Kažimír chce výnimku z dlhovej brzdy, Sulík a Mikloš nie sú proti

Smer našiel s časťou opozície porozumenie v zmiernení sankcií za zvyšovanie dlhu

(Zdroj: TASR)

Kým sú nízke úroky, štát si požičiava do zásoby. Z pohľadu zákona je to obyčajné zvyšovanie dlhu, ktoré sa môže skončiť sankciami pre vládu.

BRATISLAVA. Minister financií Peter Kažimír zvažuje zmenu ani nie rok platného ústavného zákona o dlhovej brzde.

Náš dlh totiž nečakane zvýšili aj požičané peniaze, ktoré v tomto roku nepotrebujeme na splatné záväzky, ale vieme si ich požičať za priaznivý úrok.

„Keď sme tento zákon pripravovali, povedali sme si, že ak sa dostaneme do rozporu s realitou, k zákonu sa vrátime,“ povedal minister financií.

Dlhová brzda by podľa Kažimíra mala predzásobenie zohľadňovať a nemalo by sa zaratúvať do výšky dlhu určujúcej sankcie pre vládu.

O akej výnimke sa hovorí

VIAC K TÉME:
Verejný dlh
Odporúčame prečítať:

Slovensko si podľa rozpočtu malo v tomto roku požičať 7,65 miliardy eur.

Štát priaznivú situáciu na trhu v podobe poklesov úrokov využil na to, že si požičal ešte o 2,5 miliardy eur viac a vytvoril si netradične veľkú rezervu.

Vlani dosiahla rezerva uložená v Štátnej pokladnici miliardu eur. Je to aj preto, že štát nedokázal predať toľko dlhopisov, ako potreboval, preto siahol aj na peniaze uložené v rezerve.

Na konci tohto roka budeme mať v rezerve 4,4 až 5,3 miliardy eur. Teoreticky by vykryla záväzky štátu splatné do leta.

Aj v nasledujúcich rokoch sa ráta s tým, že si budeme vytvárať väčšiu rezervu.

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Michal Horváth hovorí, že je na rozhodnutí vlády a parlamentu, či túto rezervu bude rátať do ukazovateľa na účely dlhovej brzdy, alebo nie.

„Zároveň by to nebol dobrý signál, keby sa zákon hneď v prvom roku svojej platnosti mal novelizovať,“ povedal Horváth.

Aj podľa českého ekonóma Davida Mareka z Patria Finance by zmena pravidla, ktoré má platiť dlhodobo, navyše po roku platnosti, pravidlo devalvovala.

Opozícia je za zmenu

Opoziční poslanci Kažimírovmu zámeru rozumejú. „Je to dobrý nápad. Keď si vieme požičať peniaze do budúcna za veľmi nízky úrok, treba to urobiť a nemalo by sa to zohľadňovať pri sankciách,“ hovorí šéf SaS Richard Sulík.

Jeho stranícky kolega Jozef Kollár pripomína, že aj z peňazí, ktoré si požičiame navyše, platíme investorom úroky.

Ak bude teda dlhodobo vysoká rezerva, úrokové náklady sa môžu nabaliť, čo nám zvýši dlh. Kažimírov návrh by aj tak skôr podporil.

Aj exminister financií Ivan Mikloš rozumie argumentom, prečo si teraz požičiavame viac.

„Na druhej strane, ak by sa predzásobovanie nezarátavalo do výpočtu dlhu, je tu riziko, že vláda by mala sklon si na začiatku vládnutia viac požičiavať a potom by svojou nezodpovednou politikou sama prispela k tomu, že by sa podmienky na financovanie krajiny zhoršili,“ dodal Mikloš.

mucka2.jpg
Nezvyšovať rozpočet, to je pre Smer niečo ako pre mláku sucho, píše Fero Múčka

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Aké sú iné možnosti

Ekonóm SAV Vladimír Baláž tvrdí, že riadenie dlhu by nemalo narážať na umelo vytvorené hranice v zákone. „Dlhová brzda tiež nie celkom pamätá na to, že dlh môže stúpnuť aj preto, že sa zníži ekonomický rast,“ povedal Baláž.

Horváth pripomína, že hrubý dlh je číslo, ktoré sa ráta podľa metodiky Eurostatu a naši politici majú na jeho tvorbu minimálny vplyv. Ak by sa pravidlo zmenilo, nedajú sa podľa neho úplne vylúčiť účtovnícke triky niekedy v budúcnosti.

Podľa neho sú aj iné možnosti, ako riešiť nepriaznivú situáciu na trhoch. Správca nášho dlhu by si mohol krátkodobo požičať od iných manažérov dlhu, ktorí majú väčšiu zásobu.

Podľa šéfa agentúry pre správu nášho dlhu Daniela Bytčánka je to dnes podstatne zložitejšie ako v minulosti.

Mohli by sme tiež požiadať Medzinárodný menový fond o preventívnu úverovú linku, ako to urobilo napríklad Poľsko. Nie sú s ňou spojené žiadne dodatočné podmienky.

Ak by tak rozmýšľali viaceré štáty, menový fond by podľa Mareka mohol mať problém. Jeho pomoc by mali skôr využívať skutočne chudobné krajiny.

Čoho sa Kažimír bojí

Budúci rok sa môže stať, že vďaka predzásobeniu stúpne dlh natoľko, že vláda dostane zákaz zvyšovať výdavky rozpočtu.

Náš verejný dlh sa má v tomto roku dostať nad 52 percent HDP, čo je zhruba 37,4 miliardy eur. Vlani pritom dosiahol 43,3 percenta, bol teda o 7,5 miliardy eur nižší. Minister financií Peter Kažimír bude v máji listom poslancom vysvetľovať, prečo tak dlh narástol a navrhne aj opatrenia na jeho zníženie. Vyplýva to zo zákona o dlhovej brzde.

Približne polovicu sumy, o ktorú dlh narastie, tvorí očakávaný rozpočtový deficit. Dlh rastie v menšej miere aj pre naše záväzky v eurovale a preto, ťe sa predzásobujeme na trhoch.

Už v roku 2013 má dlh prekonať aj druhé sankčné pásmo a ak sa naplní rozpočtový predpoklad, dostane sa len tesne pod hranicu 55 percent. V roku 2015 sa má dostať na úroveň 56 percent HDP.

Vláda tak nie je ďaleko od situácie, keď má podľa dlhovej brzdy znížiť bežné či kapitálové výdavky počas roka oproti rozpočtu o tri percentá. Nemohla by tiež pripraviť taký rozpočet verejnej správy, ktorý by až na zopár výnimiek počítal s rastom konsolidovaných výdavkov.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  4. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  5. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  6. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  7. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  8. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  9. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 743
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 571
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 860
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 599
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 821
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 331
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 118
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 658
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 971
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 686

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov.

SVET

Prečo vo Švédsku vidia krach multikulturalizmu

Švédsko priznáva problémy so začlenením utečencov.

KOMENTÁRE

Mihál a jeho kontext

Malichernosť a oproti princípu, má svoj étos – Slovensko oslobodené od Fica.

Neprehliadnite tiež

Tržby aj zisk Henkelu vlani vzrástli

Čistý zisk koncernu Henkel sa minulý rok zvýšil o zhruba sedem percent.

Chcete sa presťahovať na západ? Ubytovanie nájdete ťažko

V Trnave nie je v súčasnosti možné nájsť dostatok vhodných zamestnancov v okruhu 50 kilometrov.

Ceny ropy vzrástli

Trhy zareagovali na pokles zásob komodity v USA.

Ex-manažér koncernu ABB spreneveril sto miliónov dolárov

Motívom trestnej činnosti bolo zrejme "iba" osobné obohatenie.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop