BRATISLAVA. Premiér Robert Fico (Smer) rozpútal spor so zahraničnými akcionármi Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) o budúcoročné ceny plynu pre domácnosti.
Kým nemecký E.ON a francúzsky Gaz de France by chceli zdražovať aj o 25 percent, Fico chce udržať ceny plynu na dnešnej úrovni. „Nie sú dôvody zvyšovať ceny,“ tvrdí.
Ak na Ficov návrh zahraniční akcionári nepristúpia, vláda neodsúhlasí predaj zahraničných podielov v SPP Energetickému a průmyslovému holdingu vo vlastníctve Petra Kellnera, J&T a Daniela Křetínskeho.
Čím bližšie k Rusku
Naše domácnosti platia za plyn ceny, ktoré sú pod priemerom Únie. Plyn je u nás siedmy najlacnejší v Únii.
Európska komisia pritom vyšetruje, či SPP a jeho klientov v strednej a východnej Európe nepoškodil dominantný Gazprom. „Stále vyšetrujeme,“ tvrdí Antoine Colombani z direktoriátu pre súťaž.
Odborníci sa zhodnú, že cenové tlaky Gazpromu môžu byť tým výraznejšie, čím viac je krajina závislá od ruského plynu. „Poľsko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko,“ vymenúva najcitlivejšie štáty Peter Marčan z Inštitútu energetickej bezpečnosti.
Smerom na západ by na tom plynári mali byť lepšie. Napríklad E.ON, ktorý pôsobí aj v Nemecku, v roku 2011 odobral z Ruska iba 27 percent dodávok, tvrdí jeho hovorca Adrian Schaffranietz.
Dodávatelia plynu v západnejších častiach Európy môžu mať výhodnejšie zmluvy, ako má SPP s Gazpromom. Vo väčšom totiž môžu kupovať plyn napríklad z Nórska alebo si dať priviezť loďami skvapalnený plyn, vraví Alexander Duleba zo Spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Ceny u nás by tak mohli byť vyššie než v západnej časti Únie. Nie sú. Aj české domácnosti kupujú plyn o pätinu drahšie než u nás, píše Eurostat.
Duleba hovorí, že vzdialenejším klientom môže Gazprom účtovať viac za dlhšiu prepravu plynu. Aj tak si však myslí, že tamojší dodávatelia kupujú plyn z Ruska lacnejšie než u nás. No o konkrétnych cenách nikto nehovorí.
Je za tým regulátor?
Nižšie konečné ceny plynu u nás než v západnej Európe napriek našej väčšej závislosti od Gazpromu môžu byť aj prácou regulácie, myslí si Marčan.
„Na Západe je vyššia kúpna sila. Tam regulátori môžu povoliť vyššiu cenu, aby sa zaplatili náklady, ktoré plynárne v týchto štátoch musia platiť. V Taliansku či v Nemecku sú mzdy vyššie než na Slovensku,“ hovorí Boris Tomčiak, analytik Colossea.
Odborníci upozorňujú, že na každú krajinu sa treba pozerať individuálne. Napríklad Maďarsko má mierne drahší plyn a Poľsko zase lacnejší ako Slovensko, ale môžu pri rokovaniach s Gazpromom argumentovať aj celkom slušnými vlastnými zdrojmi plynu, mieni odborník na energetiku Karel Hirman.
V každej krajine je tiež iná plynovodná sieť a náklady, ktoré s ňou súvisia.