Štát sa tvári, že PPP nie sú jeho dlh. Ak by boli, hrozili by mu sankcie

Ak by vo verejnom dlhu boli zahrnuté aj náklady na R1, vláda by mohla čeliť vyššiemu postihu.

Náklady na výstavbu rýchlostnej cesty R1 do dlhu štát neráta.(Zdroj: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Koncom apríla zistíme, aký bol vlani verejný dlh Slovenska. Ak by v ňom boli zahrnuté aj náklady na R1, vláda by mohla čeliť vyššiemu postihu.

BRATISLAVA. Ak obec postaví most či čistiareň s pomocou súkromných peňazí, teda cez PPP projekt, hodnota stavebných prác sa zaráta do jej dlhu. S tým ráta návrh ministerstva financií, ktorý prešiel pripomienkovým konaním.

„PPP projekty do dlhu podľa nás patria,“ hovorí šéf INEKO Peter Goliaš. Hospodárenie obcí by tým malo byť zrozumiteľnejšie a obmedzí sa ich kreatívne účtovníctvo.

„Ak to vláda priznáva pri obciach, bude mať ťažko vysvetľovať, prečo sa PPP projekty nezarátavajú aj do dlhu vlády,“ dodáva Goliaš.

Prečo nie sú PPP v dlhu

Ministerstvo financií argumentuje tým, že verejný dlh sa počíta podľa metodiky Eurostatu. Zmena, ktorú navrhlo pre obce, má ovplyvniť len to, či si môžu zobrať úver.

Rezort financií navrhol aj sankcie. Napríklad ak dlh vystúpi nad 55 percent príjmov obce, starostom aj poslancom sa zmrazia platy. Táto zmena má platiť o tri roky.

Eurostat posudzuje každý PPP projekt samostatne. Ak usúdi, že súkromní investori znášajú vyššie riziko ako štát, náklady na projekt do dlhu nezaráta.

Do nášho dlhu sa tak nezarátali ani náklady na výstavbu R1, zatiaľ jediný veľký PPP projekt na Slovensku. Ide o úsek medzi Tekovskými Nemcami a Nitrou a severný obchvat Banskej Bystrice.

Prvá Ficova vláda mala plánovala aj ďalšie PPP projekty, no Radičovej vláda ich zrušila, lebo boli predražené.

Každý PPP projekt by sa mal do dlhu započítať už v čase podpisu zmluvy, z ktorej vyplynú pre štát budúce výdavky, tvrdí Goliaš.

Argumentuje najmä rizikom dopytu, teda že budúce výnosy veľkého verejného projektu nebudú postačovať na pokrytie nákladov.

„Bol by som zatiaľ konzervatívny a do dlhu by som zarátal len investičné náklady projektu,“ vraví.

O koľko by R1 zvýšila dlh

Vlani dosiahol verejný dlh Slovenska podľa predpokladu v štátnom rozpočte 37,3 miliardy eur, čo je 52,1 percenta ročného HDP.

Aký bol naozaj, povie koncom apríla Európska komisia. V roku 2011 bol vo výške 43,3 percenta, rok predtým o niečo nižší.

Čísla by vyzerali inak, keby sa do dlhu zarátali aj investičné náklady na výstavbu R1. Dosiahli asi 1,2 miliardy eur, teda niečo viac ako 1,5 percenta HDP. Iná by zrejme bola aj sankcia pre vládu podľa zákona o dlhovej brzde. Pre ňu je však tiež kľúčový pohľad Eurostatu.

„Keď skúmame dlhodobú udržateľnosť verejných financií, zaratávame aj splátky PPP,“ hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudo Ódor.

V tomto roku sa má z rozpočtu v súvislosti s PPP projektom na cestu R1 uhradiť zhruba 130 miliónov eur. Posledná splátka má ísť v roku 2041.

Druhá Ficova vláda už nemá veľké plány s PPP projektmi. Diaľnice chce podobne ako bývalá vláda stavať najmä z eurofondov, aj keď Fico za to bývalú premiérku Ivetu Radičovú kritizoval.

Ekonómovia s takýmto využitím eurofondov súhlasia, lebo ide o lacné zdroje, neplatia sa z nich úroky.

Ficovej vláde hrozia sankcie

Štát môže onedlho okúsiť dlhovú brzdu.

BRATISLAVA. Strany bývalej koalície sa so Smerom v roku 2011 dohodli, že zadlženie Slovenska by nemalo prekročiť 60 percent HDP. Sankcie podľa zákona o dlhovej brzde začínajú plynúť od 50 percent. Vláda ich pocíti už v tomto roku.

Ak hrubý dlh vlani neprekročil 53 percent HDP, s čím ráta štátny rozpočet, postačí, ak minister financií Peter Kažimír listom parlamentu vysvetlí, prečo je to tak, a navrhne opatrenia, ako sa môže znížiť.

Keby sa do dlhu skôr zarátali aj náklady na výstavbu R1, dlh by prekročil ďalšie sankčné pásmo. Zmrazili by sa zrejme aj platy členom vlády na úrovni minulého roka.

Platilo by to za predpokladu, ak by pri hodnotení dlhu, v ktorom sú zarátané aj PPP projekty, platil ten istý dlhový strop aj sankcie ako v dnešnom zákone o dlhovej brzde.

„Bola by len špekulácia uvažovať, aký by bol strop púri inej metodike či inom zaradení PPP projektov Eurostatom,“ povedal člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudo Ódor.

Marianna Onuferová

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 126
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 853
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 173
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 417
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 703
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 505
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 185
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 726
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 433
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 679

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

KULTÚRA

Rozdali Brit Awards: Najlepší britský album nahral Bowie

Pozrite si zoznam všetkých víťazov cien najlepšej britskej hudby.

Neprehliadnite tiež

‘Prichadite k nam‘, Slovensko chce lákať ruských turistov

Roadshow je súčasťou marketingového plánu, na ktorom pracujú spolu krajiny V4, teda Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Dokopy chcú tento rok minúť 315-tisíc eur.

Británii potrvá niekoľko rokov, kým sa dohodne s Úniou

Rokovania o obchode v rámci Únie sú pomerne zdĺhavé.

Chcete sa presťahovať na západ? Ubytovanie nájdete ťažko

V Trnave nie je v súčasnosti možné nájsť dostatok vhodných zamestnancov v okruhu 50 kilometrov.

Británii hrozí, že bez ľudí z Únie úroda na poliach zhnije

Krajina tak môže stratiť schopnosť dopestovať a vyrobiť vlastné potraviny.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop