BRATISLAVA. Príspevky, ktoré pomáhajú zdravotne ťažko postihnutým nájsť si prácu či začať podnikať, štát obmedzí. Chránené dielne sa budú zriaďovať ťažšie.
- Ruší sa príspevok na obnovu či technické zhodnotenie majetku dielne či pracoviska a na prípravu pracovného uplatnenia pre ZŤP.
- Automaticky sa nebudú poskytovať príspevky na zriadenie chránenej dielne, udržanie občana so ZŤP v zamestnaní a na prevádzkovanie samostatne zárobkovej činnosti pre ZŤP občana.
- Výrazne sa znížia príspevky na jedného ZŤP občana. Vo viacerých prípadoch až o polovicu oproti minulému roku.
Viaceré zmeny, ktoré schválila vláda v novele zákona o službách zamestnanosti, je v neprospech zdravotne postihnutých.
Ak novelu schváli parlament, väčšina príspevkov sa v máji zníži. Ani po splnení podmienok na ne nebude automatický nárok.
Záujem môže klesnúť
To znenie novely, ktoré schválila vláda, je lepšie ako pôvodný návrh ministerstva práce, ale horšie ako dnešný stav, hovorí predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím Branislav Mamojka.
Očakáva, že záujem o príspevky klesne.
Kritizuje najmä to, že väčšina príspevkov už nebude automatická. O ich pridelení bude rozhodovať výbor pri úradoch práce.
„Obávame sa prístupu výborov, aké budú mať priority. Tam vidím určité nebezpečenstvo,“ hovorí.
Zamestnávatelia už pri príprave novely upozorňovali, že firmy, ktoré by si chceli zriadiť chránenú dielňu, môžu mať od mája problém.
Príspevok na zriadenie chránenej dielne totiž klesne z takmer deväťtisíc eur na nezamestnaného na takmer päťtisíc eur.
Stúpne len príspevok na prevádzku chránenej dielne, a to zhruba o tisíc eur na jedného človeka.
Ak firma príspevok získa, peniaze na prevádzku a mzdy mu úrad bude musieť priznať.
Minister práce Ján Richter bráni zníženie príspevkov pre hendikepovaných tým, že v minulosti výrazne stúpali. Od roku 2001 sa zvýšili z 560 eur na dnešných 1360 na osobu.
Zvyšovanie príspevku sa podľa neho nedalo udržať. „Prostriedky sú relatívne nižšie, lebo máme záujem uspokojiť takto čo najviac ľudí,“ povedal minister.
Nové dielne majú problém
Elena Kopcová z chránenej dielne Wellnea víta, že novela zákona po posledných zmenách neruší príspevky pre staršie dielne tak výrazne, ako to rezort práce plánoval. Niektoré sa však okrešú a obmedzí sa aj prístup k nim.
Väčšie problémy budú mať tí, ktorí len plánujú založiť chránenú dielňu, peniaze na ich zriadenie štát výrazne obmedzí. „Vyzerá to tak, akoby štát neplánoval nové dielne,“ hovorí Kopcová.
Hoci na Slovensku už pracuje vo viac ako šiestich tisíckach chránených dielní či na chránených pracoviskách takmer dvanásťtisíc ľudí, približne 33tisíc ľudí so zdravotným postihnutím stále zostáva bez práce.
Príspevky sa aj zneužívali
Richter obhajuje zmeny v novele aj tým, že sa príspevky pre chránené dielne často zneužívali. Niektorí podnikatelia totiž dostali príspevok, zriadili dielňu a priviedli ju do mínusu.
Potom opäť požiadali o príspevok a zriadili ďalšiu chránenú dielňu.
„Nelikvidujeme, špecifikujeme a odstraňujeme riziká, ktoré tu boli,“ tvrdí.
Úrad práce má svoje kontrolné oddelenie, môže robiť kontrolu, pripomína Štefánia Nováková z chránenej dielne Dom svitania v Jakubove pri Malackách.
„Nech postihujú priamo tých, čo dielne zneužívajú, a nie plošne tie, ktoré to robia poctivo,“ hovorí.
Problémy budú mať nové dielne
Novela sťaží vytváranie nových miest pre hendikepovaných, hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov MARTIN HOŠTÁK.
Čo je v novele o službách zamestnanosti najväčší problém?
„Mení sa charakter a výška dávok. Napríklad príspevok na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni sa zníži o polovicu. Môže to spôsobiť nezáujem o vytváranie nových dielní. A teda aj pracovných miest pre postihnutých.“
Je dobre, že viaceré príspevky už nebudú automatické?
„Je to problém. Keď nebudú automatické, spôsobí to neistotu. Môže to výrazne znížiť motiváciu zamestnávateľov vytvárať miesta pre hendikepovaných. Dnes majú istotu, že po splnení podmienok budú mať nárok na tento príspevok. Ak už príspevok nebude automatický, ale o ňom rozhodne výbor, vznikne riziko korupcie.“
Budú mať problémy len nové dielne alebo aj tie, čo už existujú?
„Obom skupinám, ale najmä tým, ktoré chcú vytvoriť nové pracovné miesta v chránených dielňach. Nebudú mať totiž istotu, či získajú príspevok.“
Minister práce Richter hovorí, že sa príspevky zneužívali a takto by sa to malo obmedziť...
„Je pravda, ža sa zneužívali. Ale ministerstvo by malo skôr sprísniť podmienky v zákone, nech sú jasne dané kritériá.“
Veronika Folentová
Chránenú dielňu na prvý pohľad nespoznáte
Ľudia si slová odčítajú z pier a píšu odpovede na papieriky. Aj tak vyzerá práca v chránenej dielni. Je o ňu veľký záujem.
BRATISLAVA. Pri vstupe do kuchyne bývalých jaslí v Podunajských Biskupiciach nič nenasvedčuje tomu, že sme sa ocitli v chránenej dielni Manna.
Niekoľko ľudí v zásterách tu vyrába cukrovinky, šunkové a špenátové batôžky, vkladá kuracie mäso do žemlí či pripravuje šaláty.
Kvalitu handicap neohrozí
Eva Bímová je po ťažkej autonehode, bojuje s výpadkami pamäti. Pomocná kuchárka Mária Javnická je sluchovo postihnutá, nepočuje ani nerozpráva, otázky odčítava z pier a odpovede na ne píše perom na papier.
„Každý deň robím osem hodín. Zatiaľ som spokojná, musela som sa naučiť robiť studenú kuchyňu. Predtým som 32 rokov robila krajčírku,“ odpisuje na otázky.
Keď krajčírske dielne postupne zanikali, našla si na webe chránenú dielňu, v ktorej dnes robí.
Túto prácu nezískala ľahko, podarilo sa jej to na tretí pokus, keď sa dostala do bufetu Slovak Telekomu, ktorý agentúra Manna tiež prevádzkuje.
V chránenej dielni by sa chcel zamestnať aj Ján Malina, ktorý má tiež hendikep. „Viem dobre robiť šaláty, chcete to vyskúšať?“ pýta sa.
Ak ho prijmú, bude robiť aj takzvaný záskok. Ľudia s postihnutím totiž častejšie potrebujú navštevovať lekára a výpadky pracovnej sily si chránená dielňa nemôže dovoliť, vysvetľuje jej majiteľka Eva Cséfalvayová.
Na kvalite výrobkov však hendikep zamestnancov necítiť. „Nie sú žiadne problémy,“ hovorí asistentka chránenej dielne Iveta Bertóková.
Asistentmi sú v dielňach ľudia bez postihnutia. Majú vykrývať prípadné nedostatky hendikepovaných pracovníkov pri práci a doťahovať ich výkony.
V tomto prípade pripravuje asistentka jedlá ako ostatní a dáva pozor na bezpečnosť pri práci.
Zasiahnuť treba niekedy v chránenej dielni z portfólia tej istej majiteľky, v kaviarni v Auparku. Pani, ktorá tam robí čerstvé džúsy, slabo vidí. Treba na ňu dohliadať, aby naliala správne množstvo nápoja.
Príspevky prudko klesajú
Aj keď na asistentov môžu dielne získať príspevok, prax vyzerá inak. Ten istý problém je s príspevkami na postihnutých zamestnancov. Väčšinou sa totiž vždy nájde niečo, čo nám úrad práce neschváli, vraví Cséfalvayová.
Pomocnej predavačke Veronike Kubrickej neuznali príspevok vôbec, lebo študuje. „Robím aj inventúru,“ hovorí energická dievčina s postihnutým sluchom.
Príspevky pre túto dielňu klesajú už niekoľko rokov. Viac ako na ne sa chránená dielňa Manna spolieha na výrobu cukrárskych výrobkov a catering pre firmy.
Väčšie firmy totiž podľa zákona o zamestnanosti musia zamestnávať aj postihnutých ľudí alebo objednávať tovar a služby od chránených dielní.
Služby Manny tak využíva napríklad aj IBM. „Keď bola premiérkou Iveta Radičová, pripravovali sme balíčky, koláčiky a catering na rôzne posedenia aj pre Úrad vlády,“ hovorí Cséfalvayová.
Zmeny v príspevkoch, ktoré schválila Ficova vláda, sa podľa majiteľky chránenej dielne agentúry Manna dotknú skôr novovznikajúcich a menších dielní, ktoré nemajú zákazky od firiem.
Daniela Krajanová
FOTO SME: Vladimír Šimíček