BRATISLAVA. Dlhovú brzdu, ktorá má krajinu chrániť pred populistickými politikmi, dostanú aj obce a mestá.
Na primátorov, starostov a samosprávne parlamenty bude prísnejšia ako na centrálnu vládu, no do praxe príde oveľa neskôr - najskôr o tri roky.
Teraz úradujúcich lokálnych politikov zákon neohrozí, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že návrh ministerstva financií parlamentom prejde.
Prísnejšie pravidlá
Navrhovaná dlhová brzda, ktorá je v pripomienkovom konaní, prikazuje samosprávam čo majú robiť, ak dlh stúpne na viac ako polovicu bežných príjmov predchádzajúceho roka. Ide hlavne o všetky druhy daní, peniaze od štátu, nie prijaté úvery.
Zákon hovorí, že samosprávy musia do dlhu počítať aj záväzky z PPP projektov.
Analytici INEKO upozorňujú, že aj tak ostane možnosť dlhy skrývať v dcérskych firmách, napríklad vodárenských spoločnostiach.
Najmiernejšia sankcia prichádza pri dlhu nad 50 percent, obec ho musí vysvetliť a informovať o tom ministerstvo financií.
Ak dlh vystúpi nad 55 percent, starostom, poslancom, županom aj všetkým samosprávnym zamestnancom zmrazia platy.
Ak župa či obec neudrží dlh pod 60 percentami príjmov, dostane pokutu. Jej výška by mala byť päť percent zo sumy, o ktorú samospráva prekročila 60-percentnú úroveň dlhu.
S ďalšími sankciami zákon nepočíta, predpokladá sa, že pokuty motivujú samosprávy, aby zabrzdili zadlžovanie.
Analytik ČSOB Marek Gábriš povedal, že navrhované pravidlá pre samosprávy sú tvrdšie, ako dostal štát v ústavnom zákone o dlhovej brzde.
Dlh štátu je už teraz na úrovni takmer dvojnásobku bežných ročných príjmov. Ak by sa dlh štátu nedával do pomeru s HDP, ale s príjmami, ako to je pri samosprávach, limity dané zákonom by mohol plniť len teoreticky.
Počkajú po voľbách
Nový zákon by mal pre samosprávy platiť od roku 2015. Podľa ministerstva financií je dosť času na to, aby sa naň samosprávy stihli pripraviť.
Analytik INEKO Peter Goliaš si myslí, že to súvisí s voľbami. „Zrejme nie je politický záujem robiť krátko pred voľbami nepopulárne opatrenia,“ hovorí. Župné voľby sú koncom tohto roka a do obcí budú koncom roka 2014.
„A reálne sa tieto opatrenia začnú uplatňovať v prípade žúp asi až od roku 2016 a v prípade obcí od roku 2017,“ hovorí Goliaš.
Nové vedenia obcí a žúp majú totiž podľa návrhu zákona dva roky na to, aby svoje hospodárenie upravili tak, aby spĺňali kritériá.
Analýza INEKO z roku 2011 tvrdí, že dlh vyšší ako 50 percent príjmov má 24 z celkovo 138 miest a tri z ôsmich žúp.
Aktuálnejšie čísla ministerstva hovoria, že na konci roku 2012 bola priemerná výška dlhu obcí 22 percent bežných príjmov a žúp 34 percent. Ani jedna župa nemala dlh vyšší ako 55 percent.
Župy s novými pravidlami problém nemajú, podieľali sa aj na príprave zákona.
„Uvedomujeme si, že je to nevyhnutný krok ku konsolidácii verejných financií a znižovaniu dlhu,“ povedala hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobríková.