Bratislava 17.septembra (TASR) - Mzdové ohodnotenie žien v SR sa oproti ich mužským kolegom v posledných 3 rokoch výrazne zhoršilo. Kým v roku 1998 predstavoval priemerný zárobok ženy 77 % priemerného mužského platu, vlani to bolo už len 73,8 %, uviedla na dnešnej tlačovej besede v Bratislave Mária Jacková z odboru rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Tento vývoj podľa nej súvisí tak s celkovým rastom nezamestnanosti a zhoršovaním sociálnej situácie, ako aj existenciou prefeminizovaných odvetví, ktoré patria práve medzi najmenej platené. "Najväčšie rozdiely medzi platmi mužov a žien sú v odvetviach, u ktorých sa vyžaduje vysoká vzdelanostná úroveň, ako napríklad v peňažníctve, a najmenšie naopak tam, kde stačí nižšie vzdelanie," vykreslila situáciu M. Jacková. Podľa nej zo strany zamestnávateľov pritom nejde vždy o diskrimináciu, ale svoju úlohu tu zohráva aj pozícia ženy v rodine a jej materské povinnosti. Na druhej strane však nerovnaké zaobchádzanie v mzdovej oblasti ovplyvňuje aj stereotypné vnímanie muža ako živiteľa domácnosti a z toho vyplývajúce vyššie ohodnotenie v nadtarifných zložkách mzdy, teda v odmenách alebo prémiách, zdôraznila.
Od 1. apríla tohto roka platí na Slovensku nový Zákonník práce, ktorý vytvoril predpoklady pre odstránenie rodovej diskriminácie v zamestnaní, zakotvené aj v legislatíve Európskej únie (EÚ). Garantuje totiž, že "ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za prácu rovnakej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, vykonávanú pri rovnakých pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej výkonnosti a výsledkov práce". Na dodržiavanie týchto ustanovení bude zameraná osobitná kontrola Národného inšpektorátu práce (NIP), ktorá sa uskutoční v závere tohto roka. Ako spresnila Miroslava Kapková z odboru inšpekcie práce NIP, inšpektori práce nebudú v zamestnávateľských subjektoch porovnávať len pracovné zmluvy a náplň práce zamestnancov, ale zamerajú sa aj na ďalšie faktory, ovplyvňujúce mzdu, teda na prístup k ďalšiemu štúdiu, prípadne nadčasovej práci. Budú sa zaujímať aj o nástupný plat a množstvo odpracovaných rokov, ktoré by mohli ukázať zvýhodnenie niektorých pracovníkov v kariérnom postupe. Predstavitelia NIP sú však skeptickí čo sa týka dokazovania konkrétnych prípadov porušovania mzdovej rovnosti, keďže tento problém pretrváva aj vo vyspelých krajinách. M. Kapková očakáva skôr odhalenie prípadnej tendencie zamestnávateľa zvýhodňovať jedno z pohlaví. "Chceme sa sústrediť najmä na vzdelávanie a poradenstvo zamestnávateľov a navodiť u nich určitý systém odmeňovania, pretože si nemyslíme, že legislatívu v oblasti rovnosti porušujú vedome," uzavreli zástupcovia NIP.
