Privatizácia je kľúčová pre Grécko, ktoré je závislé od finančnej pomoci zvonka.
ATÉNY. Oznámil to dnes šéf gréckeho privatizačného fondu HRADF Jannis Emiris.
Atény potrebujú príjmy z privatizácie na zníženie dlhu, a tým aj splnenie jednej z podmienok záchranného úveru. Nová vlna privatizácie bude v poradí iba druhá od začiatku dlhovej krízy. Pri prvej Grécko ponúklo na predaj šesť podnikov a dokončiť by ju malo začiatkom roka 2013.
Podľa Emirisa HRADF plánuje vypísať tender na predaj podielu v rafinérii Hellenic Petroleum, v prístavoch Pireus a Solún, v druhej najväčšej vodárenskej spoločnosti v Grécku (Thessaloniki Water) a tiež vo firme Larco, ktorá je najväčším producentom niklu na svete.
Aj diaľnica a letisko
Okrem toho HRADF plánuje nájsť investorov pre letisko v Aténach, diaľnicu Egnatia a viaceré menšie regionálne letiská a prístavy.
Privatizácia je kľúčová pre Grécko, ktoré je závislé od finančnej pomoci zvonka. Atény sa v rámci dohody o záchrannom úvere s Európskou úniou (EÚ) a Medzinárodným menovým fondom (MMF) zaviazali, že predajú časť štátneho majetku, aby znížili svoje dlhy.
Podľa tejto dohody by Grécko malo do roku 2015 získať z privatizácie približne 19 miliárd eur a do konca roka 2020 by sa táto suma mala zvýšiť asi na 50 miliárd eur.
Grécko ale doteraz túto podmienku úveru neplnilo podľa plánu. Od mája 2010, keď požiadalo o prvú finančnú pomoc, získalo z privatizácie zatiaľ len 1,6 miliardy eur.
Dôvodmi sú odpor predchádzajúcich vlád k predaju štátneho majetku, politická nestabilita v krajine a malý záujem investorov, ktorí majú obavy, že Grécko bude musieť nakoniec vystúpiť z eurozóny.
Privatizáciu sľúbili
Nová koaličná vláda premiéra Antonisa Samarasa, ktorá sa ujala moci po júnových predčasných voľbách, sľúbila, že oživí privatizačné plány. Minulý mesiac kabinet podpísal dohodu o prenájme nákupného centra v Aténach a ponúkol na predaj lotériovú spoločnosť OPAP.
Prvé väčšie tendre na predaj plynárenskej spoločnosti DEPA a 33-% podielu v OPAP by mohli byť dokončené začiatkom budúceho roka.
Grécka vláda dúfa, že okrem zníženia dlhu privatizácia pritiahne do krajiny investície v hodnote 60 miliárd eur, prinesie zhruba 50.000 pracovných miest a príjmy z daní vo výške 3 miliardy eur ročne.
Informovala o tom agentúra Reuters.
Spory o škrty pokračujú
Odbory chcú proti novému programu protestovať. Celoštátny štrajk sa má uskutočniť vo štvrtok.
ATÉNY. Spory o nový úsporný program medzi vládnymi stranami v Grécku sa nekončia. Dnes sa majú ich predstavitelia stretnúť, aby pokračovali v diskusii o jeho obsahu. Informujú o tom aténske denníky.
Jadrom diskusie sú požiadavky medzinárodných veriteľov, Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky (ECB), takzvanej Trojky, ktorí žiadajú ďalšie prepúšťanie z verejných služieb, hlboké zmeny v pracovnom práve a zavedenie šesťdňového pracovného týždňa.
Nemecká tlačová agentúra DPA uvádza, že informácie získala zo zdrojov ministerstva financií.
Dohoda s veriteľmi by sa podľa najnovších poznatkov gréckeho ministra financií Ioannisa Stournarasa mohla dosiahnuť po summite EÚ, ktorý sa bude konať vo štvrtok a piatok (18. a 19. 10).
Pozitívne hodnotenie vývoja v Grécku misiou Trojky je podmienkou, aby Atény dostali tranžu 31,5 miliardy eur.
Vedenia koaličných strán socialistov a Demokratickej ľavice sa obávajú, že niektorí ich poslanci v parlamentom hlasovaní nepodporia všetky navrhované opatrenia, čím môžu vyvolať vládnu krízu.
Odbory chcú proti novému programu protestovať. Celoštátny štrajk sa má uskutočniť vo štvrtok (18. 10.). A zatiaľ nie je jasné, či bude len jednodňový.
Informovala o tom agentúra DPA.
TASR