Agentúrny text sme nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Na to, aby dlh Slovenska neprevýšil nasledujúcich päťdesiat rokov hranicu 50 percent HDP, čo je strop stanovený ústavným zákonom, by štát musel trvalo zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky o 6,8 percenta HDP (asi o 4,8 miliardy eur).
Tak to vo svojej správe odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má dozerať na štátne financie a rozpočty vlády.
„Ukazovateľ nehovorí to, že vláda musí od zajtra naplno konsolidovať verejné financie. Vyjadruje to, ako sme ďaleko od ich dlhodobej udržateľnosti,“ hovorí člen rady Ľudovít Ódor.
Dlhodobo udržateľné verejné financie znamenajú, že dlh Slovenska sa ani vplyvom starnutia obyvateľstva, čo zvýši verejné výdavky a zníži príjmy, nedostane nad úroveň polovice ročného výkonu ekonomiky.
Kľúčová je demografia
Pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií treba ešte urobiť veľké zmeny. Rada to ukázala aj na hypotetickom scenári.
Z neho vyplýva, že ak by vlády najbližších päťdesiat rokov nerobili žiadne zmeny v rozpočte, verejný dlh Slovenska by narástol do roku 2061 na úroveň 593 percent HDP. Je to najmä pre zhoršujúci sa demografický vývoj.
Kým dnes na jedného dôchodcu pripadá päť ľudí v produktívnom veku, v roku 2060 to budú necelí dvaja. Zvýšia sa tak výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť.
Vplyv Ficovho balíčka
Rada si za štartovací rok na výpočet ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti zobrala rok 2011.
Keď ho bude prehodnocovať v apríli na základe vývoja verejných financií v roku 2012, ukazovateľ sa takmer vôbec nezlepší. Zostane blízko úrovne 6,8 percenta. „Rok 2012 v samotnom rozpočte ako keby nepriniesol nič smerom k budúcim generáciám,“ hovorí Ódor.
Keď sa vláde podarí v roku 2013 znížiť deficit pod tri percentá a začnú platiť zmeny v penzijnom systéme, ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa zníži na 4,8 percenta.
Konsolidačný balík Ficovej vlády k tomu prispeje v menšej miere. Medzi opatreniami je totiž viac takých, čo jej pomôžu znížiť deficit v roku 2013, no verejným financiám nepomôžu v ďalších rokoch.
Príkladom je osobitný odvod pre banky a monopoly či otvorenie druhého piliera. Ukazovateľ sa zlepší najmä pre zmeny v prvom penzijnom pilieri. No stále zostane ďaleko od nuly.
„Znamená to, že nás ešte čaká mix konsolidačných opatrení smerom k vyrovnanému rozpočtu a ďalšie zmeny v systémoch citlivých na starnutie populácie,“ dodal Ódor.