ATÉNY. Povedal to dnes šéf Inštitútu medzinárodných financií (IIF) Charles Dallara.
Podľa neho by krajiny eurozóny mali nájsť vhodnejší pomer medzi opatreniami na znižovanie rozpočtového deficitu a tými na podporu rastu.
"Príliš veľký dôraz na rozpočtové škrty môže viesť k predlžovaniu obdobia recesie alebo veľmi slabého rastu," citovala agentúra AP Dallaru, ktorý vystúpil na finančnej konferencii v Aténach.
Grécko sa blíži k šiestemu roku recesie, keďže pokračujúce škrty vo výdavkoch a zvyšovanie daní, čo sú podmienky stanovené medzinárodnými veriteľmi, obmedzujú výdavky obyvateľstva.
"Myslím si, že je potrebné urobiť všetko preto, aby sa tento stav zmenil," povedal Dallara v súvislosti s prehlbujúcou sa recesiou.
"Podľa mňa by sa prísne fiškálne opatrenia mali zmierniť," dodal. Podľa neho by aj Medzinárodný menový fond (MMF) mal vo väčšej miere Grécku pomôcť a zvýšiť svoj príspevok v rámci záchranného programu.
Dallara viedol začiatkom roka rokovania o odpise časti gréckeho dlhu zo strany súkromných veriteľov. Dohoda s veriteľmi umožnila Grékom znížiť dlh približne o 100 miliárd eur. Napriek tomu však dlhová záťaž krajiny neklesá takým tempom, aký si medzinárodní veritelia predstavovali.
Eurozóna a MMF zatiaľ v princípe súhlasili s predĺžením obdobia na realizáciu súčasných úsporných opatrení z dvoch rokov na štyri, teda do roku 2016.
Naďalej sú však rozdelení v tom, či krajine predĺžia o dva roky aj obdobie na zníženie štátneho dlhu na požadovanú úroveň. To znamená, že Grécko by malo stlačiť hodnotu svojho dlhu na 120 % HDP nie do roku 2020, ale 2022.
Informovala o tom agentúra AP.