Viaceré príspevky pre nezamestnaných štát škrtá. No úrady práce na svoje projekty dostanú o 21 miliónov viac ako vlani.
BRATISLAVA. Úrady práce v regiónoch majú dostať od mája viac moci. Nielen, že budú rozhodovať o schválení viacerých príspevkov, môžu aj vymýšľať projekty pre nezamestnaných, a to za vyše 22 miliónov eur.
Vlani išlo na tieto projekty len vyše 300-tisíc eur. Budú tak môcť rozdeliť 73-násobne viac peňazí ako vlani. Kým vlani pripadlo na podporenú osobu 188 eur, tento rok to má byť takmer 2600 eur.
Mihál: To je vrchol
- Má ich na ne vyše 22 miliónov eur, vlani sa vyplatilo vyše 300-tisíc.
- Ministerstvo chce takto podporiť takmer 9000 ľudí, vlani ich bolo takmer 2000.
- Náklady na jedného boli vlani 188 eur, teraz to má byť 2572 eur.
- Projekty má navrhovať výbor pri úradoch práce, kde budú zastúpený odborári, zamestnávatelia, úrad a samospráva.
- Schvaľovať ich bude ústredie práce alebo ministerstvo.
- Kritériá, aké projekty by to mali byť, nie sú.
Ministerstvo práce vraví, že sa tak chce priblížiť ľuďom bez práce v regiónoch.
„Projekty budú vypracúvať úrady a schvaľovať ústredie alebo ministerstvo po posúdení výborom,“ hovorí Michal Jurči z ministerstva práce.
„Je to vrchol,“ hovorí exminister práce Jozef Mihál (SaS).
Peniaze sa podľa neho budú na regionálnej úrovni rozdeľovať podľa toho, ako to bude vyhovovať spriateleným firmám.
Peniaze, ktoré budú mať úrady na starosti, totiž už nebudú musieť rozdeľovať podľa nastavených kritérií, ale budú si nové aj vymýšľať, tvrdí.
Zvyšujú sa tak podľa neho podozrenia, že ide o tunel.
Ministerstvo práce sa bráni. „V žiadnom prípade nejde o spôsob prihrávania peňazí spriateleným firmám.
Takéto tendenčné videnie opozičného poslanca odmietame,“ hovorí Jurči.
K Mihálovi sa v kritike pridal aj poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý.
„Je poburujúce brutálne zosekať príspevky na zamestnávanie zdravotne postihnutých, aby sa zvýšil objem peňazí na voľné rozdávanie podľa ľubovôle Smeru.“
„Chceme sa priblížiť k živnostníkom aj malým a stredným podnikateľom,“ obhajuje tieto zmeny minister Ján Richter.
Považuje za nevyhnutné reagovať na konkrétny stav v regióne, čo môžu najmä regionálne úrady, napríklad vzdelávacími či rekvalifikačnými projektmi.
„V tejto súvislosti sa adekvátne zvyšuje predpokladaný objem financií potrebných na realizáciu,“ dodáva Jurči.
V minulosti išlo podľa šéfa ústredia práce Mariána Valentoviča napríklad o projekty na obnovu hradov a zámkov či ochranu proti povodniam. Tieto projekty sa robili na národnej úrovni. Spôsobovalo to však problémy, a tak to má prejsť na regionálne úrady.
Firmy vidia aj pozitíva
S tým, že regionálni úradníci môžu vedieť viac ako tí v Bratislave, súhlasí aj šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.
„Na druhej strane nerozumiem, prečo došlo k takému obrovskému nárastu na jedno pracovné miesto. Najmä vzhľadom na to, že pri ostatných príspevkoch sa škrtá,“ hovorí.
Za škrtmi v príspevkoch pôvodne hľadal úsporu, lebo štát konsoliduje. Takto sa však peniaze len presunú inam. „Neviem, na základe akých analýz došlo k takémuto nárastu.
Obávam sa, že seriózne štúdie za tým nie sú,“ hovorí.
Pozitíva lepšieho poznania regiónu vidí Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Zároveň upozorňuje, že to môže viesť k rodinkárstvu.
Aj keď sa vláda snaží nastaviť protikorupčné opatrenia, je to viacmenej na regionálnej úrovni, tvrdí.
„Mnohí ľudia v regiónoch ešte nepochopili, že sa majú správať transparentne. Preto je tu táto obava odôvodnená,“ hovorí. Ľudský faktor pri rozhodovaní o týchto peniazoch je podľa neho príliš veľký. Problém vidí aj v tom, že peniaze z fungujúcich príspevkov idú na tie, ktoré nemajú kritériá.
„Je to krok opačným smerom,“ dodáva.
Čo všetko sa v príspevkoch mení
Čo sa mení
Novela zákona by mala začať platiť od mája, prináša v príspevkoch pre ľudí bez práce mnohé zmeny.
- Na sedem príspevkov už nebude po splnení podmienok automaticky nárok. O tom, či ich žiadateľ dostane, rozhodne výbor pri úradoch práce.
- Výbory, kde by mali byť aj zástupcovia odborov a zamestnávateľov, rozhodnú o príspevkoch. Kritériá, podľa ktorých by mali posudzovať žiadosti, nie sú. Obmedzovať ich bude najmä objem pridelených peňazí.
- Firmy upozorňujú na možné riziko korupcie. Nie sú totiž jasné kritériá, kedy by mali dostať žiadatelia príspevok.
- Výbory majú zverejniť, prečo žiadateľ dostal alebo nedostal príspevok.
- Dvanásť príspevkov sa ruší úplne, nebol o ne záujem.
- Väčšina príspevkov, ktoré ostanú, budú v nižšej výške ako dnes. Výška bude často závisieť od výšky nezamestnanosti v kraji.
- Sťažia sa aj podmienky na získanie viacerých príspevkov. Napríklad absolventská prax bude môcť byť len vo vyštudovanom odbore. Začínajúci podnikatelia budú musieť podnikať dlhšie, inak vrátia časť príspevku.
- Nezamestnaní sa nebudú musieť každý mesiac hlásiť na úradoch práce. O tom, ako často sa budú hlásiť, by mali rozhodnúť úradníci.
- Tento rok plánuje štát cez príspevky rozdeliť takmer 170 miliónov eur, väčšina z nich pôjde z eurofondov.
- Štát chce tak podporiť vyše 130-tisíc ľudí, ktorí si hľadajú prácu.