Zákon o dlhovej brzde sa možno bude upravovať

Ani nie rok starý ústavný zákon o dlhovej brzde sa možno bude otvárať. Môže za to predzásobenie štátu peniazmi na krytie dlhu v budúcnosti.

Peter Kažimír.(Zdroj: SME - JÁN KROŠLÁK)

To, že sa na ministerstve financií o tejto téme diskutuje, pripustil na štvrtkovom rokovaní finančného parlamentného výboru aj minister financií Peter Kažimír.

BRATISLAVA. Ani nie rok starý ústavný zákon o dlhovej brzde sa možno bude otvárať. Môže za to predzásobenie štátu peniazmi na finančných trhoch na krytie dlhu v budúcnosti.

Štát sa tak vyhne prípadným problémom na finančných trhoch v nasledujúcich mesiacoch, zároveň si však zvyšuje hrubý dlh, ktorý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ohraničuje a za prekročenie jednotlivých pásiem ukladá sankcie. V hre je teda zmena, aby zákon takéto navyšovanie dlhu kvôli predzásobeniu zohľadňoval a nezapočítaval ho do ochranných pásiem.

To, že sa na ministerstve financií o tejto téme diskutuje, pripustil na štvrtkovom rokovaní finančného parlamentného výboru aj minister financií Peter Kažimír.

"Tie debaty sú čisto v rovine odbornej. Netýkajú sa nejakých politických šarvátok. Máme istý problém s realizáciou zákona o rozpočtovej zodpovednosti hneď v prvom roku, ale zároveň musím povedať, že keď sme tento zákon spolu pripravovali a spolu schvaľovali, tak sme si hneď povedali, že ak sa dostaneme do rozporu so životnou realitou, tak sa k tomuto zákonu vrátime,“ povedal minister.

Štát si totiž na trhoch už v tomto roku požičiava o miliardy eur viac, ako momentálne na krytie dlhu potrebuje s odôvodnením, že využíva dobré podmienky na finančných trhoch a zabezpečuje sa pre prípad opätovného zhoršenia prístupu k peniazom na finančnom trhu v nasledujúcich mesiacoch.

To, že si momentálne požičiavame výhodne, dokazuje aj posledná emisia eurobondov za 1,25 mld. eur, v ktorej sa podľa Kažimíra dosiahli rekordne nízke úroky. Už po tejto emisii pritom minister podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Slovensko má na financovanie dlhu momentálne rezervu v objeme zhruba 5 mld. eur.

Kollár: Predzásobenie je rozumné

Štát si na financovanie dlhu vytváral rezervu aj v minulosti. Rádovo však podľa poslanca za SaS Jozefa Kollára dosahovala zhruba 1 až 1,5 mld. eur. Momentálne sa podľa neho hovorí o tohtoročnom predzásobení v objeme 4,5 mld. eur, v nasledujúcich rokoch by rezerva mohla dosahovať 3 mld. eur. Sám takéto opatrenia podporuje.

"Ja sa osobne domnievam, že predzásobenie v týchto turbulentných časoch nie je zlým riešením, lebo nikto nevie, kedy skolabujú finančné trhy," uviedol.

Upozorňuje však aj na druhú stránku. Predzásobenie totiž zvyšuje úrokové náklady a v konečnom dôsledku ani vyše 4-miliardová rezerva, ktorá by stačila zhruba na pol roka, nemusí byť zárukou bezpečia. Vie si však predstaviť, že by liberáli uvedenú zmenu ústavného zákona podporili, debatovať však o tom budú ešte na poslaneckom klube.

"V minulom roku nebola bývalá vláda schopná požičať si na finančných trhoch a preto si požičala zo Štátnej pokladnice, čo sme v tomto roku museli vrátiť naspať. Aj z tohto dôvodu rastie v tomto roku dlh,“ reagoval minister Kažimír na Kollárove slová.

Faktom ale je, že verejný dlh stúpa aj bez predzásobovania na finančných trhoch. Samotný minister financií sa pripravuje na to, že bude musieť už budúci rok písomne zdôvodniť Národnej rade SR výšku dlhu a taktiež predostrieť návrh opatrení na jeho zníženie.

Podľa predloženého rozpočtu totiž dlh verejnej správy v tomto roku stúpne na 52,2 % hrubého domáceho produktu, čím sa dostane do prvého sankčného pásma, ktoré je v prechodnom období do roku 2017 stanovené od úrovne dlhu 50 % až po 53 % výkonu ekonomiky.

Viac o téme dlhu:
Fero Múčka - Tajomstvá a pikantérie slovenského dlhu
Rozhovor so šéfom agentúry pre riadenie dlhu:
Japonci sa pýajú,. prečo nám dlh rastie aj v kríze

Prečo dlh rastie rýchlo

"Samozrejme o tom budem musieť hovoriť aj verejne, presne v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ konštatoval minister na štvrtkovom rokovaní výboru.

Obzvlášť bude podľa neho potrebné korektne a odborne vysvetliť skutočnosť, že dlh sa v roku 2012 zvýši o bezmála 9 percentuálnych bodov. Za tým však stoja viaceré faktory. Či už bežný deficit štátneho rozpočtu, na ktorého dodržanie podľa ministra nová vláda nemala vytvorené podmienky, ale aj dofinancovanie dlhu z roku 2011.

Koncom vlaňajška si totiž Slovensko na finančných trhoch nedokázalo požičať a tak muselo siahnuť po rezervách v Štátnej pokladnici. Tento dlh tak dofinancovalo po zlepšení podmienok na trhu až v roku 2012, čo podľa Kažimíra znamenalo zvýšenie tohtoročného dlhu o 2 mld. eur.

V tohtoročnom hrubom dlhu sa však okrem týchto zložiek premietnu aj záväzky Slovenska z členstva v eurozóne a teda prvé dve splátky do trvalého eurovalu a taktiež účasť krajiny na záchranných programoch krajín ako Cyprus, Portugalsko či Grécko.

Liberáli z SaS pritom tvrdia, že práve účasť v trvalom eurovale môže v prípade jeho aktivácie na záchranu väčších ekonomík, slovenský verejný dlh vytlačiť veľmi rýchlo na oveľa vyššie úrovne. Rast dlhu sa pritom predpokladá aj bez takýchto čiernych scenárov.

Dlh sa blíži k 55 percentám HDP

Už predložený návrh rozpočtu verejných financií na roky 2013 až 2015 totiž predpokladá, že hrubý dlh bude naďalej rásť a v roku 2014 prekročí hranicu 55 % hrubého domáceho produktu, čo by znamenalo aktiváciu už tretieho sankčného pásma podľa zákona o dlhovej brzde.

Na rad by tak prišlo automatické viazanie výdavkov v štátnom rozpočte a tiež povinnosť predložiť rozpočet verejnej správy bez rastu konsolidovaných výdavkov. "Verte mi, žiadna vláda nechce prekročiť hranicu dlhu 55 % hrubého domáceho produktu, ktorá dnes vyzerá ako realistická,“ povedal vo štvrtok členom parlamentného finančného výboru Kažimír.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  5. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  6. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  7. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  9. Rastie nám pokrivená generácia?
  10. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  1. Poslanec Borguľa žiada vládu o podporu pre Bratislavu
  2. Otvorenie akademického roka 2017/2018 na EU v Bratislave
  3. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  4. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  5. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  6. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  7. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  8. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  9. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  10. Detské zúbky sú veda
  1. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to) 6 148
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 5 155
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 2 999
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 497
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 1 483
  6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 1 407
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 397
  8. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície? 1 190
  9. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni. 949
  10. Kedy sa refinancovanie oplatí? 934

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako mení transplantácia srdca vnímanie okolitého sveta

Transplantácia orgánov sa ukazuje ako otázka niekoľkých rokov. Vhodné srdce pre Jana Škrlanta sa však našlo už po šiestich týždňoch.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

SVET

Macron našiel spojencov na európsku revolúciu aj na Slovensku

Pri plánoch sa nemôže úplne spoľahnúť na podporu Nemecka.

BRATISLAVA

Rušiť gymnáziá, prihlasovať ľudí? Kandidáti povedali, čo chcú s Bratislavou

V SME Naživo diskutovali Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý.

Neprehliadnite tiež

Brusel dá na testovanie potravín milión, zákony však meniť nebude

Sťažnosti Slovenska či Česka zobrala Európska komisia na vedomie. Zloženie potravín chce ďalej testovať.

Ľudia sa surfovania v roamingu prestávajú báť

Podiel dovolenkárov, ktorí využívali mobilné dátové služby v roamingu tak často ako doma, sa po zrušení roamingových poplatkov zdvojnásobil.

Chcete vymeniť banku? Ak nedodržíte postup, môžete zostať bez peňazí

Banky sľubujú, že ak k nim chcete prejsť, všetko vybavia za vás. Má to však háčiky.

Štát tvrdí, že neuprednostňuje diaľnice na juhu na úkor iných regiónov

Medzi deviatimi pripravovanými projektmi je šesť na výstavbu úsekov R2 na juhu stredného a východného Slovenska, kde má vládny Most-Híd voličov, upozornila opozícia.