Spotrebiteľské združenia môžu nahliadať do spisov bez toho, aby vysvetlili, o čo im ide. Paragraf má posúdiť Ústavný súd.
BRATISLAVA. Neplatiči, ktorých na súde žalovali o peniaze nebankovky či operátori, sa môžu proti úžerníckym úrokom alebo vysokým pokutám ubrániť bez toho, aby si najali právnika. Brániť ich môže spotrebiteľské združenie aj bez ich vedomia.
Umožňuje to päť rokov platný paragraf, vďaka ktorému môžu združenia vstupovať do akýchkoľvek súdnych sporov. Jeho ústavnosť spochybnil minulý týždeň Okresný súd v Brezne.
Nepozdáva sa mu, že združeniam umožnil vynášať zo súdnych spisov osobné údaje. Bez súhlasu či aspoň vedomia ľudí, ktorých sa spor týka.
Nemusia nič vysvetľovať
Údaje o procesoch s operátormi, poisťovňami či nebankovkami získajú združenia cez infozákon. Následne do nich vstupujú a kritizujú rovnaké nedostatky. Zmluvy majú totiž firmy rovnaké pre väčšinu zákazníkov.
Sudca Tibor Gál z Okresného súdu v Brezne napadol ústavnosť paragrafu na popud vymáhačskej firmy, ktorá sa v Brezne sporí s dlžníkom o zaplatenie úveru. Námietka prišla potom, čo do procesu vstúpilo spotrebiteľské združenie, potvrdila hovorkyňa súdu Silvia Svitková.
Združenia môžu do sporov vstupovať bez toho, aby vysvetlili, prečo sa oň vôbec zaujímajú. „Po vstupe do konania sa dostávajú k niektorým údajom spotrebiteľa, ktoré sú inak prístupné len s jeho súhlasom,“ vysvetľuje Svitková dôvody, pre ktoré Gál napadol paragraf na Ústavnom súde.
Zarábajú? Skôr nie
Medzi právnikmi a sudcami kolujú chýry, že združenia takto vstupujú do tisícok sporov, aby si takýmto spôsobom privyrobili.
To, že majú nárok na náhradu súdnych výdavkov, potvrdil partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev: „Je tu zákonný priestor, aby si pri úspechu spotrebiteľa uplatnili nárok na náhradu trov.“ Napríklad za právnikov.
Leontiev však hovorí, že naše súdy väčšinou rozhodujú o takejto náhrade výdavkov racionálne. „Preverujú, či trovy združenia boli účelne vynaložené na ochranu záujmov spotrebiteľa. Ak nie, trovy nepriznajú,“ vraví advokát.
Súdy podľa Leontieva zvyčajne združenia vyzvú, aby výdavky odôvodnili: „Často predkladajú svoje „štandardné“ vyjadrenia. Môže to potom vyvolať dojem, že si trovami úspešne privyrábajú.“
Mezenská: Obštrukcia
Poslankyňa OĽaNO a šéfka spotrebiteľského združenia Ombudspot Helena Mezenská odmieta, že by na procesoch združenia zarábali. „Zaoberáme sa spormi, napádame opakujúce sa neprijateľné zmluvné podmienky,“ vysvetľuje.
Napadnutie paragrafu, vďaka ktorému môžu obhajovať masy spotrebiteľov, považuje za obštrukciu: „Niekomu sa nepáči, že združenia obhajujú spotrebiteľa.“
Takto sa na problém pozerá aj advokát spotrebiteľského združenia Hoos Ambróz Motyka. „Rozhodne to nie je tak, že nič nerobíme. Podávame stovky podaní, kde napádame neprijateľné zmluvné podmienky,“ vraví Motyka.
Keby chceli súdy oddeliť zabehnuté spotrebiteľské združenia od tých, čo chcú len získať prístup do súdnych spisov, môžu si podľa Mezenskej overiť organizáciu na ministerstve hospodárstva. „Sledujeme aktivity spotrebiteľských združení, ktorým v rámci roka poskytneme dotácie,“ potvrdil hovorca ministerstva Stanislav Jurikovič.
Štát na ochranu spotrebiteľov veľmi neprispieva
Spotrebiteľské združenia majú žiť najmä z príspevkov od štátu.
BRATISLAVA. Spotrebiteľské centrum, za ktorým stojí Miroslav Antoňak, obhajuje ľudí v prípadoch skryto spoplatnených web stránok. Hoci združenie patrí medzi známejšie, márne by ste ho hľadali v zoznamoch organizácií, ktorým na činnosť prispel štát.
„Činnosť financujeme z vlastných zdrojov. Na dotácie sme zatiaľ nespĺňali formálne kritériá a doteraz sme ich neriešili,“ vysvetľuje Antoňak.
Vlani štát prispel šiestim spotrebiteľským združeniam, no o dotáciu žiadalo osem organizácií. Pýtali vyše 220tisíc eur, no rezort hospodárstva rozdelil 64-tisíc eur. mali z nich podporiť vzdelávanie či mimosúdne riešiť spory.
Antoňakovo združenie nežije ani z preplácania súdnych poplatkov. Namiesto masových vstupov do procesov sa snaží iniciovať kolektívne procesy, v ktorých je žalobcom združenie a pri výhre platí verdikt na všetkých spotrebiteľov bez rozdielu. Tento rok sa chystá žalovať slovenské banky, že si účtujú poplatok za správu úveru.
Združenie Hoos, ktoré do konaní vstupuje, priznáva, že o preplácanie súdnych výdavkov žiada. „Náhradu trov konania si uplatňujeme len tam, kde naozaj reálne niečo vykonáme,“ povedal advokát združenia Ambróz Motyka.
Na Slovensku je 85 združení, ktoré si medzi svoje činnosti napísali aj ochranu spotrebiteľov. O dobrovoľný zápis do zoznamu na ministerstve hospodárstva požiadalo len 35, z nich 24 aktívne s úradníkmi komunikuje.
Adam Valček