Každého občana stojí štát 4704 eur ročne

Cena štátu stúpla za rok o 322 eur. Najväčšia časť daní ide na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.

(Zdroj: ARCHÍV SME)

Z daní zaplatíme v priemere na úrokoch na štátny dlh oveľa viac, ako ide na zabezpečenie kvality súdov. Špeciálne vyúčtovanie občanovi ukazuje, že najväčšia časť z jeho daní ide na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.

BRATISLAVA. Na to, koľko občan platí štátu a kde jeho peniaze skončia, sa dá pozrieť z rôznych pohľadov.

Inštitút INESS v projekte cenastatu.sme.sk vyrátal, akú časť zo zaplatených daní, odvodov či poplatkov dáva štát na zdravotníctvo, školy, cesty či kultúru.

Prepočet ukázal, že každý občan – od dieťaťa po dôchodcu - zaplatí štátu na daniach v tomto roku v priemere 4704 eur.

Tretina ide na starobné dôchodky a zdravotnú starostlivosť.

INESS podiely na daniach stanovil podľa toho, v akom pomere prerozdeľuje vláda rozpočtové výdavky.

Najmenej ide na kultúru a podporu inovácii

Vlani bol účet, ktorý vystavil štát občanovi, o 322 eur nižší. Za rok sa vyšplhal, lebo o niečo stúpli mzdy, ale najmä šli nahor dane a odvody.

Veľmi sa nemení pomer, v akom sa dane prerozdelili do jednotlivých oblastí. Najmenšia časť z nich šla aj vlani na kultúru a podporu energetiky a inovácií.

„Rozdiel medzi vládami sa dá vidieť vo veľkosti výdavkov, z hľadiska ich štruktúry sú však minimálne,“ vraví poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ).

Bloček, ktorý robil INESS v roku 2011, ukázal, že Radičovej vláda zvýšila o niečo výdavky na vedu a výskum. V tomto roku ide väčšia časť z daní ľudí na cesty či železnice, podľa analytika inštitútu Radovana Ďuranu to však súvisí s čerpaním eurofondov.

Vysoké úroky na dlh

Z bločku sa dá zistiť, že na úrokoch na štátny dlh zaplatíme viac, ako dávame na zabezpečenie kvality súdov a väzenstva. Nedozvie sa z neho, či štát hospodári efektívne.

„Verejnosť by sa mala pýtať vlády, aký je úžitok použitia verejných zdrojov,“ hovorí šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš. Sama im takúto informáciu veľmi nedáva. Príkladom sú eurofondy, keď občan len ťažko zistí, koľko pracovných miest sa vytvorilo z projektu, na ktorý sa použili.

Podobné bločky si občania mohli pozrieť aj v Poľsku a Bulharsku. Aj poľskí občania odviedli ešte v roku 2011 v priemere tretinu z daní na rôzne formy dôchodkov a zdravotnú starostlivosť.

Šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko hovorí, že pri prepočtoch pracujú s oveľa podrobnejšími informáciami.

„Uvádzať takéto údaje by bolo omnoho užitočnejšie a zmysluplnejšie spolu s informáciou o službách, ktoré za ne občania dostávajú, či o ich medzinárodnom porovnaní. Inak sa to môže stať skôr marketingovým nástrojom na podporu negatívnych postojov voči verejnému sektoru,“ povedal Filko.

blocekweb_res_res.jpg

Bloček ukáže, čo stojí veľa a čo málo

Účet za služby štátu občanovi nepovie, či a kde vláda plytvá. Aj na jeho základe sa však môže politikov pýtať, prečo rozpočet vyzerá inak, ako sľubovali vo svojom programe, hovorí Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS.

Suma, ktorú zaplatí občan v priemere za služby štátu, vychádza v tomto roku na 4704 eur. Ako má vlastne čítať toto číslo?

Sú to príjmy slovenského štátu prepočítané na jedného občana. Je to ilustrácia sumy, ktorú každý občan - či už novorodenec alebo dôchodca - ročne odvedie štátu. Samozrejme, v skutočnosti niektorí ľudia platia mnohonásobne viac a niektorí menej, ale toto číslo má ilustrovať zhruba priemernú záťaž, ktorá vzniká tým, že občania financujú verejné služby.

Vlani bolo toto číslo 4382 eur. Znamená to, že ľudia zaplatia v tomto roku vyššie dane alebo to, že štát viac plytvá?

Znamená to, že ľudia by mali v tomto roku zaplatiť viac daní, odvodov a rôznych poplatkov. Jednak preto, že mierne rastú mzdy. Tiež preto, že v tomto roku došlo k dramatickému zvýšeniu daní a odvodov a v daňových prognózach sa počítalo s tým, že príjmy štátu z daní a odvodov vzrastú o desať percent. Nárast v tomto roku je teda zapríčinený najmä zvyšovaním daní a odvodového zaťaženia, čiastočne k tomu prispel aj predpokladaný rast transferov z Európskej únie.

Keď si ľudia pozrú jednotlivé položky, zistia, že najväčšiu časť z daní dávajú na dôchodky. Čo vie občan z toho čísla vyčítať. Máme veľa dôchodcov, alebo sa štát snaží dávať na dôchodky viac ako na iné oblasti?

Tých 845 eur na občana predstavuje 18 percent zo všetkých výdavkov. Hovorí to teda to, že súčasné výdavky na dôchodky sú objemovo najvýznamnejšou položkou vo výdavkoch verejnej správy. Znamená to dve veci. Ak by sme chceli zdvihnúť dôchodok penzistu o desať percent, potom by musel každý občan dávať mesačne o sedem eur zo svojej mzdy na tento účel viac. Ak zároveň vieme, že štát hospodári s deficitom, pokiaľ sa nedotkneme takýchto väčších položiek, zníženie mnohomiliardového deficitu bude veľmi náročné.

Vie občan vlastne z bločku vyčítať, pri ktorých položkách sa štát správa neefektívne a kde by mohol pridať?

Cieľom prehľadu je umožniť občanovi vytvoriť si predstavu o tom, čo stojí veľa, a čo málo. Tento prehľad teda nehovorí nič o plytvaní a neefektivite, ale vie čitateľa naviesť k zamysleniu. Napríklad, či je adekvátne, že v dnešnej dobe je podpora poľnohospodárov nákladnejšia ako podpora vysokoškolského štúdia. Málokto vie, že na ochranu životného prostredia dávame viac peňazí ako na pomoc v hmotnej núdzi. Alebo to, že občan prispieva na železnice bez ohľadu na to, či ich používa alebo nie, sumou 162 eur ročne. Občanovi to umožní vytvoriť si predstavu, ktoré výdavkové politiky sú dnes vo verejnej správe prioritné z pohľadu veľkosti výdavkov. Môže sa potom informovane pýtať svojich volených zástupcov, prečo sa rozpočet nezhoduje s programom, s ktorým bol politik zvolený, resp. sami môžu vplývať na tvorbu rozpočtu s cieľom zmeniť jeho priority aj plytvanie.

Prečo je podstatné ľuďom povedať informáciu, že štát hospodári deficitne?

Človek na svojom daňovom priznaní nepozná, s akým deficitom hospodári štát. Zmyslom tejto informácie je povedať, že si žijeme nad pomery. To znamená, že dostávame verejné služby takmer o desať percent nákladnejšie, ako sme ich ochotní financovať z daní a odvodov a ostatných platieb štátu. Dlhodobo udržateľné je vyrovnané hospodárenie štátu, čo znamená, že dostaneme len taký objem služieb, za ktoré si zaplatíme. Môžeme to ilustrovať na tom, že my teraz vyplácame o desať percent vyššie dôchodky, ako sme ochotní sami financovať. To, že to robíme, je vďaka tomu, že si požičiavame od budúcich generácií alebo presúvame spotrebu z budúcnosti do dnešných dní.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 936
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 275
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 784
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 6 360
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 157
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 275
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 041
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 4 657
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 415
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 051

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Turecko zablokovalo prístup na Wikipédiu

Turecké orgány zablokovanie nezdôvodnili.

PRIMÁR

Desať tipov na zmiernenie prejavov sennej nádchy

Niekoľko zásad na zmiernenie alergickej nádchy.

Neprehliadnite tiež

Ficovi sa myšlienka trinásteho platu páči, bude o nej diskutovať

Šéf koaličnej SNS a parlamentu Andrej Danko chce firmám nakázať, aby zamestnancom vyplácali plat navyše.

Obchody vo Venezuele sú takmer prázdne, ľudia každý deň bojujú o prežitie

Hlavné mesto Venezuely Caracas zasiahli masové protivládne demonštrácie.

Švajčiari: štátny vlakový dopravca nás diskriminuje. Súťaž ušil na mieru jednému výrobcovi

Železničná spoločnosť Slovensko chce nakúpiť 25 nových vlakov za 160 miliónov eur.

Trump zrušil Obamov zákaz ťažiť ropu pri pobrežiach

Obama krátko pred svojím odchodom z funkcie zakázal ťažbu pre ochranu životného prostredia.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop