Železnice hasia stratové obchody, zodpovedný za ne opäť šéfuje

Pred rokmi železničná firma zaistila úroky na finančných trhoch, prišla na tom o desiatky miliónov eur.

Finančné transakcie vyšli železnice draho.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Železničná firma stratila na zaisťovaní úrokov z minulosti. Ten, kto ich vtedy dohadoval, firme dnes znova šéfuje.

BRATISLAVA. Viac ako jedenásť miliónov eur prerobila Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) za tento a minulý rok na finančných transakciách.

Uzatvárala ich ešte v rokoch 2006 a 2007 s rôznymi bankami.

Podľa súčasného vedenia železníc, ktoré ich spravovalo aj v tom čase, malo byť dôvodom obchodov takzvané poistenie úrokov.

Snažili sa predísť tomu, aby železnice doplácali na rastúce úroky na svoje pôžičky.

Miliónové mínusy

Vtedajšie vedenie železničnej firmy očakávalo, že úrokové sadzby na trhu porastú, vysvetlil podpredseda predstavenstva ZSSK Ľubomír Húska.

Aby súčasne s tým nerástli aj náklady firmy na splácanie úrokov bankám, začali uzatvárať takzvané úrokové swapy.

Situácia na trhu sa však v roku 2008 zvrtla a úroky začali prudko klesať. „Vtedy nikto netušil, že príde kríza,“ hovorí Húska.

Poisťovacie transakcie vyšli železnice draho. Celkové straty spoločnosť zatiaľ nemá vyčíslené. Výnimkou je tento a minulý rok, ktoré sa skončili v mínuse 11,1 milióna eur.

Podľa dokumentu, ktorým sa zaoberalo vedenie firmy z čias vlády Ivety Radičovej, mohla výška strát dosiahnuť až 28 miliónov eur len za roky 2006 až 2010.

Dokument, ktorý má SME k dispozícii, hovorí o hrozbe ďalších strát za desiatky miliónov aj v nasledujúcich rokoch.

Podľa Húsku, ktorý je finančným riaditeľom firmy, je o celkovej výške strát predčasné hovoriť. Firma ich ešte len bude vyčísľovať.

mucka.jpg
Páni radi riziko, komentuje František Múčka

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Hazard za štátne?

Ministerstvo dopravy o nevydarených transakciách vie. Podľa jeho hovorcu Martina Kóňu dokonca samo upozornilo na vysoké straty z derivátových obchodov.

Fakt, že štátna firma robila tento typ finančných obchodov, nepovažuje za problém.

„Je prirodzené, že spoločnosti sa v takýchto situáciách snažia ochrániť. Používajú na to štandardné finančné nástroje,“ povedal Kóňa.

Ministerstvo dopravy si je vedomé aj toho, že obchody urobili mnohí z manažérov, ktorí sa do železníc vrátili po marcovom víťazstve Smeru vo voľbách.

Na väčšine zmlúv je podpis Pavla Gábora. Dnes je šéfom železníc a v čase uzatvárania týchto obchodov bol ekonomickým riaditeľom železničnej firmy.

„Osobnú zodpovednosť nepociťujem. Každé manažérske rozhodnutie prináša menšie alebo väčšie riziká. Veľa závisí od situácie, od času uskutočnenia manažérskeho rozhodnutia a aj od podmienok a okolností, ktoré rozhodnutie ovplyvňujú,“ tvrdí Gábor.

KDH, ktorého nominant viedol rezort dopravy od roku 2010 do jari tohto roka, označilo tieto obchody za „hazard so štátnymi peniazmi“.

Podľa Miloša Moravčíka, podpredsedu KDH pre ekonomiku, sa s uzatvorenými obchodmi „už veľa robiť nedalo, niektoré sa podarilo ukončiť“.

Ochota riskovať

Finančné deriváty považuje ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž za veľmi rizikové nástroje. Samotné zaisťovanie úrokov je však podľa neho bežné.

Či by takéto produkty odporučil štátnej firme, závisí od miery rizika, ktorú nesú. Dôležité je mať na derivátové operácie v podniku špecialistov, upozorňuje Baláž.

Karol Piovarcsy, šéf Saxo Bank pre strednú Európu, postup železníc ochrániť sa pre úrokovým rizikom schvaľuje. Za potenciálny problém takýchto operácií v štátnej firme považuje vyššiu ochotu manažmentu riskovať.

Zaisťovanie úrokov je vhodná ochrana pre firmy aj podľa Dušana Krajčiho, konateľa Blueberry Finance, ktorá sa zaoberá aj poradenstvom v oblasti manažmentu.

„Nie som si istý, či väčšina štátnych firiem má dostatočné personálne zázemie, aby vedeli posúdiť takéto zaistenie z hľadiska rizikovosti a predpokladov vývoja úrokových sadzieb a menových kurzov,“ povedal Krajči.

jur.jpg
Nevieme, ako si čínski komunisti vyberajú šéfov štátnych podnikov, ale jeden rozdiel oproti Slovensku tu je: nedovoľujú im špekulovať so štátnymi peniazmi, píše Juraj Javorský

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Detaily si nepamätá

Gábor v rozhovore so SME naznačil, že sa nepovažuje za odborníka na tento typ obchodov, ale vo firme ho robil špecializovaný tím.

„Ja si to naozaj detailne nepamätám. Robili sme korekcie, keď sa to vyvíjalo negatívne. Ľudia, ktorí to pripravovali, dávno vo firme nepracujú,“ povedal.

Gábor priznáva, že sa mu ťažko reaguje na konkrétne veci pre veľký časový odstup.

„Vecne to robili ľudia, ktorí tomu rozumejú. Žiaľ, aj oni to z dnešnoho pohľadu nedomysleli. Lebo kto by bol vedel pred krízou, čo sa udeje, tak by bol urobil geniálne obchody a dnes leží na Bahamách, lebo ani jasnovidec nedokázal predvídať, čo sa udialo,“ dodal.

Prvý podpísal železničný swap. Tvrdí,že zarobil

matej.jpgŽeleznice tvrdia, že si menové riziko nepoisťovali, iba úrokové. Bývalý šéf štátnej firmy ONDREJ MATEJ hovorí, že s tým sám začínal.

Železnice majú stratu z takzvaných swapov. Niektoré takéto zmluvy ste podpisovali v minulosti aj vy. Prečo vás to napadlo?

„Podpisovali sme tieto zmluvy z titulu riešenia hospodárskeho výsledku, za mojej éry to prinášalo zisk. Ako to bolo nastavené po mojom odchode, to už neviem. Išli sme do toho s tým, že tržby boli aj v dolároch a za obdobia keď som tam bol v roku 2005 až 2006 to prinášalo zisky.“

Obchody, ktoré ste uzatvárali vy boli na zaisťovanie kurzov, nie aj úrokov?

„Pokiaľ si pamätám áno.“

To sa vzťahovalo iba na tie objemy, ktoré ste mali v dolároch?

„Pre predpokladané objemy tržieb v iných menách. Hlavne tržby v dolároch.“

Z čoho mali železnice tržby v dolároch?

„Z predaja cestovných lístkov z ruskej strany, lôžkové vozne, tam bol ten motív. Ale viac by vám určite vedel povedať súčasný riaditeľ firmy, lebo on bol finančný riaditeľ za mojej éry.“

Vy ste boli prvý, kto prišiel s derivátmi do ZSSK?

„Áno. Štát nám nechcel v roku 2005 poskytnúť peniaze na požadované výkony vo verejnom záujme. Bola dohoda, až keď aj my priložíme ruku k dielu a zlepšíme hospodársky výsledok, štát by nám mohol peniaze doplatiť. V 2006-tom sme urobili asi najnižšiu stratu v osobnej doprave.“

Aké veľké boli tie tržby v dolároch ak ich zaisťovanie vylepšilo výsledky spoločnosti?

„Nepamätám si to. Vôbec som neregistroval a túto zmluvu. Bola možno na nejakom stom mieste priorít v tej spoločnosti, ktorú trebalo riešiť. Všetky tieto informácie by mali byť v tej spoločnosti.“

Nepripadalo vám to riskantné? Mohlo to dopadnúť aj naopak keby sa kurzy vyvíjali inak?

„Otvorene poviem áno. Vždy je toto takvané hedžovanie kurzov určitá riziková operácia, len vravím, potrebovali sme zabezpečiť finančné zdroje tak, aby sme vyplácali svoje finančné záväzky, čo sa nám darilo.“

Ako konkrétne tieto operácie fungovali? Ako boli nastavené parametre?

„Ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva som schválil motív, čiže dôvod lebo na kurzoch sa strácalo a podrobný mechanizmus už mal riešiť finančný riaditeľ. Zhodou okolností je to súčasný predseda predstavenstva. Viem, že potom v rokoch 2007, 2008 s tým bol problém ale kvôli čomu neviem.“

Je rovnocenné postavenie – fundovaní a technicki zabezpečení bankári na jednej strane a štátna firma na druhej?

„Naše ekonomické oddelenie vychádzalo z toho, že si s tým budeme vedieť poradiť. Účel svätí prostriedky, my sme zarobili.“

Daniela Krajanová

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  2. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  3. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  4. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  5. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  6. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  7. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  8. Dva rekordy na druhý pokus
  9. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  10. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  1. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  2. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  3. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  4. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  5. Company´s autumn in the High Tatras
  6. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  7. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  8. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 31 887
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 24 025
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 994
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 586
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 539
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 465
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 644
  8. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 430
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 107
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 486

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Zo súdu zmizla veľká časť spisu ku Kočnerovej kauze Technopol Servis

Zmiznutie predĺži súdny proces a známi Mariana Kočnera tak budú dlhšie ovládať vytunelovaný majetok.

Stĺpček Beaty Balogovej

Aktivity bývalých siskárov nie sú variáciou slobody slova

Tóth ukázal, aký mizerný je "analytik".

Neprehliadnite tiež

Zo súdu zmizla veľká časť spisu ku Kočnerovej kauze Technopol Servis

Zmiznutie predĺži súdny proces a známi Mariana Kočnera tak budú dlhšie ovládať vytunelovaný majetok.

Európske akciové trhy na začiatku nového týždňa oslabili

Negatívny vplyv mal spor okolo talianskeho rozpočtu.

Ford opäť kritizuje Trumpove clá na dovoz ocele

Clá podľa Fordu spôsobili, že americká oceľ je najdrahšou na svete.

Finančná správa prijíma ďalšie opatrenia v súvislosti s preclievaním tovaru z Ázie

Sprísnené kontroly sa budú týkať položiek, ktoré OLAF nesleduje.