Nemecký europoslanec Sven Giegold chce ukázať na deštruktívne finančné produkty.
BRUSEL, BRATISLAVA. Zlý manažment bánk, honba za ziskom a zahmlievanie rizík finančných produktov, ktoré sa ponúkajú za nejasných podmienok. Aj to všetko prispelo k vypuknutiu globálnej ekonomickej krízy.
„Finančné deriváty sú zložité, a preto ohrozujú ochranu spotrebiteľa a spôsobujú obrovské straty aj štátom,“ napísal na webe nemecký europoslanec Sven Giegold.
Pred týždňom vyzval odborníkov a verejnosť, aby do 15. februára navrhli najnebezpečnejšie finančné produkty.
Upozorní na ne úrady
- rozbehol ju na portáli dangerous-finance.eu nemecký europoslanec za stranu Zelených Sven Giegold,
- verejnosť má pomenovať najnebezpečnejší finančný produkt do 15. februára, výsledky hlasovania budú známe 4. marca 2013.
- v nominácii sa okrem derivátov objavili aj vysoké úroky na kreditných kartách či úžernícke pôžičky.
„Chceme ich identifikovať. Posudzovať ich bude nezávislá päťčlenná porota. Chceme o nich diskutovať a navrhnúť ich zrušenie,“ dodal. Najnebezpečnejšie produkty majú byť známe na začiatku marca.
Giegold upozorní na anketu aj Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, ktorý zabezpečuje stabilitu finančného systému.
Od apríla 2011 sa zodpovedá Európskej únii a spolupracuje s európskym bankovým regulátorom EBA.
Návrhy by sa tak mohli podľa Giegolda dostať aj do novej smernice o trhoch s finančnými nástrojmi MiFid.
Mala by posilniť odolnosť finančných trhov voči nebezpečným finančným produktom, zvýšiť transparentnosť na trhu a ochranu investorov, tvrdí Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
„Komisia bude so záujmom sledovať priebeh a výsledky tejto ankety,“ dodal.
Brusel dosiahol veľký úspech v regulácii už vlani, keď v novembri zakázal takzvaný predaj nakrátko, teda špekuláciu na pokles ceny aktív, a to aj napriek tomu, že ich investor reálne nedrží.
Poslanci odklepli aj zákaz obchodovania s nekrytými derivátmi credit default swap (CDS). Ide o úverový derivát, podobný bankovej záruke. Nákup štátnych CDS bude možný len vtedy, keď kupujúci vlastní dlhopisy vlády.
Novodobé fenomény
Okrem tých finančných produktov, s ktorými sa už Brusel vyrovnal, sa na webe s anketou objavili aj novodobé fenomény.
Ide napríklad o algoritmické transakcie, v rámci ktorých počítače urobia milióny obchodov za sekundu bez zásahu človeka. Králik tvrdí, že ich chce Brusel riešiť.
Obmedziť by sa mohli aj špekulácie s cenami potravín a energií a ich umelé kolísanie.
„Za najrizikovejšie deriváty možno objektívne považovať deriváty druhého a tretieho stupňa, ktoré sa podieľali na finančnej kríze v roku 2008,“ tvrdí analytik TrimBroker Martin Moravčík.
Ide napríklad o kreditný derivát CDO, teda balíky cenných papierov kryté dlhopismi či hypotékami. Pred vypuknutím krízy im ratingové agentúry prideľovali najvyššie ratingy. Pre investora však boli časovanou bombou.
„Návrhy majú poukázať na riziká, ktoré existujú. Treba ich riešiť, aby sa kríza v zmenenej forme nezopakovala,“ dodal o ankete Giegold.
Aj preto v nominácii nechýbajú úžernícke úroky na pôžičkách nebankových subjektov, bublina ohľadom kreditných kariet či poistenia.
V širšom slova zmysle je podľa Moravčíka možno za nebezpečný derivát považovať aj nekryté peniaze. Riešenia je preto podľa neho potrebné hľadať u zdroja a nie v následkoch.