Zákon o dlhovej brzde sa možno bude upravovať

Ani nie rok starý ústavný zákon o dlhovej brzde sa možno bude otvárať. Môže za to predzásobenie štátu peniazmi na krytie dlhu v budúcnosti.

Peter Kažimír.(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

To, že sa na ministerstve financií o tejto téme diskutuje, pripustil na štvrtkovom rokovaní finančného parlamentného výboru aj minister financií Peter Kažimír.

BRATISLAVA. Ani nie rok starý ústavný zákon o dlhovej brzde sa možno bude otvárať. Môže za to predzásobenie štátu peniazmi na finančných trhoch na krytie dlhu v budúcnosti.

Štát sa tak vyhne prípadným problémom na finančných trhoch v nasledujúcich mesiacoch, zároveň si však zvyšuje hrubý dlh, ktorý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ohraničuje a za prekročenie jednotlivých pásiem ukladá sankcie. V hre je teda zmena, aby zákon takéto navyšovanie dlhu kvôli predzásobeniu zohľadňoval a nezapočítaval ho do ochranných pásiem.

To, že sa na ministerstve financií o tejto téme diskutuje, pripustil na štvrtkovom rokovaní finančného parlamentného výboru aj minister financií Peter Kažimír.

"Tie debaty sú čisto v rovine odbornej. Netýkajú sa nejakých politických šarvátok. Máme istý problém s realizáciou zákona o rozpočtovej zodpovednosti hneď v prvom roku, ale zároveň musím povedať, že keď sme tento zákon spolu pripravovali a spolu schvaľovali, tak sme si hneď povedali, že ak sa dostaneme do rozporu so životnou realitou, tak sa k tomuto zákonu vrátime,“ povedal minister.

Štát si totiž na trhoch už v tomto roku požičiava o miliardy eur viac, ako momentálne na krytie dlhu potrebuje s odôvodnením, že využíva dobré podmienky na finančných trhoch a zabezpečuje sa pre prípad opätovného zhoršenia prístupu k peniazom na finančnom trhu v nasledujúcich mesiacoch.

To, že si momentálne požičiavame výhodne, dokazuje aj posledná emisia eurobondov za 1,25 mld. eur, v ktorej sa podľa Kažimíra dosiahli rekordne nízke úroky. Už po tejto emisii pritom minister podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Slovensko má na financovanie dlhu momentálne rezervu v objeme zhruba 5 mld. eur.

Kollár: Predzásobenie je rozumné

Štát si na financovanie dlhu vytváral rezervu aj v minulosti. Rádovo však podľa poslanca za SaS Jozefa Kollára dosahovala zhruba 1 až 1,5 mld. eur. Momentálne sa podľa neho hovorí o tohtoročnom predzásobení v objeme 4,5 mld. eur, v nasledujúcich rokoch by rezerva mohla dosahovať 3 mld. eur. Sám takéto opatrenia podporuje.

"Ja sa osobne domnievam, že predzásobenie v týchto turbulentných časoch nie je zlým riešením, lebo nikto nevie, kedy skolabujú finančné trhy," uviedol.

Upozorňuje však aj na druhú stránku. Predzásobenie totiž zvyšuje úrokové náklady a v konečnom dôsledku ani vyše 4-miliardová rezerva, ktorá by stačila zhruba na pol roka, nemusí byť zárukou bezpečia. Vie si však predstaviť, že by liberáli uvedenú zmenu ústavného zákona podporili, debatovať však o tom budú ešte na poslaneckom klube.

"V minulom roku nebola bývalá vláda schopná požičať si na finančných trhoch a preto si požičala zo Štátnej pokladnice, čo sme v tomto roku museli vrátiť naspať. Aj z tohto dôvodu rastie v tomto roku dlh,“ reagoval minister Kažimír na Kollárove slová.

Faktom ale je, že verejný dlh stúpa aj bez predzásobovania na finančných trhoch. Samotný minister financií sa pripravuje na to, že bude musieť už budúci rok písomne zdôvodniť Národnej rade SR výšku dlhu a taktiež predostrieť návrh opatrení na jeho zníženie.

Podľa predloženého rozpočtu totiž dlh verejnej správy v tomto roku stúpne na 52,2 % hrubého domáceho produktu, čím sa dostane do prvého sankčného pásma, ktoré je v prechodnom období do roku 2017 stanovené od úrovne dlhu 50 % až po 53 % výkonu ekonomiky.

Viac o téme dlhu:
Fero Múčka - Tajomstvá a pikantérie slovenského dlhu
Rozhovor so šéfom agentúry pre riadenie dlhu:
Japonci sa pýajú,. prečo nám dlh rastie aj v kríze

Prečo dlh rastie rýchlo

"Samozrejme o tom budem musieť hovoriť aj verejne, presne v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ konštatoval minister na štvrtkovom rokovaní výboru.

Obzvlášť bude podľa neho potrebné korektne a odborne vysvetliť skutočnosť, že dlh sa v roku 2012 zvýši o bezmála 9 percentuálnych bodov. Za tým však stoja viaceré faktory. Či už bežný deficit štátneho rozpočtu, na ktorého dodržanie podľa ministra nová vláda nemala vytvorené podmienky, ale aj dofinancovanie dlhu z roku 2011.

Koncom vlaňajška si totiž Slovensko na finančných trhoch nedokázalo požičať a tak muselo siahnuť po rezervách v Štátnej pokladnici. Tento dlh tak dofinancovalo po zlepšení podmienok na trhu až v roku 2012, čo podľa Kažimíra znamenalo zvýšenie tohtoročného dlhu o 2 mld. eur.

V tohtoročnom hrubom dlhu sa však okrem týchto zložiek premietnu aj záväzky Slovenska z členstva v eurozóne a teda prvé dve splátky do trvalého eurovalu a taktiež účasť krajiny na záchranných programoch krajín ako Cyprus, Portugalsko či Grécko.

Liberáli z SaS pritom tvrdia, že práve účasť v trvalom eurovale môže v prípade jeho aktivácie na záchranu väčších ekonomík, slovenský verejný dlh vytlačiť veľmi rýchlo na oveľa vyššie úrovne. Rast dlhu sa pritom predpokladá aj bez takýchto čiernych scenárov.

Dlh sa blíži k 55 percentám HDP

Už predložený návrh rozpočtu verejných financií na roky 2013 až 2015 totiž predpokladá, že hrubý dlh bude naďalej rásť a v roku 2014 prekročí hranicu 55 % hrubého domáceho produktu, čo by znamenalo aktiváciu už tretieho sankčného pásma podľa zákona o dlhovej brzde.

Na rad by tak prišlo automatické viazanie výdavkov v štátnom rozpočte a tiež povinnosť predložiť rozpočet verejnej správy bez rastu konsolidovaných výdavkov. "Verte mi, žiadna vláda nechce prekročiť hranicu dlhu 55 % hrubého domáceho produktu, ktorá dnes vyzerá ako realistická,“ povedal vo štvrtok členom parlamentného finančného výboru Kažimír.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 13 577
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 105
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 439
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 898
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 757
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 695
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 452
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 450
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 417
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 173

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

Neprehliadnite tiež

Český študent, ktorého žaluje OVB, chystá ďalší dokument o poradcoch

Prvý film „Rada nad zlato“ poukazoval na to, že finančným poradcom z OVB išlo veľmi často len o vlastné provízie.

Baťa chce preraziť aj vo veľkoobchode. Čo to prinesie ľuďom?

Firma Baťa hľadá veľkoobchodných partnerov, ktorí by predávali jej topánky.

Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom

V minulosti by sme sa bez peňaženky ďaleko nedostali.

Obrovská akvizícia sa neuskutoční, Kraft Heinz Unilever neprevezme

Podľa Unileveru ponuka firmu výrazne podhodnocovala.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop