BRATISLAVA. Podnikateľské prostredie na Slovensku sa v 4. štvrťroku 2012 opäť zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), je 75,6 bodu.
V porovnaní s 3. kvartálom 2012 klesol index o 4,43 %. Vnímané zhoršenie podmienok na podnikanie na konci roku 2012 bolo najintenzívnejšie v celej histórii merania IPP. Informoval o tom dnes výkonný riaditeľ PAS Róbert Kičina.
Skepsu medzi podnikateľmi spôsobili najmä zmeny v Zákonníku práce (ZP) a nárast daňovo-odvodového zaťaženia. Tieto opatrenia v spojení s neistou ekonomickou situáciou zvyšujú riziko rušenia pracovných miest a nárastu šedej ekonomiky.
V 4. štvrťroku 2012 hodnotili slovenskí podnikatelia najnegatívnejšie zmeny v oblasti legislatívy upravujúcej odvody.
Hodnotenie tejto položky kleslo v porovnaní s 3. štvrťrokom 2012 o rekordných 14 % na úroveň 58,5 bodu.
Taký výrazný pokles hodnotenia nezaznamenala doteraz žiadna položka od začiatku sledovania IPP. Medzi podnikateľmi dlhodobo panuje názor, že odvodové zaťaženie treba postupne znižovať, a nie zvyšovať.
Podnikatelia tiež kritizovali, že zvyšovaniu odvodov nepredchádzala odborná analýza statických a dynamických dopadov na hospodárstvo.
Druhou najnegatívnejšie hodnotenou položkou sa stala pracovnoprávna legislatíva, ktorá klesla o 13,5 % a dosiahla aktuálne hodnotenie 50 bodov.
V čase zvyšujúcej sa nezamestnanosti podnikatelia nepovažujú za rozumné prijímať opatrenia, ktoré znižujú flexibilitu trhu práce a pôsobia proti rastu zamestnanosti.
Hoci prísnejší ZP nie je hlavnou príčinou rastu nezamestnanosti, nemožno tvrdiť ani to, že na nezamestnanosť nemá vplyv.
Zvyšuje totiž náklady podnikov, a teda núti firmy optimalizovať svoje procesy, výsledkom čoho môže byť aj redukcia pracovnej sily.
Dáta OECD zároveň potvrdzujú, že krajiny s flexibilným ZP majú zvyčajne vyššiu mieru zamestnanosti ako krajiny s menej flexibilným pracovným kódexom.
Hlavné výhrady podnikateľov sa týkali súbehu výpovednej doby a odstupného a sprísnenia podmienok zamestnávania na dobu určitú. Za neférové považujú zvýšenie vplyvu odborov na riadenie spoločností bez toho, aby niesli adekvátny podiel zodpovednosti.
S poklesom hodnotenia o 13,2 % oproti predchádzajúcemu sledovanému obdobiu sa treťou najnegatívnejšie hodnotenou položkou stala legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície. Rating tejto položky poklesol na hodnotu 67,1 bodu.
Zvyšovanie daní bude mať podľa názoru podnikateľov výrazný dopad na zníženie ziskovosti spoločností. Dôsledkom bude obmedzenie investícií, predraženie výroby a celkové zhoršenie konkurencieschopnosti.
Podnikateľom sa nepáči, že im vláda odoberá voľné zdroje, za ktoré nedostávajú adekvátnu kompenzáciu v podobe zníženia byrokracie, zlepšenia vymožiteľnosti práva, alebo zjednodušenia právnych predpisov.
Tieto oblasti patria dlhodobo medzi najviac kritizované. Medzi výrazné prekážky zlepšenia podnikateľského prostredia patrí aj zle fungujúca a netransparentná justícia, ktorej kredit dlhodobo klesá.
Rast v poslednom sledovanom období zaznamenalo len minimum položiek, z ktorých všetky boli z kategórie subjektívnych vplyvov jednotlivých podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia.
Zlepšil sa vzťah podnikov k životnému prostrediu, informačná otvorenosť voči verejnosti a manažment ľudských zdrojov.
