BRATISLAVA. Takmer 36 percent slovenských domácností nedokáže čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Podľa Poštovej banky je dôvodom najmä chýbajúca finančná rezerva.
"Zdá sa ale, že väčšina domácností robí čo môže a snaží sa v rámci svojich možností sporiť. A to aj napriek tomu, že až tri zo štyroch slovenských domácností sú schopné každý mesiac vyžiť len takpovediac na hrane, teda s menšími alebo väčšími ťažkosťami," informovala analytička spoločnosti Eva Sadovská.
Na jednej strane rebríčka je Estónsko, na druhej Švédsko
V rámci štatistík Eurostatu sa slovenské domácnosti so svojou schopnosťou čeliť nečakaným finančným výdavkom nachádzajú v strede rebríčka krajín Európskej únie.
Najväčší podiel domácností, ktoré sa nedokážu postaviť zoči-voči nečakaným výdavkom, je v Lotyšsku, Maďarsku a v Bulharsku.
Naopak, najmenej sa nečakanými nákladmi nechajú zaskočiť Švédi, ale aj Holanďania, Rakúšania a Luxemburčania.
"Schopnosť čeliť nečakaným finančným výdavkom je v prípade jednotlivých národov ovplyvňovaná ich životnou úrovňou, vývojom nezamestnanosti, výškou príjmov, cenovou hladinou, ale i tendenciou sporiť," uviedla Sadovská.
Najväčšie problémy majú neúplné rodiny
Ako dodala, nečakané finančné výdavky sú postrachom najmä pre neúplné rodiny. Teda pre jedného rodiča s dieťaťom, nakoľko im nedokáže čeliť až 70 % takýchto domácností.
Neplánované výdavky ale netešia ani tie domácnosti, v ktorých žije dôchodca sám a podľa údajov Eurostatu môžu "položiť na lopatky" až polovicu takýchto domácností.
"Domácnosti s 2 dospelými členmi zvládajú nečakané výdavky oveľa lepšie. I keď s rastúcim počtom detí, a teda s rastúcimi výdavkami na bežný chod domácnosti, sa táto schopnosť znižuje," skonštatovala analytička.
Podľa údajov Eurostatu dokážu tri zo štyroch slovenských domácností zo svojich príjmov vyžiť, avšak s menšími alebo väčšími ťažkosťami. Život na doraz je častejší v prípade spomínaných neúplných rodín a domácností jedného dôchodcu.
Naopak, domácnosti s dvoma dospelými členmi s týmto problémom zápasia menej často. Z členských krajín únie je život na dorazď najčastejší v Bulharsku a v Maďarsku, a to v prípade viac ako 90 % domácností.
"Naopak, problém vyžiť zo svojich príjmov sa týka ani nie pätiny domácností vo Švédsku," dodala Sadovská.