Redaktorka Nového Času odmieta, že by o svojej identite zavádzala. Nový Čas hovorí o šikanovaní.
BRATISLAVA. Hoci obvinenie novinárky Nového Času, že sa vydávala za policajnú vyšetrovateľku, prokuratúra zamietla, neznamená to, že by nemohla byť obvinená opäť.
Hovorca Krajskej prokuratúry v Trnave Mojmír Huna vysvetlil, že dozorujúci prokurátor obvinenie zamietol pre formálne nedostatky a neskúmal podstatu obvinenia.
Novinárku vyšetrujú v súvislosti s článkom z júna minulého roka o tragickej nehode neďaleko Skalice, pri ktorej opitý šofér Peter J. vrazil do piatich ľudí a ušiel.
Havária si vyžiadala dve obete. S Petrom sedela v aute aj jeho manželka Miroslava, ktorej sklo poranilo tvár.
Spoveď v článku
- krátko po vyjdení článku v Novom Čase polícia dostala trestné oznámenie,
- 26. júla 2012 polícia začína trestné stíhanie, prokuratúra ho vyhodnotila ako zákonné,
- v piatok 12. apríla 2013 policajný vyšetrovateľ obvinil novinárku Nového Času,
- 15. apríla 2012 prokuratúra obvinenie zrušila pre formálne chyby.
V článku Nového Času vysvetľovala, že jej manžel celý deň popíjal a keď večer odchádzali z krčmy v Mokrom Háji, prosila ho, aby nešoféroval.
V aute zaspala, prebrala sa až po náraze. Denník zverejnil fotografie poranenej ženy, ako sedí s malým synom na kolenách.
Polícia minulý pondelok informovala, že novinárka zašla za manželkou deň po nehode a aby získala informácie, vystupovala ako policajtka.
„Novinárka stojaca vonku sa jej predstavila ako policajtka vyšetrujúca dopravnú nehodu,“ oznámila hovorkyňa trnavskej krajskej polície Martina Kredatusová.
Podľa polície zistila manželka opitého šoféra až po vyjdení článku v Novom Čase, že nehovorila s policajtkou, ale s novinárkou.
Miroslava vypovedala, že ak by to vedela, do domu by ju nevpustila a neposkytla by jej rozhovor ani fotky.
Novinárku 12. apríla obvinili z prečinu poškodzovania cudzích práv a porušovania domovej slobody, za čo hrozí päťročné väzenie.
Vyjadrenie manželky šoféra sa denníku SME nepodarilo získať. V práci povedali, že je chorá.
Nový Čas: útok na noviny
Vedenie Nového Času pobúrilo, že polícia prípad zverejnila ešte pred doručením uznesenia o vznesení obvinenia.
Noviny vrátane Nového Času či denníka SME však bežne zverejňujú správy o obvineniach, aj keď stíhaní ešte nemajú nič v rukách.
Šéfredaktorka Nového Času Júlia Kováčová sa zatiaľ nevyjadrila k otázke, či sa novinárka prezentovala ako policajtka.
V stanovisku pre portál omediach.com napísala, že presne nevedia, z čoho ju vinia, lebo nemajú text obvinenia.
„Môže ísť o útok na novinára, respektíve slobodu tlače, za ktorými sú iné motívy, než je snaha stíhať trestné činy,“ vyhlásila Kováčová.
Ticho o zrušení obvinenia
Keď vo štvrtok minulý týždeň dostal Nový Čas uznesenie o zrušení obvinenia, Júlia Kováčová obvinila políciu zo šikanovania novinárky, ktorá píše o práci polície.
Šéfredaktorka denníka vyčítala polícii, že o prípade informovala v pondelok, keď prokurátor obvinenie zrušil, no v policajnej zvodke to nespomenula.
Krajskí policajti v Trnave nekomentovali rozhodnutie prokuratúry, ktorá obvinenie zastavila.
„Vykonštruované obvinenie, ktoré prokuratúra okamžite v priebehu jedného dňa zrušila, však postačilo na to, aby navodilo falošný dojem, že najväčší slovenský denník zamestnáva a posiela redaktorov do terénu ako falošných vyšetrovateľov,“ uviedla Kováčová.
„Pýtame sa, aké závažné dôkazy polícia nazhromaždila, keď ich prokuratúra okamžite zmietla zo stola,“ dodala.
Nebola som za policajtku
Hovorca trnavskej krajskej prokuratúry Mojmír Huna vraví, že obvinenie bolo zrušené pre formálne nedostatky. „Nie z dôvodu, že nebol dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba.“
Huna pripomenul, že polícia začala v tomto prípade trestné stíhanie pre porušenie domovej slobody už vlani v júli a dozorujúci prokurátor ho vtedy odobril.
Prípad ďalej vyšetrujú. Podľa Hunu rozhodnutie prokurátora o zrušení obvinenia „nemá žiadny vplyv na opätovné vznesenie obvinenia určitej osobe“.
Nový Čas neposkytol telefonický kontakt na novinárku. V piatok večer však sprostredkoval jej stanovisko, v ktorom vinu poprela. „Odmietam, že by som sa vydávala za policajnú vyšetrovateľku. Vyšetrovanie prípadu stále prebieha, preto sa k tomu ďalej nebudem vyjadrovať,“ reagovala novinárka. Na otázku, či sa manželke šoféra predstavila ako redaktorka Nového Času, neodpovedala.
Novinár podľa etického kódexu nemá pri získavaní podkladov k článku skrývať svoje meno a príslušnosť k redakcii.
Denník SME sa Nového Času pýtal, ako vníma, že sa novinárka vydávala za policajtku a či išlo o pokyn niekoho nadriadeného, v odpovedi označil Nový Čas otázky za neetické.
SME sa podľa Nového Času úplne nenáležite pýta na konanie, z ktorého nie je nik obvinený.
„Otázky sú dôkazom zarážajúceho nedostatku kolegiality,“ uviedla Tatiana Pavleová, zodpovedná za komunikáciu s médiami v Novom Čase.
Obvinení a súdení novinári
Prácu redaktorov preverovali už aj v minulosti, niektorí skončili pred súdom.
Trojročnú podmienku dostal novinár, ktorý v reportáži poukázal na postup polície proti drogovým dílerom. V reportáži vystupoval muž, ktorý na polícii odovzdal zoznam dílerov. Keď s dokumentom nič podľa neho nerobila a dvaja policajti sa mu údajne vyhrážali, aby prestal s udávaním, ak sa chce dožiť ďalšieho rána, obrátil sa na televíziu. Tá s ním išla za jedným z dílerov zo zoznamu a nakrútila, ako sa uňho predávajú drogy. Redaktora Markízy odsúdili, lebo vraj muža naviedol na trestný čin, aby si drogy kúpil.
Redaktora denníka Plus jeden deň Karola Bustina mladšieho stíhali za šírenie poplašnej správy. Dôvodom boli vymyslené články o škrtičovi, ktorý mal v podzemných garážach v Bratislave vraždiť ženy. Bustin pred súdom hovoril, že písal o klebete, ktorá sa šírila po meste, a chcel ženy varovať pred potenciálnymi útočníkmi. Sudkyňa rozhodla, že žiadny trest nedostane, lebo sa nepodarilo preukázať úmysel šíriť poplašnú správu. Bustin nie je v denníku od júna 2012.
V septembri 2007 sa mimoriadne zišla vláda Roberta Fica, aby požiadala generálneho prokurátora o prešetrenie incidentu so psom vtedajšej ministerky práce Viery Tomanovej. Ministri prijali uznesenie o neznámom fotografovi, ktorý koncom augusta 2007 preskočil plot Tomanovej domu a uspal jej psa. Vyšetrovateľ v januári 2008 prerušil trestné stíhanie fotografa, nezískal dostatok dôkazov.
Redaktor Plus jeden deň nalepil v roku 2006 mobil pod stôl v rokovacej miestnosti na Úrade vlády. Vtedajší policajný prezident Ján Packa obvinil redakciu z pokusu o nelegálne odpočúvanie. Terajší šéf tlačového oddelenia Úradu vlády Erik Tomáš, ktorý v tom čase šéfoval investigatívnemu oddeleniu Plus jeden deň, SME povedal, že išlo o skúšku bezpečnostných opatrení, ministrov odpočúvať nechceli.
Mária Mihaliková
Wollner: Reportér v utajení je krajné riešenie
Dramaturg relácie Reportéři ČT MAREK WOLLNER sa nedávno vydával za dôchodcu.
Bolo by v poriadku, ak by sa novinár vydával za policajta, aby získal informácie o nehode obyčajných ľudí?
„Vždy treba rozhodovať, či je to vo verejnom záujme. Ide o eticky problematickú záležitosť, ktorá by mala byť vyvážená ziskom niečoho pozitívneho, čo je vo verejnom záujme a inou cestou sa k informáciám nedá dostať. Nasadzovanie skrytých novinárov na obyčajných ľudí považujem za veľmi problematické. Súhlasil by som, ak by išlo o vysoko postaveného politika krytého imunitou, ktorý sa odmietol podrobiť dychovej či krvnej skúške a využíva svoj vplyv, aby sa vyšetrovanie nehody zamietlo. Ak novinár využije skrývanie identity, aby konanie odhalil, je to namieste. Pri obyčajných ľuďoch ide asi o zbytočnú hru. Ak sa to aj v prípade nehody stalo, nemala by to riešiť polícia, poškodená sa mohla brániť civilnou žalobou na súde. Etické zlyhanie novinárov zas má posudzovať samoregulačný úrad, a nie polícia.“
Kedy vaši reportéri pracujú inkognito?
„Naposledy som bol v utajení ja na predajnom zájazde, ktoré oslovujú predovšetkým dôchodcov. A tí pod tlakom nakupujú predražený tovar, ktorý im vnucujú predajcovia. Aby som sa tam vôbec dostal, musel som sa obliecť ako dôchodca, mal som parochňu. Inak by som sa tam nedostal, pretože organizátori zájazdov sa bránia akejkoľvek kontrole z vonkajšieho sveta. No zatajovanie nie je bežná stratégia, ide o krajné riešenie. V MF Dnes zasa novinár v utajení nadviazal kontakt s rakúskymi zbrojármi, aby zistil podrobné informácie o nečestných praktikách pri zadávaní zákazky od ministerstva obrany. U serióznych novinárov si nepamätám zneužitie tohto inštitútu.“
Skrývanie identity je prípustné pri nečestných praktikách?
„Ak nehodu štandardne vyšetrovali, neexistoval by dôvod na zatajovanie. Ak by bola oprávnená obava, že polícia niekomu nadržiava, už si to viem predstaviť.“
Spomínate si na prešľapy novinárov v Česku?
„Sú spojené s bulvárom. Denník Aha! obvinil Michala Viewegha, že má mimomanželský pomer so svojou študentkou. Článok mu skoro rozbil manželstvo, bránil sa na súde a uspel. Fatálne prešľapy robil bulvár Super. Jeden z najhorších bol, keď o Libuši Šafránkovej a Josefovi Abrhámovi písal, že sú alkoholici. Informácie boli úplne lživé. Pani Šafránková vyhrala súd. Aj pre čitateľov to už bolo cez čiaru a Super prestali po aférách čítať.
Mária Mihaliková