Ódor: Zdravotníctvu môže chýbať sto miliónov, obce nikdy poriadne nešetrili

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ĽUDOVÍT ÓDOR hovorí o hodnotení inštitúcie, ktorá má dozerať na štátne financie a rozpočty vlády.

Ľudovít Ódor (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

O zvyšovaní daní podľa neho ľudia rozhodujú vo voľbách, úlohou rady je dozerať, aby rozdiely medzi príjmami a výdavkami vlády neboli príliš veľké.

Rozumieme tomu správne, že ak vláda neprijme v roku 2013 dodatočné opatrenia, nepodarí sa jej znížiť deficit pod tri percentá HDP?

„Áno. Rada hovorí, že existujú nezanedbateľné vonkajšie riziká pre rozpočet. Je pravdepodobné, že keď sa budú robiť nové makroekonomické prognózy, budú sa upravovať skôr smerom nadol než nahor. Aj keby sme predpokladali, že nedôjde k dramatickému vývoju v externom prostredí, niektoré riziká vidíme aj v samotnom rozpočte. Tie bude treba eliminovať buď operatívnymi alebo systémovými opatreniami.“

Začnime najprv rizikami. Je to podľa vás teda tak, že vláda bude hľadať v priebehu budúceho roka ďalších sto miliónov eur, ktoré budú chýbať v zdravotníctve?

„Pozreli sme sa komplexne na celý problém, napríklad na to, akým tempom rastú v rozpočte celkové výdavky na zdravotníctvo, aké nové dlhy sa očakávajú v zdravotných zariadeniach. Vidíme tam riziká, ktoré odhadujeme na sto miliónov eur.“

Hovoríte, že z rozpočtu nie je zrejmé, akým spôsobom sa zníži počet poistencov o 200-tisíc. Myslíte si teda, že rozpočet je napísaný nejasne a nie je z neho zrejmé, ako to chce vláda dosiahnuť?

„My hodnotíme materiál, ktorý sme mali k dispozícii. Z neho nie je zrejmé, aká legislatíva by to mala zabezpečiť. Komunikovali sme samozrejme aj s ministerstvom financií, aby sme si niektoré veci vyjasnili. Zámer je asi taký, že za niektorých ľudí platí zdravotné poistenie aj štát a platia si ho aj sami. Aby sa táto duplicita vylúčila, pripravuje sa nejaká legislatívna norma. Finálnu podobu sme ešte nevideli, preto aj túto položku vnímame ako riziko v rozpočte.“

Za jedno z hlavných rizík označujete samosprávy. Na jednej strane vládu chválite za to, že sa snaží samosprávy vtiahnuť do konsolidačného úsilia, zároveň hovoríte, že nemá dostatočné mechanizmy na to, aby ich donútila znížiť výdavky tak, ako by chcela. Je to tak?

„Priaznivé je, že existuje otvorený dialóg so samosprávou. Čelní predstavitelia jednotlivých združení hovoria, že sa treba zapojiť do konsolidačného procesu. Ale na Slovensku máme niekoľko tisíc obcí. Ani v roku 2009, keď bola najväčšia kríza a vypadávali daňové príjmy, nedošlo k takému šetreniu, aké predpokladá rozpočet. Mzdy od decentralizácie samosprávy klesli v zásade len raz o nízke percento. Teraz sa predpokladá pokles výdavkov na tovary a služby o desať percent, pričom nikdy neklesli viac ako o 1,8 percenta. Keďže to nie je tak ľahko zmanažovateľné a samosprávy doteraz tak výrazne nikdy nešetrili, musíme pochopiteľne vnímať v tomto smere riziká.“

Za riziko ste označili aj na núdzové zásoby ropy. Rozumieme tomu správne, že vám nie je jasné, čo vláda chystá s ropnými zásobami a nie je ani jasné, ako vyčíslila očakávaný výnos?

„Problém je v tom, že keď sa zvyšujú dane, vieme povedať, o koľko, lebo je k tomu legislatíva. K tomuto zatiaľ nevidíme žiadnu legislatívu a nevieme presne, ako sa to udeje. Na jednej strane sa má predať ropa za sto miliónov eur, zároveň sa nepočíta s tým, že štát nakúpi novú ropu, ale počíta sa s plným výnosom za jej skladovanie. Všetky tieto tri čísla je ťažké dať nejakým spôsobom dohromady. Povedal by som, že nám nie je úplne jasné, ako sa to udeje. Navyše, z dlhodobého hľadiska je toto opatrenie predajom aktív a nepomôže nám vyriešiť problém rozpočtu.“

Mala by teda vláda presunúť správu núdzových zásob ropy na verejno-súkromnú agentúru alebo na súkromníkov?

„Ako to urobia, je v zásade na nich. Ide o to, že my sme z toho dokumentu nevedeli, ako sa to udeje. Zároveň hovoríme, že takto sa dajú riešiť deficity dva, tri roky ale nie dlhodobo, lebo iba predávate aktíva a raz nám tá ropa dôjde a nepomôže to ďalej konsolidácii verejných financií.“

Vládu chválite za to, že ráta v rozpočte s rezervou vo výške 313 miliónov eur na prípadný horší vývoj ekonomiky. Na druhej strane upozorňujete na riziko, že sa len ťažko dá odhadnúť, aký môže byť výpadok priamych daní a odvodov, pretože sa zvyšuje daňové zaťaženie niektorých skupín. Nebolo rozumnejšie zvýšiť daňové zaťaženie menej a nemať takú rezervu?

„Nie je našou úlohou hodnotiť, či vláda má viac alebo menej konsolidovať verejné financie cez dane. My sa len pozeráme na to, aké majú jednotlivé opatrenia následky. Keď sa robí veľa rôznorodých opatrení v daňovom systéme, samotný materiál v rozpočte hovorí, že je veľmi ťažké odhadnúť vzájomný vplyv tých daní. My upozorňujeme, že zmeny v tom, ako sa správajú daňovníci, sú do veľkej miery nepredvídateľné, preto tam vidíme riziko.“

javorsky.jpg
Aspoň v jednej veci Slovensko predbehlo tisícročné zaostávanie za normálnym svetom. Je to v spôsobe a forme, ako sa počítajú peniaze štátu, píše Juraj Javorský

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Druhá rezerva vo výške 229 miliónov eur je podmienená tým, že z druhého piliera vystúpi dostatočný počet ľudí. Zároveň upozorňujete na to, že by sa nemala minúť na bežné výdavky. Je z pohľadu štátu preto lepšie, aby z druhého piliera vystúpilo čo najmenej ľudí?

„My opäť nekomentujeme, či je to opatrenie dobré alebo nie. Predpoklad toho, koľko ľudí vystúpi z druhého piliera, je stanovený samozrejme veľmi arbitrárne. Máme síce krátku históriu vstupov a výstupov z druhého piliera, ale je to veľmi ťažké odhadovať. Podľa nás by bolo najlepšie, keby sa všetko, čo sa vyberie, použilo na zníženie deficitu. Ide o peniaze, ktoré sa už nasporili a financovať z nich bežné výdavky nie je z dlhodobého hľadiska konsolidácia.“

To, čo hovoríte v správe a čím sa chváli aj ministerstvo financií, je to, že rozpočet spolu so zmenami v dôchodkoch zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Zároveň hovoríte, že zmeny v druhom pilieri nie sú konsolidačné úsilie. Ako tomu máme rozumieť?

„My hovoríme, že sa znižuje deficit a okrem toho sa z dlhodobého hľadiska urobili významné zmeny v prvom pilieri a urobili sa tiež niektoré zmeny v druhom pilieri. Keď všetky tieto tri veci dáme dohromady, tak z toho vyplynie, že z dlhodobého pohľadu sa zlepšuje udržateľnosť verejných financií. Presne o koľko, to vyčíslime v decembri v niekoľkých scenároch.“

Keď sa vás niekto opýta, či zníženie príspevku do druhého piliera pomáha dlhodobej udržateľnosti, čo mu na to odpoviete?

„Dá sa povedať, že vzhľadom na to, že teraz zvyšujete príjmy rozpočtu a zároveň v budúcnosti aj svoje výdavky, tak hoci sa vám naoko znižuje deficit, s dlhodobou udržateľnosťou nič také veľké nerobíte. Cez toto opatrenie nezlepšujete dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Na druhej strane zmeny v prvom pilieri sú z dlhodobého hľadiska jednoznačne prospešné vzhľadom na postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a na zmenu indexácie dôchodkov z dnešného modelu na dôchodcovskú infláciu. Aj zníženie deficitu pomáha z dlhodobého hľadiska.“

Vláda v rozpočte uvádza aj očakávané príjmy a výdavky na roky 2014 a 2015. Podľa vás z toho nie je jasné, ako chce vláda konsolidovať verejné financie v ďalších rokoch. Je to tak?

„V zásade je to už tradícia na Slovensku, že napriek tomu, že máme trojročný rozpočet, úplne jasne je možné vidieť kontúry konsolidácie len na jednoročnom horizonte. Kým sa ten pohľad nezmení napríklad preto, že by sa zaviedli záväzné výdavkové limity na trojročnom horizonte, k zmene tak skoro ani nedôjde. V rozpočte sa len upravujú položky, aby sedeli čísla, ale skutočný priebeh konsolidácie uvidíme až o rok v rozpočte na rok 2014.“

V materiáli tiež tvrdíte, že konsolidácia v roku 2013 je podstatná aj pre to, do akej miery bude musieť vláda ozdravovať verejné financie v ďalších rokoch.

„My tvrdíme, že keby boli všetky konsolidačné opatrenia v roku 2013 trvalé, v roku 2014 by nebolo treba robiť nejaké veľké opatrenia. Ale nie sú všetky trvalé. Sú tam niektoré jednorazové efekty, ktoré sú za 0,7 percenta HDP. Preto sa bude treba pozrieť aj na rok 2014.“

Mala by už vláda šetriť viac na výdavkovej strane a ak dvíhať dane, tak potom majetkové, napríklad daň z nehnuteľností?

„Nemáme mandát na to, aby sme hovorili, ktoré dane by sa mali zvyšovať, alebo ktoré výdavky by sa mali znižovať, o tom v zásade rozhodujú ľudia vo voľbách. My sa len staráme o to, aby rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol adekvátny, aby sa nepresúvali neúmerné bremená na ďalšie generácie. Sme lobistami budúcich generácií“

Ak by vláda zvýšila daň z nehnuteľností a zároveň by upratala sociálne dávky, čo by ste jej na to povedali?

„Je to hypotetická otázka. Museli by sme poznať, o koľko sa zlepšia niektoré ukazovatele. My aj tak hodnotíme len to, či je to realistické a či sa zvyšuje dlh do budúcnosti a o koľko. My sa o štruktúru vôbec nestaráme. Fiškálna rada sa môže vyjadriť k zákonom alebo materiálom, ktoré sú predložené na rokovanie Národnej rady.“

Keď niektorý z poslancov prezentuje na verejnosti nejaký svoj návrh na zmenu v daniach ako napríklad Ľudovít Kaník z SDKÚ, podľa ktorého by sa mali zdaniť všetky bezhotovostné transakcie, ani toto nehodnotíte?

„Ak hociktorý parlamentný klub príde s nejakým návrhom a predloží ho do parlamentu, môže nás požiadať o to, aby sme vyhodnotili návrh z pohľadu dopadov na rozpočet z krátkodobého a dlhodobého hľadiska. To aj urobíme, ak zmenu uznáme za dôležitú. No pokiaľ je to len v rovine debát na verejnosti, k takým návrhom sa nevyjadrujeme.“

Vláda už schválila, že chce mať iba jednu zdravotnú poisťovňu. To znamená, že bude musieť vyplatiť súkromné poisťovne. V rozpočte sa o tom nehovorí. Malo by?

„V zásade rozpočet hovorí o výdavkoch a príjmoch. V tomto prípade môže ísť aj o zmenu aktív. Štát ak má nejaké aktíva, môže nejaké predať a nejaké kúpiť, čo nemusí byť nutne zaznamenané v rozpočte. Z pohľadu transparentnosti by však detailná informácia určite pomohla, najmä v súvislosti s predpokladaným vývojom dlhu. “

Poďme k nášmu dlhu. Je to tak, že vývoj nášho verejného dlhu je alarmujúci?

„Rozpočet hovorí, že dlh by mal v roku 2015 stúpnuť nad 55 percent, čo je už vážna hranica, lebo tam už začínajú tvrdšie ekonomické sankcie, ktoré vyplývajú z ústavného zákona. To znamená, že už nie je možné v nasledujúcom roku predložiť rozpočet, ktorý by obsahoval nárast celkových výdavkov. Nejde len o výdavky ministerstiev, ale týka sa to aj sociálneho a zdravotného zabezpečenia.“

V tomto roku stúpne dlh skokovito aj preto, že si požičiavame peniaze na finančných trhoch už na budúci rok. Je toto istá poľahčujúca okolnosť?

„Tohtoročný skok je preto taký, že v rozpočte máme deficit, máme európske stabilizačné mechanizmy, ktoré nám zvyšujú dlh. Tretím faktorom je to, že sa predzásobujeme na budúci rok a práve preto vydávame viac štátnych dlhopisov, ako by bolo treba a zároveň peniaze ukladáme na účtoch. S predzásobením, našou účasťou v európskych záchranných mechanizmoch a aj deficitmi sa ráta aj do budúcnosti.“

Správu o rozpočte ste zverejnili v stredu poobede, keď boli známe výsledky emisie 12-ročných dlhopisov. Bol to zámer?

„Bola to úplná náhoda. Štartujeme úplne od nuly. V utorok sa nám podarilo spustiť internetovú stránku. Nebol to žiadny zámer. Akonáhle sme mali materiál hotový, dali sme ho na web.“

Budete sledovať aj to, ako rastie dlh samospráv?

„Áno, ale je to na lokálnej úrovni. Budeme sa pozerať na to, koľko je takých obcí, kde je dlh vyšší ako 60 percent. Určite v našej hodnotiacej správe sa budeme vyjadrovať aj k tomu.“

Vládu chválite za to, že v rozpočte deklaruje zníženie deficitu pod tri percentá. Nemalo by to byť samozrejmé?

„Jedna vec je povedať, aký bude deficit a druhá vec je povedať na verejnosti, že to je hlavný cieľ. Z pohľadu toho, ako to bude hodnotené v rámci európskych štruktúr, je to úplne prirodzený cieľ. Pre nás je pozitívne, že je tam jednoznačná deklarácia, že to vláda myslí vážne. Pamätám si aj také roky, kedy boli nejaké čísla napísané v rozpočte, ale len preto, aby bol predložený do parlamentu. Ale nebola za tým politická vôľa to naozaj robiť.“

Kedy by sme sa mali dostať na vyrovnaný rozpočet?

„Keby sme išli predpísaným tempom, potrebujeme na to šesť rokov, aby sme sa dostali na nulu. Bolo by to v roku 2019. Treba však povedať aj to, že ešte zďaleka nie sú špecifikované opatrenia, aby sme urobili ten veľký krok k vyrovnanému hospodáreniu.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 6 638
  2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 4 867
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 169
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 809
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 481
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 080
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 808
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 574
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 121
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 660

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

SVET

Ugandský Tarantino vraždí pre zábavu. Film je život

Afrika má Chucka Norrisa a točí filmy, ako nik iný.

DOMOV

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Matovič hovorí, že sa mu stalo niečo závažné.

Neprehliadnite tiež

Ľudia v roamingu prestali šetriť. Svoje telefóny využívajú viac

V krajinách Únie ľudia telefonujú, esemeskujú a surfujú na internete za rovnaké ceny ako doma.

Dotácie bez pracovných miest? Kažimír je zásadne proti

Rezort hospodárstva navrhuje, aby sa dotácie dávali aj firmám, ktoré nikoho nezamestnajú.

Bahlsen reaguje na tlak, sušienky budú všade v Európe rovnaké

Aj do výrobkov určených pre východoeurópske krajiny sa bude pridávať maslo.