BRATISLAVA. Budúci týždeň Brusel rozhodne o dotáciách pre poľnohospodárov.
Slovenskí farmári by mali ďalších sedem rokov dostávať naďalej len 80 percent z priemeru Únie.
Pôvodná dohoda predpokladala vyrovnanie balíka európskych peňazí medzi farmármi v starých a nových krajinách Únie od roku 2014.
Marián Božík z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva hovorí, že chýbajúce peniaze z dotácií sú pre slovenskú prvovýrobu „rizikové“.
Naši farmári takto podľa neho dostanú o 56 eur na hektár pôdy menej, ako je priemerná výška dotácií. Do roku 2020 by tento rozdiel mohol podľa neho v lepšom prípade klesnúť na 32 eur.
To by sa podľa jeho kolegyne Zuzany Chrastinovej prejavilo vo vývoji produkcie nášho poľnohospodárstva.
„Bez dotácií by slovenské poľnohospodárstvo bolo vysoko stratové, pretože dotácie stimulujú nielen výrobu, ale prispievajú aj k dôchodkovej stabilite podnikov,“ povedala.
Ukáže sa v Bruseli
- Na obdobie 2014-2020 by malo Slovensko podľa návrhu Komisie dostať na priame platby 2 783,8 mil. eur,
- dostávať by sme mali
80 percent priemernej úrovne únie.
Úrad vlády sa do uzávierky jasne nevyjadril, aké stanovisko zaujme premiér Robert Fico na rokovaniach o podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Výhrady k návrhu Únie na priame platby na roky 2014 – 2020 má ministerstvo pôdohospodárstva.
„Slovensko stále presadzuje na zasadnutiach európskeho výboru pre poľnohospodárstvo úplné vyrovnanie priamych platieb v rámci členských štátov Únie,“ povedala Zuzana Gulová z tlačového odboru ministerstva.
Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek však už počíta s odkladom vyrovnania dotácií v Únii až v roku 2028. Riešenie vidí v podpore slovenských potravín.
Opozícia: Treba konať
„Vláda musí byť veľmi tvrdá a rýchlo konať,“ hovorí poslanec za Most-Híd Béla Bugár. Za riešenie považuje spoločné rozhodnutie krajín, čo dostávajú menej. „Každé odsúvanie poškodzuje farmárov na Slovensku,“ dodal.
Súhlasí s ním aj poslanec za SDKÚ Ivan Štefanec. „Treba, aby podmienky boli vyrovnané a naši farmári neboli diskriminovaní,“ povedal.
Rozdielne podmienky podľa neho môžu aj za pokles domácich potravín na pultoch. Riešenie situácie v poľnohospodárstve vidí v nastavení rovnakej úrovne dotácií a ich postupnom poklese.
Bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) vidí problém aj v prerozdelení európskych peňazí u nás.
Ak sa to nezmení, ani rovnaký balík peňazí podľa neho nezabezpečí, že „náš farmár dostane za takých istých podmienok toľko ako rakúsky či francúzsky“.
Navrhuje zmeniť podmienky tak, aby boli uprednostnení farmári, čo produkujú na ornej pôde. Tí by po vyňatí lúk a pasienkov mohli dostať o 50 eur na hektár viac ako teraz.
„To by zvýšilo konkurencieschopnosť toho, kto produkuje,“ hovorí Simon.
Poľskí farmári sú na tom rovnako ako slovenskí
Vyrovnanie dotácií by bohaté krajiny nepripustili.
BRATISLAVA. Za odložením vyrovnania dotácií v Únii je podľa predsedu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka politické rozhodnutie.
„Politicky by to neprešlo, keby sa tým, čo dávajú najviac, najviac aj zobralo,“ hovorí. Pomalšie to ide aj kvôli farmárom, aby mali dostatok času prispôsobiť sa, dodáva.
Únia sa k vyrovnaniu dotácií podľa neho nezaviazala. Záväzok sa podľa neho týkal dosiahnutia plnej výšky takzvanej národnej obálky pre konkrétnu krajinu v roku 2013.
Tá bola vypočítaná podľa úrody v referenčných rokoch 1995 až 1999. Od toho sa odvíja aj výška dotácií.
„Nerovnako nastavené podporné mechanizmy trvalo znevýhodňujú nové členské štáty a ich farmárov,“ hovorí Stanislav Nemec zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Podporná politika by mala byť podľa neho nastavená pre všetkých rovnako - inak sa umelo deformuje podnikateľské prostredie.
Farmári v Nemecku dostávajú podľa neho takmer o 150 eur viac ako naši, Francúzi majú o 90 eur viac.
Lepšie sú na tom aj českí a maďarskí pôdohospodári. Výška ich dotácií sa pohybuje tesne okolo priemeru Únie.
Podobne menej ako my dostávajú Poliaci.
