Manažérka herní: Keď nás občania nechcú, môžu nás z obcí vyhnať

Najväčšia sieť herní na Slovensku nemá problém so zákazom hazardu v obciach, no podľa manažérky firmy Slov-Matic JANY KELEMENTOVEJ musí ísť tento zákaz od občanov, nie od komunálnych politikov.

Bratislavčanka Jana Kelementová (46) vyštudovala vnútorný obchod na Obchodnej fakulte bratislavskej Vysokej školy ekonomickej. Od roku 1992 pracuje ako zástupca riaditeľa v spoločnosti Slov-Matic, ktorá prevádzkuje sieť herní.(Zdroj: SME/Gabriel Kuchta)

Kresťanskí demokrati hazard úplne nezakázali, podľa manažérky sietí herní Slov-Matic JANY KELEMENTOVEJ by si na seba nezobrali zodpovedať za čierne herne či stomiliónovú dieru v rozpočte. So zákazom hazardu v obciach problém nemá, no len keď o ňom rozhodnú občania.

Ako si vyberáte miesto pre svoju prevádzku?

„Od vzniku spoločnosti pred viac ako 20 rokmi sa mnohé zmenilo. Na začiatku bola hlavným kritériom lokalita, no dnes je už trh zaplnený a zákony nám kladú rôzne obmedzenia. Preto je skôr ojedinelé, že by sa otvárali nové prevádzky,skôr sa robia prieskumy efektivity tých existujúcich. Ak zistíme, že je nízka, zvykneme zlučovať viac prevádzok do jednej.“

Ako pri tom zohľadňujete finančné či sociálne možnosti obyvateľov v okruhu herne?

„Ak narážate na sociálne slabšie oblasti, tak tie celkom určite nie sú našou prioritou. Vždy zvažujeme najmä efektívnosť.“

Čiže nie je pravda, že pre firmy ako vy je lákavé umiestňovať herne medzi sociálne slabšie skupiny obyvateľstva a Rómov.

„Z pohľadu našej firmy je to absolútny nezmysel. Keďže sme na tomto trhu od úplného začiatku, takto nepostupujeme. Nepotrebujeme to, naše prevádzky sú skôr pre náročnejších. Napríklad ak sa pozriete do herne v bratislavskom Mamute. Nájdete nás skoro výlučne v mestách.“

Čo hovoríte na možnosť zakázať hazard cez všeobecne záväzné nariadenie, ktorú dali obciam ešte poslanci KDH vlani v predošlej novele zákona?

„Nemáme s tým problém, ale malo by to byť v súlade s platnými zákonmi. Kým tento biznis nie je zakázaný, máme právo podnikať podľa Ústavy. Upozornila na to aj Generálna prokuratúra. Na druhej strane, ak občania nechcú herňu vo svojej obci či v meste, podľa nového návrhu zákona vyjadria svoj názor v referende. To je podľa nás demokratický spôsob, ako dať možnosť samotným občanom, nie samosprávnym politikom s populistickou agendou, rozhodnúť. Ak ľuďom herňa v obci skutočne z nejakých dôvodov bude prekážať, tak sa na obecné referendum zmobilizujú a my to budeme plne rešpektovať.“

Veríte tomu, že pri neúspechoch referenda ako takého na Slovensku, to má význam? Že v niektorej obci sa zakáže hazard cez referendum?

„Je to ten najdemokratickejší spôsob vyjadrenia názoru občanov. Myslím si, že ak je v danej obci, lokalite snaha zakázať herne, dokážu sa bez problémov zmobilizovať. Napríklad v toľko spomínanej Lomničke, ak tam ľudia cítia problém, určite sa zúčastnia na referende. Budeme to, samozrejme, akceptovať, pretože pôjde o rozhodnutie väčšiny občanov. Doteraz sme mali problém s tým, že starosta mohol herne svojvoľne zneužiť vo svojej politickej agende napríklad aj na zakrytie vážnejších problémov obce. To však referendami odpadá. Pokiaľ je zákaz naozaj záujem občanov a nie nejakej skupinky samosprávnych politikov, ktorí si našli agendu práve v hazarde, úplne to budeme akceptovať. Len blázon by podnikal niekde, kde ho nechcú.“

A ako sa to bude riešiť práve v tých obciach, kde bol už hazard zakázaný všeobecne záväzným nariadením obce alebo mesta?

„Novela zákona hovorí, že zákaz platí do 31. decembra 2013.“

Máte platnú licenciu v Sabinove a obec vám tam zakázala herňu. Schváli sa novela zákona a čo sa pre vás zmení, ak máte od ministerstva financií licenciu končiacu v roku 2014?

„Pokiaľ už VZN vstúpilo do platnosti, máme do konca roku 2013 zákaz prevádzkovať tam herňu. Zákon dáva obci možnosť počas celého roku 2013 urobiť referendum a môžu nás zakázať občania. Teda už v roku 2014 tam žiadna herňa nebude.“

Museli ste niektoré herne zatvoriť aj vy?

„Áno, je ich niekoľko.“

V Humennom primátorka obhajovala zákaz hazardu, no na druhej strane sa tam zvažovali kasína. Boli aj viaceré také prípady?

„Myslím, že nie.“

Ako vyzerajú rokovania so zástupcami obcí? Lebo na jednej strane môžu chcieť zakázať hazard, no na druhej si uvedomujú, že im z herní idú nemalé peniaze do obecného rozpočtu.

„Áno, je to tak. Preto sme aj my navrhovali, aby sa prehodnotilo rozdelenie odvodov v prospech tej časti, ktorá sa platí obci. Na samotné prerozdelenie už vybratých financií skutočne dosah nemáme. Fakt je, že dosah nesú skôr obce ako štát. Sme za to, aby dostávali viac peňazí z hrania, ktoré by mohli použiť napríklad na kultúru, rozvoj športu či inú verejnoprospešnú aktivitu.“

Prečo podľa vás poslanci KDH nenavrhli úplný zákaz hazardu na celom Slovensku. Prečo išli na to krkolomnou novelou zákona a nie úplnou prohibíciou?

„Myslím si, že aj oni si uvedomujú, že akákoľvek prohibícia by vytvorila razantný nástup nového „čierneho sektoru“. Treba si uvedomiť, že naše odvetvie prispieva ročne okolo 100 miliónov eur do štátnej pokladnice. Uznávame, že takýto výpadok by sa dal riešiť zvýšením iných daní. Hazard by nezmizol, štát by z toho nič nemal a výpadok by museli zaplatiť ľudia niekde inde.“

Z pohľadu hry, ktorú hráč hrá, sa ako líšia výherné prístroje?

„Videohry, teda tieto nové technológie, fungujú na inom princípe. Môžu tam byť graficky oveľa zaujímavejšie hry a môže ich byť viac typov. Technické zariadenie obsluhované hráčmi je napríklad ruleta. V praxi to znamená, že pri jednom zariadení sedí viac ľudí.“

Ktoré prístroje sú najpopulárnejšie?

„Videohry, pretože ide o nové, moderné technológie. Majú najvyšší možný stupeň kontroly, čo znamená on-line kontrolu v každom požadovanom momente. Tieto vytláčajú z trhu klasické výherné prístroje.“

Keď chcem mať z každého druhu automatu po päť kusov, čo mám urobiť?

„Napríklad licenciu na videohru vydáva ministerstvo financií na päť rokov. Potrebujete zdokladovať bezúhonnosť majiteľov firmy, jej štruktúru, v ktorej musí byť jednoznačne určený vlastnícky vzťah majiteľov. Tiež musí byť zložená zábezpeka vinkulovaná v prospech ministerstva financií, čo je 750-tisíc eur za licenciu. Nemôžu to byť požičané peniaze, žiadny úver, musia to byť vlastné zdroje. Musíte doložiť vyjadrenie každej jednej obce či mesta, v ktorom majú byť umiestnené prevádzky. Toto vyjadrenie sa dokladá každý rok, najnovší poplatok za každé takéto vyjadrenie je sto eur.“

Trištvrte milióna eur za licenciu za videohry je dosť, takže si herňu nemôže otvoriť nemajetný, začínajúci podnikateľ...

„A to nie je jediný náklad, to je len za licenciu. Potrebujete financie na zakúpenie samotných videohier, personál a tak ďalej.“

Ale na to si už viete vziať úver...

„Áno, podmienka hotovosti je tých 750-tisíc eur zo zákona. Vždy musel mať začínajúci podnikateľ v tomto odvetví vlastné zdroje. To vie málokto. A keď teraz počas rozpravy k novele zákona o hazardných hrách niektorí poslanci hovoria o záplave automatmi, veľmi sa mýlia. Nie každý môže len tak prísť a splniť všetky podmienky.“

Z čoho sa kumulujú tržby v herni?

„Na jednej strane sú peniaze vložené do výherného zariadenia a na druhej strane vybraté peniaze. Suma, ktorá z toho ostáva, je výsledným príjmom. Z toho sa postupne splácajú všetky nevyhnutné položky. Najprv odchádzajú odvody, potom náklady na prevádzku. Za posledné roky sa nám odvody do štátnej pokladnice zvyšovali už trikrát a nikto nespomenie, že okrem toho platíme aj obciam. Za výherný prístroj, teda „automat“, budeme po schválení novely platiť 2 100 eur za kus do štátneho rozpočtu a 1 500 eur obci. Za videohru po novom budeme platiť 4 200 eur za kus do štátneho rozpočtu a 800 eur do rozpočtu obce.“

Ako sa príjmy z hier distribuujú medzi všetky povinné platby?

„Pri stopercentnom balíku nákladov predstavujú odvody štátu a obciam približne 25 percent. Asi 30 až 35 percent ide partnerom – majiteľom priestorov, kde máme umiestnené herne vrátane energií. Zo zvyšnej sumy platíme licencie výrobcom výherných zariadení, od ktorých si ich prenajímame, alebo keď sú naše, ukladáme peniaze do fondu na nové zariadenia. Spolu je to asi 15 až 20 percent z celkového balíka. Napokon nasleduje réžia celej firmy, ako sú mzdy a kompletne všetko, čo spadá do jej riadneho chodu. Zvyšok je zisk, ktorý ešte zdaňujeme.“

Rozdiel medzi výhrami a vkladmi sú vaše príjmy, teda logicky sa natíska otázka, či nemanipulujete s výhernosťou automatov?

„Tak videohry, ako aj výherné prístroje podliehajú kontrole štátneho dozoru. V súčasnosti sú trendom videohry a bude to tak aj v budúcnosti. Je to pokrok, ktorý je zakotvený najmä v nových technológiách.“

Prečo herne, podobne ako štátny Tipos, ktorý má heslo „Stávkuj nad 18 rokov“, nerobia určitú prevenciu? Možno neefektívnu, ale aspoň by ste nevyzerali ako bezcitní podnikatelia.

„Vieme, aký je pohľad niektorých ľudí na tento biznis a berieme za to spoločenskú zodpovednosť. Veľakrát sme prichádzali s návrhmi na riešenia. V súčasnej novele zákona je už nariadenie, že na každom prístroji bude nálepka s upozornením aj s kontaktom na telefonickú linku pomoci patologickým hráčom. To je veľmi dobrý nápad aj napriek tomu, že sa niektorí opoziční poslanci nad tým usmievajú. Na túto linku môže volať ktokoľvek, aj príbuzný hráča a je anonymná. Sme pripravení konzultovať a riešiť problémy spolu s Centrom na liečbu drogových a nelátkových závislostí.“

Okrem tej nálepky, čo všetko vám v oblasti prevencie novela zákona prikazuje?

„Aktuálna novela zákona zavádza 24-hodinovú telefonickú linku s odbornými lekármi, budú sa publikovať rôzne materiály v médiách, na každom výhernom zariadení bude nálepka „Hrajte zodpovedne“, podobne ako sú značené aj fľaše s alkoholom a tak ďalej. Chceme, aby sa tu konečne zaviedol inštitút zodpovedného hrania, ktorý funguje úspešne vo vyspelých európskych krajinách. Len je smutné, že paradoxne nám dosiaľ na týchto veciach záležalo najviac. Zákonodarcovia na diskusiu o patologickom gamblerstve akoby nevideli dôvod.“

Prečo ste to neriešili skôr?

„My sme to riešili, linka existovala v spolupráci s primárom špecializovaného psychiatrického oddelenia v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Človek, ktorý má problém, skôr zdvihne telefón a zavolá na anonymnú linku, ako niekam sám od seba pôjde. Hovoríme, že je smutná skôr doterajšia neaktivita štátu.“

Fajčenie malo byť v herniach od roku 2013 zakázané. Zaviedla to novela KDH z roku 2011. Súčasná novela Smeru už fajčenie vôbec nerieši. To vás musí tešiť.

„Zákaz fajčenia aktuálna novela nerieši. My sme po schválení tohto opatrenia v roku 2011 hneď upozorňovali, že je to diskriminácia oproti kasínam. Zákaz fajčiť a požívať alkohol mal totiž platiť len v herniach a v kasínach nie. Je to pri tom ten istý druh podnikania, tak prečo takéto vymedzenie? Aj kaviarne a bary sú postavené na požívaní alkoholu a nikto to nerieši. K nám sa ľudia chodia zabaviť, posedieť si. Naše prevádzky nie sú škaredé, smradľavé miesta, ale príjemné priestory na vysokej úrovni a nie každý zákazník si zahrá. Popri tom, ak si dá pohár vína alebo jedno pivko, na tom nie je nič zlé.“

Ako by vás ovplyvnil zákaz fajčenia a nalievania alkoholu?

„Som presvedčená, že by to na niektoré prevádzky malo likvidačný dosah. Lebo ako som spomenula, ľudia k nám nechodia len za hraním, ale aj tráviť príjemne čas posedením si s priateľmi pri pohári vína. Zákaz by viedol k prepusteniu 5- až 7-tisíc zamestnancov. A fajčenie rieši samostatný zákon o ochrane nefajčiarov, bol by nezmysel to dávať ešte aj do zákona o hazardných hrách.“

Podľa vás majú ľudia pomýlený názor na herne, keď si predstavia zafajčené ošumelé priestory? Možno v Bratislave sú iné, ale aj niekde v Sabinove sú také, ako ich opisujete?

„Za naše prevádzky môžem povedať áno. Vo väčšine našich prevádzok sú štyri až desať výherných zariadení. Sú to herne a všade sa snažíme, aby bol ten priestor na úrovni a kultivovaný. Ten názor ľudí je v mnohom mylný, na nás určite neplatí. Aktuálna novela limituje počty výherných zariadení v prevádzkach – v pohostinstve to môžu byť maximálne dva kusy a herňa s minimálne piatimi kusmi už je špecializovaný priestor so samostatným uzamykateľným vchodom. Aj tieto pravidlá oddelia skutočné herne od iných prevádzok. Doteraz stačilo, aby si majiteľ krčmy oddelil výherné zariadenia paravanom a mal herňu. Ak by som mala hovoriť za celý trh, trendom je dnes dizajnovať herne na moderný štýl vzhľadu, no predsudky z 90. rokov stále ostávajú a myslím, že takskoro nezmiznú.“

Ak sa na to pozrieme všeobecne, darí sa tomuto biznisu alebo skôr upadá?

„Fenoménom tejto doby je internet. Nevedia ho obmedziť, ani na európskej úrovni. Myslím si, že tým smerom sa bude uberať aj tento biznis. Kamenný hazard, ak ho legislatíva úplne nezlikviduje, sa bude možno vyvíjať, budúcnosť je v technológiách.“

textova_500px.jpg

Zakáže Slovensko raz hazard?

„Nedá sa to vylúčiť.“

A čo potom? Dopadneme ako Poľsko, kde zakázali automaty a poľskí podnikatelia otvorili internetové kaviarne s kioskami?

„To je ten výsledok zákazu, každá plošná prohibícia vždy plodí alternatívne riešenia. Napríklad internetové kiosky sú nekontrolovateľné, čo sa týka veku hráča, fungujú na princípe internetových kaviarní. A navyše nikto z nich nemá zisk.“

Herne a pranie špinavých peňazí?

„Ako?“

Vložíme peniaze do hry a vypadávajú mi čisté peniaze.

„Táto predstava je mylná. Keď vložíte do hry nejakú sumu, server zaznamená tento vklad. Ak si bez hrania túto sumu necháte vyplatiť, prístroj to takisto zaznamená. To však nie je žiadna výhra. A samozrejme, aj toto všetko je tiež kontrolovateľné. Takže tvrdiť, že som niekde v herni vyhral 100-tisíc eur, je na jedenkrát technicky nemožné. Bolo by nutné povedať, kde a kedy. Dá sa to okamžite odkontrolovať. Pri akom vklade, pri akej hre a či skutočne prebiehala hra. Táto myšlienka prania špinavých peňazí je skôr doména rôznych amerických filmov. Myslím si, že na Slovensku sa nič také nezaznamenalo.“

Ako je to s výpalným v Bratislave?

„My podnikáme na celom Slovensku, a keďže naše podnikanie je legálne a transparentné, nemáme ani sme s tým nemali žiadne väčšie problémy.“

Ani v 90. rokoch?

„Keď sa tento fenomén skloňoval podstatne viac, prípadné problémy sme riešili hneď v zárodku v súčinnosti s políciou.“

Neboli herne doménou mafie?

„Áno. V 50. rokoch v amerických filmoch. “ (Smiech.)

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  2. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  3. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  4. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  5. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  6. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  7. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  8. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  9. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  10. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 927
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 502
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 948
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 855
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 490
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 692
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 351
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 245
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 045
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 766

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTO

Zamestnanci Googlu: odišli sme, lebo nám platili príliš veľa

Nechali si vyplatiť obrovské prémie a prešli ku konkurencii.

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

DOMOV

Tresty v kauze Čistý deň chýbajú

Resocializačné zariadenie v Galante vyčkáva s prevzatím rozhodnutia o akreditácii.

Neprehliadnite tiež

Rast inflácie v eurozóne sa zrýchlil

Miera inflácie v 19 krajinách, ktoré zaviedli euro, sa v januári zvýšila o 1,8 percenta.

Kurz eura padol na 6-týždňové minimum

Euro neskôr zmazalo časť strát.

Zisk Rosnefti mierne klesol

Ropné firmy na celom svete začiatkom vlaňajška zápasili s výrazným poklesom cien ropy.

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop