina ostatných vyspelých krajín. V neprehľadnom svete všetkých tých síl, ktoré na ekonomiku vplývajú, sú verejné financie malou časťou, ktorú môžeme mať ako­tak pod kontrolou.

Práve pre situácie, ako sú nepredvídateľné, ale zaručené šoky. Naše verejné financie sú založené na tom, že majú absorbovať šoky.

Zostali sme bez rastu? Prudko sa zvýši nezamestnanosť. Štát zabezpečuje, aby celý ten šok nedopadol na obyvateľov naraz.

Mohli by sme debatovať, či neexistujú efektívnejšie mechanizmy než to zveriť do rúk politicko-byrokratickému aparátu, ale to by sme zašli ďaleko.

Jednoducho, takto máme systém nastavený, verejné financie majú prichádzajúce šoky absorbovať, aspoň do istej miery.

Keď si to všetko zhrnieme, dostávame sa k paradoxu: vieme, že naše modely nie sú dosť dobré na to, aby sme sa vyhli šokom alebo aby sme o nich vedeli s dostatočným predstihom.

Pritom od verejných financií chceme, aby tieto šoky tlmili. Ale zároveň ich manažujeme spôsobom, ako keby žiadne veľké šoky nemali prísť.

Nové pokušenia

Pokiaľ dovidíme, zásadná zmena k lepšiemu sa v ekonomike konať nebude. Ak je tento stav „new normal“, musíme tomu prispôsobiť ej verejné financie. Skôr či neskôr totiž od nich budeme chcieť, aby boli opäť schopné absorbovať šoky, ktoré prídu.

Je pravda, že neexistuje presná priama úmernosť medzi tým, kto mal aké dlhy a kto má dnes aké problémy. A niektoré krajiny by určite zvládli aj vyššie dlhy, ako majú dnes.

Čo vieme určite, je, že by pre všetkých bolo lepšie, keby sme vtedy neboli podľahli ilúzii, že žiadne prekvapivé veci nás nečakajú a preto môžeme testovať hranice.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Borguľa požiadal o okamžité uvoľnenie parkoviska pre rezidentov
  2. OMV sa postará o pitný režim, bude rozdávať vodu
  3. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  4. Leto nekončí!
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  7. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  8. Už aj seniori presadajú do SUV
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 443
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 4 096
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 148
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 693
  5. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 440
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 329
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 061
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 041
  9. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 649
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 553

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

Predseda SNS vraj esemeskou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu. Matečná prísť ani neplánovala.

DOMOV

Soták nie je jediným podnikateľom, ktorý zachraňoval politikov

Podnikateľ sa k školstvu vyjadrovať nechce.

KOMENTÁRE

Spotený Plavčan, Kysučan v maskáčoch. To je výsmech

Pričasto sa na úvod diskusie dozvieme, že niekto ráčkuje.

EKONOMIKA

Penta bude v Petit Presse slabšia

Akcionári spoločnosti Petit Press, vydavateľa denníka SME, sa dohodli na novom usporiadaní vzťahov.

Neprehliadnite tiež

Smrť blízkeho majú platiť poisťovne, rozhodol súd. Tie nesúhlasia

Spor, či majú poisťovne platiť blízkym bolestné, sa na Slovensku vlečie už desať rokov.

Nemecká Arriva kúpila väčšinu v chorvátskej autobusovej spoločnosti

Arriva považuje dopravný trh strednej a juhovýchodnej Európy za rastový.

Vysoké odmeny v automobilkách nie sú spravodlivé, myslí si Merkelová

Kancelárka pripomenula, že nie je na politikoch, aby určovali strop pre odmeny vedúcim pracovníkom v súkromných firmách.

Taliani pestujú rajčiny, Poliaci čerešne. Kde rastie najviac ovocia a zeleniny v Únii?

Slovensko prispieva len zanedbateľným množstvom ovocia a zeleniny do celkovej európskej produkcie.