Podľa pôvodného návrhu novely zákona o službách zamestnanosti sa mala možnosť privyrobiť si na dohodu pre nezamestnaných evidovaných na úrade práce od apríla budúceho roka zrušiť.
BRATISLAVA.
Podľa nového návrhu novely zákona o službách zamestnanosti bude môcť uchádzač o zamestnanie mesačne zarobiť 75 % zo sumy životného minima, čo v súčasnosti predstavuje 145,94 eura.
Ide o sumu, ktorá zodpovedá súčasnému maximálnemu zárobku pre evidovaného nezamestnaného. O takomto návrhu by mal minister práce Ján Richter budúci týždeň v pondelok rokovať na zasadnutí tripartity so zástupcami zamestnávateľov a odborárov.
Dohody mali byť iba do apríla
Podľa pôvodného návrhu novely zákona o službách zamestnanosti sa mala možnosť privyrobiť si na dohodu pre nezamestnaných evidovaných na úrade práce od apríla budúceho roka zrušiť.
"Vykonávanie zárobkovej činnosti na základe dohôd mimo pracovného pomeru nemotivuje uchádzačov o zamestnanie hľadať si riadne platené zamestnanie na základe pracovného pomeru ani zamestnávateľov vytvárať riadne pracovné miesta,“ zdôvodňovalo svoj prvotný návrh ministerstvo práce.
Na dohody v roku 2010 podľa údajov úradov práce a sociálnych vecí pracovalo 48,2 tisíca nezamestnaných. Ku koncu vlaňajška to už bolo takmer 68,3 tisíca evidovaných nezamestnaných.
Vďaka možnosti zárobku na dohodu majú nezamestnaní preklenúť obdobie bez príjmu a má im to pomôcť pri hľadaní zamestnania.
"V posledných rokoch sa však toto ustanovenie ukázalo ako diskriminačné voči uchádzačom o zamestnanie a neplní účel, za ktorým bolo do zákona včlenené,“ varoval rezort práce.
Riadne miesta vypĺňajú dohody
Zamestnávatelia totiž podľa ministerstva často využívajú možnosť práce na základe dohody mimo pracovného pomeru a menia tak riadne pracovné miesta na pracovné miesta na dohody.
"Napriek tomu, že Zákonník práce stanovuje povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, aplikačná prax poukazuje na to, že uchádzač o zamestnanie odpracuje viac hodín, ako mu umožňuje dohoda mimo pracovného pomeru,“ tvrdilo ministerstvo práce.
Okrem oficiálne priznanej mzdy nastavenej na maximum, ktoré umožňuje zákon, dostáva nezamestnaný podľa ministerstva finančné prostriedky iným spôsobom, napríklad formou cestovných príkazov.
"Narastá tak nelegálna práca, ktorú je veľmi ťažké odhaliť, a tak kontrolné orgány nemôžu objektívne posúdiť pracovný čas,“ varuje rezort práce.
Nahlasovanie voľných miest asi neobnovia
Podľa návrhu odborárov by bol zamestnávateľ povinný písomne oznámiť úradu práce a sociálnych vecí do piatich pracovných dní voľné miesta a najneskôr do piatich pracovných dní aj obsadenie týchto miest.
BRATISLAVA. Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter zatiaľ nevyhovel požiadavke odborárov na obnovenie povinnosti pre zamestnávateľov oznamovať úradu práce voľné pracovné miesta. Ide pritom o zásadnú pripomienku Konfederácie odborových zväzov.
Ako konštatuje ministerstvo práce v novom návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, pri tejto požiadavke je naďalej v rozpore s odborármi.
Šéfovi rezortu práce sa koncom októbra pripomienka odborárov páčila. "Budeme sa tým zaoberať, v tejto chvíli som skôr naklonený tomu, že by sme to dali ako povinnosť," povedal vtedy Richter.
Ako vtedy ďalej uviedol, ak sa to stane, nebude to v záujme odborárov, ale v záujme nezamestnaných a vytvárania podmienok na ich zamestnanie. Hoci je podľa neho úrad práce zo zákona povinný sprostredkovávať prácu, je z tohto procesu v súčasnosti často vynechaný.
Konfederácia odborových zväzov SR žiada, aby sa po deviatich rokoch pre zamestnávateľov obnovila povinnosť oznamovať úradu práce voľné pracovné miesta.
Podľa návrhu odborárov by bol zamestnávateľ povinný písomne oznámiť úradu práce a sociálnych vecí do piatich pracovných dní voľné miesta a najneskôr do piatich pracovných dní aj obsadenie týchto miest.
SITA