Agentúrny text sme nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Ministerstvo financií plánuje vydať dlhopisy pre bežných občanov. Jeho vedenie o tom hovorí od vlaňajšieho apríla, keď nastúpilo do úradu.
Minister Peter Kažimír pre agentúru SITA povedal, že s predajom takýchto cenných papierov má význam začať. Ročne by štát mohol získať 150 až 200 miliónov eur. Aby to malo zmysel, má ísť o dlhodobý projekt.
Otázne je, aké podmienky by štát ponúkol občanom, kto by dlhopisy predával a či by sa štátu vôbec oplatili.
Aké sú predpoklady
Štát by pri predaji týchto dlhopisov využil okrem Štátnej pokladnice, agentúry pre správu nášho dlhu (ARDAL) aj Slovenskú poštu, povedal Kažimír. Tvrdí, že predaj cez banky by mohol byť nákladnejší. Banky by navyše mohli ľuďom núkať aj vlastné produkty. Nevyhli sa tomu ani v Česku.
Štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák tvrdí, že analyzujú spôsob predaja dlhopisov aj cez banky. Tak to bolo aj v Česku.
Ak by sa dlhopisy predávali cez poštu, mohla by potrebovať investície do IT systémov.
Nedoriešené sú aj ďalšie technické otázky. Evidenciu o dlhopisoch pre občanov by viedol centrálny depozitár. No zatiaľ na to nespĺňa technické predpoklady.
Šéf ARDALu Daniel Bytčánek nedávno pre SME povedal, že depozitár je problém aj pri veľkých emisiách, a to v celkovej správe, poplatkoch, aj prepojení na európske zúčtovacie centrá.
Dá sa očakávať, že za evidenciu dlhopisov pre občanov by sa neplatili poplatky.
Na zvládnutie technických predpokladov treba podľa niektorých zdrojov aspoň rok a pol. Bolo to tak aj v Česku. Mohlo by to stáť aj niekoľko miliónov eur.
Hudák tvrdí, že ich vedia zvládnuť do jesene.
Otázna je aj cena
Štát chce vydať dlhopisy pre ľudí, aby získal nových investorov. V tomto roku si potrebuje Slovensko požičať ešte zhruba osem miliárd eur. Spomínaných 200 miliónov eur tak tvorí len 2,5 percenta z tejto sumy.
Nominálna hodnota dlhopisu by bola asi jedno euro a splatnosť podľa Hudáka asi päť rokov.
Slovensko si vie dnes požičať päťročné peniaze od dlhopisových investorov asi za 1,5 percenta ročne. Termínované vklady na tri či štyri roky sa dnes v bankách úročia aj vyše troma percentami.
Ak by štát dnes občanom ponúkol dlhopisy s vyšším úrokom ako banky, prerobil by.
Dôležité je aj to, ako by fungovala možnosť predčasného splatenia dlhopisov. Občan by mohol dlhopis predať napríklad na burze, otázne je, aká by bola likvidita.
Rizikom je aj to, aká by bola cena dlhopisu pri jeho predčasnom predaji. Výnosy, ktoré sú dnes nízke, môžu narásť, cena dlhopisov by tak klesla a občan by prerobil.
Ak by sa šlo podľa českého príkladu, mohli by sa predať niekoľkokrát do roka vo vybraných bankách.