Minister práce Richter: Za U. S. Steel dnes nemáme náhradu

Aby sa v košickom závode udržala zamestnanosť, rokuje sa aj o cenách v energetike, hovorí minister práce JÁN RICHTER.

Ján Richter (56) vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracoval v Calexe Zlaté Moravce, pôsobil v straníckych štruktúrach SDĽ a Smeru. Od roku 2006 bol generálnym manažérom Smeru a poslancom. Ministrom práce a sociálnych(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Aká bude nezamestnanosť u nás koncom roka?

„Bude to závisieť od dvoch faktorov. Sezónnosť sa pozitívne prejaví už v apríli. Ale je tu veľa otáznikov najmä s ekonomickým vývojom v eurozóne. Je reálna obava v dôsledku prepadu predaja nových áut v Európe, ktorý je na minime za posledné desaťročia. Vzhľadom na orientáciu nášho dopytu to môže byť vážny problém. Vláda môže len minimálne ovplyvniť rast nezamestnanosti. Cesta pre ňu je v politike rastu a politike zamestnanosti.“

Kedy dosiahne nezamestnanosť u nás rekord?

„Keď vychádzam z novej prognózy Európskej komisie, tento rok bude zrejme najhorší. Najmä prvý polrok. Potom by sa mohlo postupne zlepšovať.“

Z čoho vychádza váš optimizmus? Z vývoja v Nemecku?

„Jednoznačne. Previazanosť našej a nemeckej ekonomiky je veľká. Ide však aj o naše aktivity, ako projekty zamestnanosti pre mladých, kde máme od novembra už vyše 4000 žiadostí. Očakávam aj pozitívny dosah novely o službách zamestnanosti.“

Ostaňme pri podnikoch. Premiér Robert Fico hovoril aj o okamžitých riešeniach ministerstva práce. No ak sa pozrieme na U. S. Steel, tam sú skôr problémy s cenami elektriny. Minister práce nemá ako vymyslieť pre závod pomoc.

„O U.S. Steele nevyjednávam ja, hoci som sa už s jeho predstaviteľmi osobne stretol. Mám prirodzený záujem, aby sa rokovania skončili pozitívne. Dnes nemáme alternatívu za U. S. Steel. Ak by prišiel ukrajinský investor, hrozí riziko, že by neudržal dnešné kapacity. Ak by hutnícku výrobu nechal na Ukrajine a tu by len valcoval, znamenalo by to asi 50­percentný pokles zamestnanosti. Ak by sme porovnali možné stimuly a dosahy ich odchodu, efekt stimulov bude pozitívny. Aj preto nám záleží na tom, aby tu U. S. Steel ostal.“

Cez podporu pracovných miest sa im teda pomôcť nedá? Cesta je len v zmenách v energetike?

„Áno. Rokuje sa aj o cenách v energetike. Ale to nie je agenda môjho rezortu.“

Kedy ste hovorili naposledy s niekým v automobilkách? Aká je ich nálada?

„Minulý týždeň prišli zástupcovia všetkých automobiliek a bavili sme sa o flexikonte a jeho výklade v novele Zákonníka práce. Myslím, že odišli veľmi spokojní, lebo predĺženie vyrovnávacieho obdobia z 12 na 36 mesiacov zlepšuje efektívnosť flexikonta. A to je aj príklad, že novela zákonníka nemá vplyv na podnikateľské prostredie a nezamestnanosť. V tomto prípade je to práve naopak.“

Ako sa vyvíjala nezamestnanosť

Príbeh nezamestnanosti čítame tak, že podniky vedeli, aký zákonník bude prijatý, a nezačali preto hneď prepúšťať, ale boli veľmi opatrné pri prijímaní ľudí. Preto boli v októbri a novembri nárasty nezamestnanosti oveľa silnejšie. V decembri a januári neprišla úľava a pokračuje to teraz, len podľa vývoja krízy. Vplyv zmien tejto vlády tak vidíme v strachu firiem prijímať nových ľudí.

„Ak je strach z prijímania, tak z niečoho vychádza. Ale nie zo Zákonníka práce, ale z vývoja ekonomiky a biznis plánu firiem. Prijímajú a prepúšťajú podľa odbytu a výroby. Ak by mali väčšie objednávky, rozširovali by výrobu. Nemá to súvis so zákonníkom. Sú tu predsa reprezentanti firiem – Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov či samospráva. Novela zákonníka je aj výsledkom maximálnej možnej dohody s nimi. Stojím si za tým, že predošlá pravicová vláda naklonila misky váh príliš na stranu zamestnávateľov. Naša sociálno-demokratická vláda to dala len do väčšej rovnováhy.“

O tom, že ste splnili vládny sľub, niet pochýb. Ide však o to, že kým cez rok sa nezamestnanosť vyvíjala porovnateľne s vývojom ekonomiky, koncom roka začala rásť prudšie ako v krajinách Európy. Naozaj si myslíte, že to nebola obava zo zmien v zákonníku? Nedali ste nám odpoveď, prečo prišiel koncom roka ten skok.

„Nezamestnanosť predsa stúpla vo všetkých rozhodujúcich krajinách už v roku 2012. V mnohých rýchlejšie ako u nás. Na Slovensku o 0,8 percenta, v eurozóne o jedno percento, v Únii o 0,7 percenta, v Česku o 0,8 percenta. O tých na chvoste ani nemusíme hovoriť. V týchto krajinách nie je ekonomika tak orientovaná na export a zahraničné investície ako u nás. To má priamy negatívny plyv na spotrebu domácností. Vývoj ukazuje, že sme na tom rovnako, dokonca v niektorých ukazovateľoch lepšie ako priemer Európy.“

Nie sme na tom lepšie. Ak sa pozrieme na koniec roka, vidíme, že u nás rastie nezamestnanosť tak, ako v štátoch, ktoré majú veľké problémy.

„Štatistiky dokazujú, že nielen v problémových krajinách, ale priemer rastu v celej eurozóne je vyšší ako na Slovensku. Pozrime sa však aj na porovnanie hromadného prepúšťania s poslednými rokmi. V rokoch 2008 až 2011 bolo predsa vyššie ako v roku 2012. Ďalší faktor: v druhom polroku 2012 pribudlo menej nezamestnaných ako v druhom polroku 2011. To všetko znamená, že rast nezamestnanosti bol porovnateľný ako v krajinách, ktoré neprijali zmeny, napríklad Zákonníka práce.“

Nerozumieme, prečo odmietate, že novela zákonníka mala na nezamestnanosť vplyv. Keď vravíte, že zákonník viac chráni zamestnancov, tak by sme čakali, že uznáte, že sa ho podnikatelia trošku boja.

„Zákonník práce je základný legislatívny nástroj na ochranu práv zamestnanca. Máme analýzy o vplyve zmien v jednotlivých zákonníkoch práce za ministrov Magvašiho, Kaníka, Tomanovej aj Mihála. A hovoria jasne, že vplyv nemá. Ako zabránila Mihálova liberálna novela rastu nezamestnanosti? Bola vždy závislá od vývoja HDP. Štatistiky za desať rokov ukazujú, že zamestnanosť určuje vývoj ekonomiky, nie zákonník.“

Vy ste výrazne predražili prepúšťanie.

„Prešla kompromisná dohoda medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Aj zamestnávatelia uznali, že sa treba inak postaviť k ľuďom, čo odchádzajú po desiatich rokoch ako po roku. Preto odmietam výrazné predraženie prepúšťania.“

To môže súvisieť s tým, čo sme povedali, že sa obmedzilo prijímanie.

„Naopak. Aj piati prezidenti priemyselných zväzov hovoria, že Zákonník práce je štandardný a nemá vplyv na nezamestnanosť.“

richterVS2.jpg

Dohodárov ubudne

Ak hovoríte, že vaše zmeny sa neodzrkadľujú v nezamestnanosti, ako vysvetlíte ten veľký pokles počtu dohodárov? U nich vláda výrazne zvýšila odvody a ich počet klesol.

„Nespájal by som nezamestnanosť a dohodárov. Náš cieľ pri riešení dohodárov bol zrovnoprávniť pracovnoprávne podmienky na trhu. Firmy s tým nemali veľký problém, vedeli, že sa dohody často zneužívali. Pôvodne sme chceli zrušiť dohody, ale po požiadavkách vysokých škôl, samosprávy či SAV sme prijali kompromis. V týchto prípadoch by bolo zložitejšie nahradiť dohody pracovnými úväzkami. Vedeli sme, že v januári sa viacerí budú rozhodovať. Dohodári, či sa im ešte oplatí pracovať na dohodu, a aj zamestnávatelia, či je pre nich dohoda zaujímavá. Sledovali sme, aby sa firma rozhodla tak, aby namiesto troch dohodárov vytvorila jedno nové pracovné miesto. Nie je dôležitý počet dohodárov, ale objem peňazí, ktorý sa na dohodách vyplatil, v roku 2011 to bolo 800 miliónov eur. Ak to neboli umelé alebo špekulatívne miesta, musia sa niekde prejaviť. Mali by teda vytvoriť nové štandardné pracovné miesta. Alebo odvádzať za dohodárov rovnaké odvody ako pri pracovnom pomere.“

Riziko je, že sa to prejaví v sivej ekonomike.

„Preto do konca polroka predložíme novelu o nelegálnej práci. Chceme viac trestať túto prácu. Toto riziko si uvedomujeme.“

Výhrada pri dohodách je, či zmeny nemali byť pomalšie.

„Potrebujeme väčší čas na to, aby sme zmenu analyzovali. Až potom môžeme vidieť, či zmeny priniesli prípadné riziká pre sivú ekonomiku.“

Správne chápeme čísla, že v januári bolo 300-tisíc ľudí, ktorí mali dohodu. Koncom roka 2012 ich bolo 600-tisíc, v januári 450-tisíc. Rozdiel medzi rokmi je 150-tisíc eur. Nebol to teda podľa vás veľký šok?

„V polovici februára ich bolo o 40-tisíc viac. Netvrdím, že to bude na úrovni ako vlani. Čakáme istý dosah. Ale to môže byť opäť premietnuté do nových pracovných miest.“

Výsledok bude taký, že zamestnaných neubudne a zvýši sa príjem štátu. Ste si tým istý?

„Keby som si tým nebol istý, nešiel by som do toho. Teraz je to najbolestivejšie. Ale z pohľadu budúcnosti a systému, konkurencieschopnosti firiem a rovnakých podmienok, je to prínos.“

Ak by ste to mohli urobiť ešte raz, neposunuli by ste to o rok?

„K 1. januáru začalo platiť viacero nových zákonov, ktoré súviseli s konsolidáciou verejných financií. Riešenia boli široko vydiskutované a prijali sme veľa ústupkov a kompromisov. Ale aj výnimky budú len dočasné. A po čase to môžeme vyhodnotiť.“

Koľko dohodárov ubudne?

„Určite ubudnú. Nevnímam úbytok dohodárov ako niečo neočakávané, čo bude mať vplyv na zamestnanosť či ekonomiku. Problém je, že sú zodvodnené a viacerí to nevítajú, lebo cena práce im zdražela. Tomu rozumiem.“

Niektoré firmy hovoria, že zrušili dohody a prácu dali na zamestnancov, bez toho aby im zaplatili.

„Ja ako zamestnanec by som neakceptoval neplatené nadčasy. Prečo by to mal niekto prijať. Za odvedenú prácu prináleží zaslúžená mzda“

No lebo Zákonník práce je taký, že napríklad váš hovorca, ktorý robí zhruba 12 hodín denne by tu mohol sedieť a dodržiavali by ste Zákonník práce. A považujete to za normálne.

„No máme dohodu, že ak mi zajtra povie, že jeho partnerka je napríklad doma zavalená bielizňou, alebo sú choré deti a ja nemám pre neho operatívnu prácu tak ho pošlem skôr domov. Ale k tomu mi musíte pomôcť aj vy novinári.“

Ale chápete, že niektorým firmám je teda jednoduchšie, miesto jedného dohodára túto prácu rozdeliť medzi desať zamestnancov.

„Kde sú fixné platy a nie je smennosť tam sa to dá. Ale toto je ochrana skôr na výrobných zamestnancov, kde je to oveľa náročnejšie. Sú práce, ktoré sa nejakú porovnávať. Ak je to vzájomná dohoda, tak je to prirodzené, ale to nie je možné takto riešiť vo výrobnej prevádzke. Pri iných prácach sa to dá riešiť pri pohyblivej zložke v mzde. Ale ak zamestnávateľ potrebuje prácu dohodára, tak ju zachová aj po novele.

Potom tu ale máme mnoho vystresovaných aj keď možno lepšie zarábajúcich zamestnancov a ľudí, ktorí sa nevedia zamestnať.

„Preto bude do budúcna potrebné zamyslieť sa nad množstvom nadčasov. A začať ich znižovať. Ale mentalita Slováka, vzhľadom na výšku mzdy je stále taká, že bez nadčasov málo zarobím. Takže aby platy rástli aj bez nadčasov.“

richterVS3.jpg

Kolektívne vyjednávanie sa zmení asi neskôr

Pán premiér prvýkrát pripustil, že netreba tlačiť, keď na vláde povedal, že sa máte dohodnúť so zamestnávateľmi o účinnosti novely o kolektívnom vyjednávaní.

„Nebolo to prvýkrát. Pri dvoch novelách o bezpečnosti práce a pracovnom lekárstve som sa zhodol so sociálnymi partnermi a zmeny sme neurobili. Ak Komisia prognozuje, že tento rok bude ekonomicky zložitý a v budúcom nastane oživenie, tak budem presviedčať odborárov, aby sme účinnosť zákona posunuli na rok 2014.“

Aj keď sa bude mať ekonomika lepšie, budú firmy, čo sa majú horšie, bude to racionálne, aby sa aj na ne vzťahovali pravidlá ako na prosperujúce podniky?

„Je naivné si myslieť, že odborári budú vyjednávať tak, aby položili nejakú firmu. Ale chápem aj odbory, ktoré chcú novelu presadiť, ale nemôže to byť otázka vzájomného vydierania. Navrhovaná novela určuje štandardné európske pravidlá pre rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.“

Nemyslíte si, že keby to bolo podnikateľské prostredie voľnejšie, tak hlavný cieľ Smeru, vyššia zamestnanosť, by prišiel skôr?

„Problém je vývoj ekonomiky, schopnosť firiem nájsť odbytištia. Nie je to len problém Slovenska. Podnikateľ na Slovensku má väčší zisk v hodinovej sadzbe mzdy ku HDP ako v Nemecku, Taliansku, Francúzsku. Je tu výhodnejšie podnikať. Trend ide smerom k zamestnávateľovi. Tým chcem zvýrazniť, že na Slovensku je vhodné prostredie pre investorov a tým aj pre zamestnanosť. Preto vláda podporuje politiku rastu.“

Dva roky sem neprišiel investor, bez rozširovania kapacít nepribudne robota.

„Nesúhlasím, že tu neprišiel investor. Stále sme zaujímaví, aj pre cenu práce, podmienky a kvalifikáciu. Odišiel investor zo Senice do Rumunska a rýchlo pochopil, čo je to kvalitná pracovná sila. Firma T-Systém Slovakia začínala s 900 ľuďmi pred šiestimi rokmi, teraz má 2900 ľudí. Minulý týždeň sme sa bavili o rozšírení o ďalších 500 ľudí. Išli sme až tak ďaleko, že tam začína to, čo by sme radi dosiahli aj v iných regiónoch, že vzdelávanie reflektuje na potreby trhu práce.“

Fakt si nemyslíte, že by to išlo rýchlejším tempom, keby zamestnávatelia boli menej zviazaní?

„Rýchlejším tempom to pôjde vtedy, keď budú rešpektované pozície zamestnanca a zamestnávateľa. Dobrý zamestnanec v dobrej firme, keď sa dobre cíti, podáva lepšie výkony. To sa potvrdilo napr. aj v T-System, kde majú sociálne nadštandardy vo firme neporovnateľné s ďalšími desiatkami firiem. Slovensko s kvalitnou pracovnou silou má všetky predpoklady ďalšieho rozvoja, keď budú aj u nás budú platiť európske pracovné štandardy.“

richterVS1.jpg

Chcú projekt z Anglicka

Tie stovky malých podnikateľov, keď počujú, že ideme z eurofondov podporovať nové miesta za 30 000 eur, čo sú často dvojročné tržby, sa chytajú za hlavu, prečo sa dávajú peniaze, často v klasickom priemysle, na zachovanie miest.

„Potreba vytvárania nových pracovných miest je riešená cez. Priemerná suma na jedno pracovné miesto nepresiahne zhruba 2000 eur. Nemyslím si, že je tu masívne investovanie. Investičné stimuly majú svoje pravidlá, určuje ich ministerstvo hospodárstva. Za tejto vlády to navyše nie je postavené len na podpore zahraničných investorov. Ak ponúkne dobrý slovenský investor dobrý zámer, získa tie isté bonusy, ako zahraničný. Investičné stimuly nie sú priame finančné prostriedky, ale daňovo-investičné stimuly rozložené na viac rokov.

Mondi dostal 60 000 eur na udržanie pracovných miest. Investovať by pritom musel tak či tak aj bez štátnej pomoci. Koľko iných miest, v modernejších sektoroch v regióne by mohlo byť za tie peniaze vytvorených?

„To je otázka skôr na ministra hospodárstva, on určuje pravidlá stimulov. Ja som mal veľa otázok, keď sme o stimuloch rokovali. Zaujímalo ma, čo znamená udržateľnosť miesta, hľadal som garancie. Nie dotácie na udržanie prac. Miest, ale podpora vytvárania nových je naša cesta. Ale každá investícia musí byť posudzovaná individuálne a zamestnávateľ Mondi je pre Liptov nenahraditeľný.“

Pripravujete projekt na vytvorenie nových miest po vzore Anglicka. Prečo s ním prichádzate až teraz?

„Začali sme o ňom uvažovať, až keď ho mali v Anglicku overený. Teraz je čas, kedy sa dá povedať, že bol úspešný. Budúci týždeň ho chceme predstaviť. Zaplatíme pri ňom sprostredkovateľskej agentúre, ktorá vyškolí dlhodobo nezamestnaného a nájde mu práce. Reálne peniaze dostane až po tom, čo bude mať pracovnú zmluvu na plný úväzok a bude po skúšobnej dobe. Na začiatku by agentúra dostala asi tretinu peňazí, celkovo hovoríme asi o 2000 eur na jedno miesto. Záujem je podľa prieskumu veľký.“

Veríme teda, že súkromná firma sa o to postará lepšie.

„Iste. Ak narážate na to, prečo nie štátna inštitúcia. My nie sme predsa proti súkromným firmám. Vieme, že Úrady práce nemôžu plniť túto úlohu, ich náplň je iná."

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 543
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 830
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 748
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 977
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 965
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 673
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 113
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 3 989
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 686
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 352

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom

V minulosti by sme sa bez peňaženky ďaleko nedostali.

Obrovská akvizícia sa neuskutoční, Kraft Heinz Unilever neprevezme

Podľa Unileveru ponuka firmu výrazne podhodnocovala.

Slovensko je bližšie k nezávislosti od Ruska. Brusel podporí plynovod do Poľska

Európska únia prispeje na výstavbu slovensko-poľského pripojenia 107 miliónmi eur. Ide o 40 percent z nákladov.

Bill Gates navrhuje zdanenie práce robotov

Gates hovorí, že začať sa má tam, kde roboty vykonávajú prácu za ľudí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop