BRATISLAVA. „To je absurdná haluz a nezmysel. Prepitné nemienim zdaňovať,“ povedal minister financií Peter Kažimír po boku premiéra Roberta Fica, ktorý v utorok kontroloval jeho úrad.
Dosiaľ pritom Kažimír hovoril, ako mu prekážajú podniky, kde obslužné končí vo vreckách čašníkov bez zdanenia.
Problém už nemá
Postoj zmenil potom, ako SME v utorok napísalo, že ani minister vnútra a spolumajiteľ siete reštaurácií Steam & Coffee Robert Kaliňák netuší o povinnosti priznávať tringelty.
Kažimír od vlaňajšieho leta napriek sľubom nezakročil proti praktikám reštaurácií, ktoré štát denne oberajú o tisíce eur.
Po novom Kažimír tvrdí, že podnikatelia smú čašníkom vyplácať minimálnu mzdu a prepitné dávať na ruku.
„Nemáme problém, že to (plat) doplácajú z prepitného,“ vyhlásil Kažimír.
Daniari trvajú na svojom
Postup spochybnil šéf daniarov a Kažimírov podriadený František Imrecze. Ministrove slová priamo nekomentoval.
Po hovorkyni Vladimíre Pôbišovej iba odkázal, že trvajú na pôvodnom stanovisku – podnikatelia musia obslužné zaevidovať do daňových príjmov. A ak ho chcú dať čašníkom, tak len ako oficiálny plat, z ktorého zaplatia odvody.
„Finančná správa sa pri výkone kontroly riadi platnou legislatívou,“ podotkla Pôbišová.
Kažimír vraví, že chce bojovať len proti majiteľom reštaurácií, ktorí personál platia z peňazí získaných predajom čierneho alkoholu alebo nevydávaním bločkov zákazníkom.
Ako s prepitným? Manuál Finančnej správy
1. Ako presne majú nablokovať tringelty reštaurácie?
Podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 289/2008 Z. z.“) je podnikateľ povinný zaevidovať iba tržbu za predaj tovaru alebo poskytnutú službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona prijatú v hotovosti, prípadne inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť.
Poskytnuté obslužné (prepitné, tip, tringelt, neprevzatý výdavok za tovar alebo poskytnutú službu) nie je súčasťou ceny tovaru alebo služby a nie je ani tržbou za tovar alebo za poskytnutú službu; preto nepodlieha evidencii v elektronickej registračnej pokladnici (ďalej „pokladnica“).
Podnikateľ však každú hotovosť okrem prijatej tržby, ktorú vloží do pokladnice, musí podľa zákona č. 289/2008 Z. z. zaevidovať v pokladnici.
Pokiaľ vloží do pokladnice obslužné, je povinný vloženú hotovosť zaevidovať v pokladnici a vyhotoviť doklad s označením „vklad“, aby vedel kontrolórom preukázať, že nejde o tržbu za tovar alebo službu, ktorú v pokladnici nenablokoval.
2. Akú položku by mali nablokovať na účtenku?
3. Ako by mali bločky na tringelty vyzerať v prípade iných prevádzok, napríklad kvetinárstiev alebo kaderníctiev, kde zákazníci tiež nechávajú tringelty?
(Odpovede k 2. a 3. otázke)
Zákon č. 289/2008 Z. z. upravuje náležitosti, ktoré musí pokladničný doklad minimálne obsahovať (§ 8 ods. 1 cit. zákona), pričom pokladničný doklad môže obsahovať aj iné údaje, ktoré však musia byť uvedené za ochranným znakom „MF“.
Údaje, ktoré musí pokladničný doklad obsahovať a povinnosť evidovať tržbu sa rovnako vzťahuje na reštauračné a pohostinské prevádzky, ako aj na kvetinárstva a kaderníctva. Pretože obslužné nie je tržba, nepodlieha evidencii v pokladnici a nemusí byť uvedená na pokladničnom doklade.
Pokiaľ je ale obslužné vložené do pokladnice, musí byť vystavený doklad s označením „vklad“, ktorý musí obsahovať minimálne daňový kód ERP, daňové identifikačné číslo (ak podnikateľ nie je platiteľom DPH), identifikačné číslo pre DPH (ak podnikateľ je platiteľom DPH), poradové číslo pokladničného dokladu, dátum a čas vyhotovenie pokladničného dokladu, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania a sumu vkladu.
4. Aký má byť postup pri priznávaní a zdaňovaní tringeltov?
Suma vybraná od zákazníkov prevyšujúca hodnotu predaného tovaru alebo poskytnutej služby je v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) príjmom, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodená.
Znamená to, že táto suma predstavuje zdaniteľný príjem podnikateľa – fyzickej aj právnickej osoby.
Podnikateľ – fyzická osoba zahrnie tieto príjmy do základu dane z príjmov podľa § 6 ZDP, u podnikateľa – právnickej podlieha tento príjem zdaneniu ako súčasť základu dane právnickej osoby.
Ak podnikateľ (fyzická aj právnická osoba) rozdelí sumu vybranú od zákazníkov prevyšujúcu hodnotu predaného tovaru alebo poskytnutej služby medzi zamestnancov, pre zamestnanca uvedená suma prestavuje zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, ktorý zamestnávateľ zdaní ako súčasť zamestnancovej zdaniteľnej mzdy a súčasne túto sumu zahrnie do svojich daňových výdavkov ako súčasť mzdových nákladov.
Autor: Mária Miháliková
