Japonci sa pýtajú, prečo nám dlh rastie aj v kríze

Japoncov prekvapila aj vysoká nezamestnanosť, no o naše emisie majú záujem, hovorí hlavný vládny manažér dlhu a hotovosti DANIEL BYTČÁNEK.

Daniel Bytčánek (45) je riaditeľom Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity od jej vzniku vo februári 2003. Predtým pracoval osem rokov v bývalej Poľnobanke a dva roky v Slovenskej sporiteľni na oddelení treasury.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Dlhopisy pre ľudí sa teraz neoplatí vydať. Japonskí investori sa pýtajú, prečo nám rastie dlh počas krízy a prekvapila ich vysoká nezamestnanosť. O slovenské dlhopisy však prejavili predbežný záujem, hovorí riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity DANIEL BYTČÁNEK.

Pred rokom sme si na trhu nevedeli požičať 150 miliónov eur na krytie dlhu. Teraz sme v opačnej situácii. Tento rok sme si už požičali všetko, čo sme potrebovali a vytvárame si rezervu na budúci rok. Môžete povedať dva, tri dôvody, čo sa za ten rok zmenilo?

„Podstatná zmena bola tá, že Európska centrálna banka (ECB) dodala peniaze na finančný trh a k likvidite sa dostali všetci, ktorí ju potrebovali. Finančné trhy sa upokojili, aj keď dlhový problém v eurozóne doteraz vyriešený nebol. Paradoxne v minulosti nebol ani tak problém, že by tých peňazí bolo na trhu málo, ale boli zle prerozdelené. Banky medzi sebou neobchodujú a niektoré mali prebytočnú likviditu, iné nie. Banky sa teraz reálne dostali k trojročným peniazom od centrálnej banky. My sme sa tiež zo situácie na konci minulého roka poučili a prijali sme rozhodnutie, že nemôžeme byť závislí viac-menej len od európskeho trhu. V tomto roku sme urobili emisiu v českých korunách, švajčiarskych frankoch aj amerických dolároch.“

Požičiavame si viac preto, lebo sa obávate, že sa môže zopakovať situácia spred roka?

„Môže sa zopakovať a my sme zraniteľnejší ako ostatní. Pokiaľ viem, v Európe si nevytvára rezervy na krytie dlhu len Nemecko a Holandsko. Ide o kategóriu dlžníkov, ktorým v každej situácii požičia každý a rád, lebo všetci veria, že to vrátia. Rozdiel je aj v tom, že keď sa čokoľvek na trhu udeje ako vlani na jeseň, veľké krajiny sa môžu oprieť o svoje domáce banky. Niektoré štáty sa pred rokom dokázali financovať tak, že štátne banky si požičali peniaze od ECB, založili ich cennými papiermi a posunuli peniaze ich štátu. My sme boli v inej situácii aj preto, že u nás sú v podstate len dcéry zahraničných bánk. Banky nám neboli ochotné požičať peniaze.“

V tomto roku si požičiame na trhu navyše dva a pol miliardy eur, investorom z tejto sumy platíme úroky. Na splátky dlhu si však môžeme požičať aj lacnejšie peniaze, ktoré sú v Štátnej pokladnici, no v tomto roku sme tak neurobili. Prečo?

„V Štátnej pokladnici sú približne štyri miliardy eur. Tieto peniaze fungujú ako rezerva. Minulý rok sme potrebovali 8,5 miliardy eur, ale dlhopisy sme predali len za 6,5 miliardy. Chýbajúce dve miliardy sme si požičali z pokladnice. Tento rok sme si tak museli požičať viac, aby sme peniaze do pokladnice vrátili a povedali sme si, že ich tam budeme držať, lebo situácia nie je dobrá. Pokiaľ trh dovolí, budeme emitovať dlhopisy. V tomto roku sme si potrebovali požičať 7,6 miliardy eur, budúci rok potrebujeme 8,3 miliardy. Môže sa stať, že situácia na trhu bude zlá a tri miliardy eur z tejto sumy budeme kryť zo štátnej pokladnice.“

Keď kryjeme dlh z pokladnice, znižuje to náklady na našu dlhovú službu. Je to tak?

„Je to v podstate len účtovná operácia a zároveň to zlacňuje náš dlh. Pokladnica má peniaze štátnych organizácií a iných organizácií, ktoré v nej majú účty dobrovoľne. Tieto zdroje úročí trhovou sadzbou a my ich ukladáme na trhu o čosi lepšie. Keď štátu chýbajú peniaze na krytie dlhu, tak si zo štátnej pokladnice požičia, keď mu nechýbajú, peniaze tam nechá a uloží ich na trhu, čiastočne aj do Národnej banky Slovenska. Doteraz sme peniaze pokladnice uložili na trhu vždy za vyšší úrok, ako sama vypláca. To, čo sme získali z emisií dlhopisov navyše, sme v podstate vrátili do pokladnice. Je to rezerva pre prípad, že by sa zhoršila situácia na finančných trhoch. To, čo si z pokladnice požičiame, tam musíme z emisií dlhopisov vrátiť.“

Očakávanie, že situácia na trhu sa môže zhoršiť a preto si teraz požičiame viac, sa dá do istej miery prirovnať k špekulácii investorov na finančných trhoch. Ak sa situácia nezhorší, nebude to potom znamenať, že sme si teraz zbytočne požičali viac, za čo platíme investorom vyšší úrok, ako je to, čo získame na úložkách?

„Nie, štát nebude evidovať stratu, ktorá by sa prejavila v rozpočte, lebo pokladnica stratu nevytvorí. Ale otázka znie správne, že keby sme nemali rezervy, naše náklady by boli menšie. Patríme medzi krajiny, ktoré držia skôr menšie ako väčšie rezervy. Skôr sa od nás žiada, aby sme vzhľadom na medzinárodnú situáciu držali ešte väčšie rezervy. Okrem toho v januári potrebujeme približne dve miliardy eur. Tie nezoženiete ani za deň, ani za týždeň a trúfam si povedať, že koncom roka ani za mesiac.“

Keď ratingové agentúry prehodnocujú náš rating, pýtajú sa aj na to, ako sme schopní napríklad najbližšie tri mesiace pokryť splatné záväzky?

„Áno, rovnako aj Medzinárodný menový fond. Vždy sa podrobne pýtajú, koľko máme peňazí, aké máme splátky. Je to dôležitý ukazovateľ, aj keď iba jeden z mnohých. Keď má však krajina dobrý kredit, aj s malými rezervami je schopná fungovať a trhy jej bez problémov požičajú. Na druhej strane sú krajiny, ktoré mali obrovské rezervy, aj tak im to nepomohlo.“

Kto napríklad?

„Napríklad Írsko, ktoré malo hotovostné rezervy na rok dopredu. Keď je krajina v reálnych problémoch, ani dlhodobé rezervy jej nepomôžu. Určite je však správny postup mať peňažnú hotovosť na niekoľko mesiacov a to my robíme.“

Robertovi Ficovi hrozí jedna nepríjemná zrážka. Či k nej príde, môže závisieť od rozhodnutia jedného malého, ale dôležitého úradu, píše v analýze o ARDALe František Múčka.

Dlh bude kulminovať okolo hranice 56 percent HDP

Suma, ktorú si požičiame na trhu, nám zvyšuje štátny dlh. Vláda v návrhu rozpočtu predpokladá, že v tomto roku stúpne skokovito na 52,2 percenta HDP z vlaňajších 43,3 percenta. Vidíte to aj vy takto?

„Ja si myslím, že bude okolo tejto úrovne, čo znamená, že prvá sankčná hranica stanovená dlhovou brzdou bude prekonaná. Nevieme presne, ako sa vyvíja dlh miest a obcí a ostatných verejných inštitúcií.“

Dlh bude rásť aj v ďalších rokoch a v roku 2015 môže podľa rozpočtu stúpnuť až na 56 percent. Kedy sa to otočí a dlh začne klesať?

„Predpokladám, že pri tejto hranici by mal dlh kulminovať a potom by sa mal postupne znižovať.“

Pred týždňom v stredu sme vydali dlhopisy za 1,25 miliardy eur. Aj minister financií sa pochválil, že doteraz pri porovnateľných splatnostiach sme si požičali za najnižší úrok. Prečo je to tak?

„Sú tam dva hlavné faktory. Ten prvý je, že peniaze na trhu sú a investori rozmýšľajú, ako ich investovať a viac-menej nemajú až toľko možností, aby tie peniaze aj niečo priniesli. Z môjho pohľadu je nepredstaviteľné, aby penzijný fond držal iba nemecké či holandské dlhopisy, keď musí ešte platiť za to, že ich vôbec vlastní. Zmenilo sa aj to, ako nás vnímajú investori. Donedávna sme boli spolu so Slovinskom niekde v strede medzi skupinou spoľahlivých krajín, ako je Nemecko a Holandsko a problémovými krajinami. Trend posledného pol roka je taký, že naše postavenie začalo konvergovať k spoľahlivým krajinám.“

So Slovinskom sme sa teda rozdelili.

„Rozviedli sme sa, čo nás úprimne mrzí, verím, že len dočasne. Slovinsko bolo vždy dávané za vzor, no počas krízy sa ukázali sa niektoré slabiny, ktoré mali.“

Je to najmä bankový sektor?

„Áno, ale veľmi šťastný nie je ani spôsob vlastníctva firiem v ich ekonomike. Neprebehla tam privatizácia stredoeurópskeho typu. Pri kríze sa odhalia všetky slabiny ekonomiky a toto bola jedna z nich. Podniky sú vlastnené domácim kapitálom, ktorý je slabší a počas krízy „nestíha“. A to isté platí aj o bankách.“

Prečo sme investorom ponúkli práve 12-ročný dlhopis?

„Keď sú dobré podmienky na trhu, treba inovovať a treba si dovoliť viac. Vydávať dvanásťročný dlhopis znamená dovoliť si niečo viac. Investori si pýtali iba o päť stotín väčší výnos ako na sekundárnom trhu. To sme naposledy dosiahli v roku 2007. Nikdy doteraz sme dlhodobý dlhopis nepredali s výnosom nižším, ako sú štyri percentá. Aj ten štvorpercentný výnos sme dosiahli iba raz. Bolo to v roku 2006, keď sme predávali 15-ročný dlhopis. Teraz sa nám podarilo dosiahnuť výnos 3,421 percenta. Zlacňuje to dlhovú službu, daňovníci zaplatia menej. Miesto kupónu, ktorý by bol 44 miliónov eur, zaplatíme teraz 34 miliónov. Každoročne ušetríme desať miliónov eur v rozpočte, čo nie sú malé peniaze.“

Prečo si teraz požičiavame lacno

Je za poklesom našej rizikovej prirážky, a teda za poklesom úrokov to, že je na trhu prebytok likvidity, alebo pomáha aj to, keď vláda deklaruje, že chce znižovať deficit?

„Jednoznačne oboje. Myslím si, že finančné trhy pozitívne ocenili dlhovú brzdu, hospodársky rast, aj to, že ľavicová vláda sa snaží konsolidovať verejné financie. Je to nepredstaviteľná situácia, aby bol deficit v budúcom roku vyšší ako tri percentá.“

Dopyt po našich dlhopisoch bol vyšší, ako sme potrebovali. Prevýšil dve miliardy eur. Znamená to, že investori považujú naše dlhopisy aj za bezpečnú investíciu?

„Cez dopyt by som to celkom nehodnotil. Slovinci si pred necelým mesiacom požičiavali v Spojených štátoch cez dve miliardy dolárov, pričom dopyt dosiahol 11 miliárd. Je to neuveriteľné číslo na európske pomery. Americkí investori to vyhodnotili tak, že je to bezpečná krajina napriek všetkým problémom. Ponúkaný výnos bol ale 5,5 percenta. Ja si trúfam povedať, že keby bol výnos 4,5 percenta, dopyt by dosiahol možno 500 miliónov eur. Investori považujú slovenské dlhopisy za bezpečnú investíciu.“

Boli to najmä banky, kto kupovali naše dlhopisy?

„V tejto emisii nie. Jednak máme dlhodobú stratégiu predávať menej bankám a viac podielovým fondom, poisťovniam a penzijným fondom, aby sme mali viac investorov s menšími podielmi. Treba tiež povedať, že bankoví investori preferujú investície do päť až sedem rokov. Od desať rokov vyššie výrazne klesá podiel bankových investorov vrátane centrálnych bánk a rastie podiel poisťovní a fondov.“

bytcanek2.jpgBanky na Slovensku platia štátu v tomto roku bankový odvod, ktorý sa od septembra ešte zvýšil. Cítiť to, že kupujú menej dlhopisy alebo že si pýtajú vyššie úroky?

„Či to súvisí s bankovou daňou, to neviem, ale banky viac zvažujú tieto investície ako kedysi.“

V čom bola táto emisia iná ako januárová, keď sme ako prví v tomto roku predávali dlhopisy?

„Emisiou v januári sme otvárali európsky trh. Niektoré väčšie krajiny čakali na nás, ako dopadneme. Aj keď dopadla relatívne celkom dobre, výnosy boli pomerne vysoké, ale v januári nešlo ani tak o ne. Dlhopis, ktorý bol v januári predaný za 4,7 percenta ročne, sme pred mesiacom predávali za úrok 1,8 percenta.“

Čo na nás hovoria Japonci

Nedávno ste boli v Japonsku. Našli ste tam investorský potenciál pre naše dlhopisy?

„Bola to prvá informačná a zdvorilostná návšteva. Ocenili pokrok krajiny a myslím si, že vyjadrili predbežný záujem o naše dlhopisy. Veľmi ich napríklad zaujímalo, prečo sa rozdelilo Československo, aká je mentalita ľudí v porovnaní s českou, aké máme väzby na Nemecko. S čím majú problém, je naša nezamestnanosť. Pre nich je nepredstaviteľné, že fungujúca ekonomika má 14-percentnú nezamestnanosť. Pýtali sa tiež, prečo nám počas krízy rastie dlh.“

Dlh nám v tomto roku zvyšuje najmä deficit, okrem neho aj naše záväzky v eurovale, aj to, že sa predzásobujeme. Na ktorú z týchto zložiek najviac upozorňovali?

„Na deficit.“

Je z ich pohľadu stále vysoký?

„Áno, je stále vysoký. V budúcom roku ho musíme znížiť pod tri percentá. Neviem si predstaviť, že pôjdeme o rok na trh a budeme predávať dlhopisy s tým, že máme napríklad 3,5- percentný alebo štvorpercentný deficit. Keď raz dáte slovo, že deficit znížite, investor určite skontroluje, či ste ho dodržali. Ak nesplníme niečo, čo deklarujeme, trhy nám nepožičajú peniaze.“

V tomto roku sme boli aj na americkom trhu. Aký je rozdiel medzi japonskými a americkými investormi. Pýtali sa na iné veci, majú iný pohľad na riziko?

„Obsah otázok bol podobný, forma bola odlišná. U amerických investorov sme boli viac penalizovaní za to, že máme euro. To sa prejavilo aj v cene nášho amerického dlhopisu. Aj preto sme si požičali drahšie ako Poliaci.“

Čím to je, že hoci majú horší rating, financujú sa lacnejšie ako my?

„Pokiaľ ide o financovanie v Európe, sú buď na našej úrovni alebo niekedy emitujú dlhopisy lepšie ako my. Napríklad na začiatku roka, keď bola dramatická situácia na európskom trhu, predali dlhopisy výrazne lepšie ako my a ten rozdiel spôsobilo najmä euro.“

Lacnejšie ako my si požičiava aj Česká republika. Zmenšuje sa aspoň rozdiel medzi úrokmi?

„Áno, momentálne sa zmenšuje. Česká centrálna banka nedávno výrazne znížila úrokové sadzby z 0,25 na 0,05 percenta, takže aj výnosy z českých dlhopisov pôjdu zrejme dole.“

Plánujeme sa ešte vrátiť na americký trh?

„Má to význam sa tam vrátiť. Preferujú emitentov, ktorí tam chodia pravidelne ako takých, ktorí prídu raz za desať rokov. Ale myslíme si, že v našom prípade sa to nedá robiť každý rok, ale možno raz za tri roky. Výnos sme museli zabezpečiť proti kurzovému riziku, čo je práca navyše a sú to určité náklady. Vydanie dlhopisu v USA nie je také jednoduché ako vydanie európskeho dlhopisu.“

Požičiame si teda o rok peniaze v japonských jenoch, frankoch a českých korunách?

„Otázka je, ako bude fungovať trh v prvých mesiacoch budúceho roka. Jedna z možností je japonský trh, možno sa vrátime k švajčiarskym frankom. Tam sme boli príjemne prekvapení celkovým záujmom a dopytom. Zvažujeme, že sa vrátime k tej istej emisii, len ju navýšime. Japonská emisia je skôr porovnateľná s americkou z pohľadu vynaloženého úsilia.“

Problémy s dlhopismi pre ľudí

Ministerstvo financií zvažuje aj dlhopisy pre ľudí. Oplatí sa ich vydať?

„V súčasnej trhovej situácii nie, čo ale neznamená, že by sa v budúcnosti nemuseli oplatiť.“

Štát by na tom prerobil alebo by nebol o ne záujem?

„Štát by na tom v súčasnosti prerobil. Problém je aj to, ako funguje centrálny depozitár.“

Sú problémom poplatky?

„Áno, aj poplatky.“

Je depozitár problém aj pri veľkých emisiách?

„Je. Ani nie v tých základných službách, ale v celkovej správe, poplatkoch, prepojení na európske zúčtovacie centrá. Je snaha riešiť neudržateľnú situáciu, len sme stratili niekoľko rokov.“

Sekundárny trh s našimi dlhopismi, teda burza, nie je až taký likvidný. Je to pre investorov podstatné alebo platí, že väčšina z nich drží dlhopisy do splatnosti a nepredáva ich hneď na burze?

„Likvidita na sekundárnom trhu je v celom regióne slabšia ako v západnej Európe. Ale u nás je situácia najhoršia. Časť investorov drží dlhopisy do splatnosti, napríklad poisťovne. Ale niektorí s nimi potrebujú obchodovať a jedno zo slabých miest je infraštruktúra.“

Mohla by byť sekundárnym trhom pre naše dlhopisy pražská alebo viedenská burza s tým, že celá emisia by sa nerobila cez náš depozitár, ale v susedných krajinách?

„Pre nás ako správcu dlhu by bolo najjednoduchšie a najlacnejšie registrovať dlhopisy v zahraničí a kótovať ich na zahraničnej burze. Klesli by nám náklady a boli by sme bližšie zahraničným investorom. Na druhej strane nie som si istý, či by to burza a depozitár prežili. My sme práve naopak dotiahli eurobondy k nám do depozitára a na burzu. To sme začali robiť v roku 2010 a bola to významná zmena. Presvedčili sme zahraničných investorov, aby kupovali dlhopisy podľa slovenského práva. Očakávali sme, že depozitár a burza zlepšia svoje služby, aby sa zahraniční investori cítili u nás ako doma. Tento krok doteraz nenastal. “

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 395
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 842
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 734
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 977
  5. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 962
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 673
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 133
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 014
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 680
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 337

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom

V minulosti by sme sa bez peňaženky ďaleko nedostali.

Obrovská akvizícia sa neuskutoční, Kraft Heinz Unilever neprevezme

Podľa Unileveru ponuka firmu výrazne podhodnocovala.

Slovensko je bližšie k nezávislosti od Ruska. Brusel podporí plynovod do Poľska

Európska únia prispeje na výstavbu slovensko-poľského pripojenia 107 miliónmi eur. Ide o 40 percent z nákladov.

Bill Gates navrhuje zdanenie práce robotov

Gates hovorí, že začať sa má tam, kde roboty vykonávajú prácu za ľudí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop