Zbieranie citlivých dát je horšie ako odpočúvanie, tvrdia opoziční poslanci. Ročne žiadajú policajti dáta v tisíckach prípadov.
BRATISLAVA. Keď telefonujete s rodinou či s obchodnými partnermi, telekomunikační operátori zaznamenajú nielen čas hovoru, ale aj približnú polohu, telefónne čísla či modely telefónov, cez ktoré spolu hovoríte.
Obdobne to platí aj pri surfovaní na webe, pri ňom si zapisujú okrem polohy napríklad aj IP adresy.
Tieto údaje musia zbierať, lebo im to prikazuje zákon. Sporný paragraf sme prijali pred piatimi rokmi na popud Európskej komisie. Archivovanie citlivých údajov malo podľa Bruselu pomôcť bojovať s terorizmom.
Tridsať opozičných poslancov paragraf napadlo na Ústavnom súde.
„Odpočúvanie zasahuje do súkromia často menej ako uchovávanie informácie, kto, s kým, kedy a kde komunikuje,“ tvrdia.
Mimo kontroly
Iniciátor sťažnosti poslanec SaS Martin Poliačik hovorí, že takéto údaje si dnes polícia žiada aj pri objasňovaní menej závažných priestupkov. To sa mu zdá neprimerané.
Operátori totiž archivujú údaje o surfovaní na webe hovoroch šesť mesiacov, dáta o hovoroch surfovaní až rok.
Archivovanie údajov má minimálne pravidlá, tvrdia poslanci. Systém podľa nich neposkytuje takmer žiadne záruky proti ich zneužívaniu.
Štát ani len nezverejňuje, koľkokrát o údaje polícia či tajná služba žiadala. Mimovládka EISI zistila, že predvlani malo ísť asi o 15-tisíc žiadostí.
V polovici prípadov operátori údaje poskytli. Každú žiadosť musí schváliť súd, zhodujú sa mobilní operátori.
Tieto čísla môžu zodpovedať skutočnosti, len Orange totiž dostane ročne asi päťtisíc žiadosti. Najčastejšie o citlivé údaje žiada polícia, zhodujú sa Orange aj Telefónica.
Na porovnanie, vlani súdy povolili odpočúvanie v 2331 prípadoch.
Kým počet odpočúvaní aspoň bilancuje parlamentný výbor, štatistika žiadostí o citlivé údaje neexistuje. „Nerieši sa vôbec, či je ich veľa, alebo málo, také údaje sa na výbor nedávajú,“ vraví exminister obrany Ľubomír Galko (SaS).
Jeho slová potvrdil aj člen výboru na kontrolu tajnej služby Martin Fedor (SDKÚ).
Opoziční poslanci chcú sporný paragraf dostať pred Súdny dvor EÚ, proces na Ústavnom súde preto môže trvať aj tri či štyri roky.
V Nemecku, Česku, Rumunsku, Bulharsku či na Cypre už rovnaký paragraf zrušili, súdy v Maďarsku a Poľsku o ňom rozhodujú.
Operátorom ich netreba
Operátori proti povinnosti archivovať údaje nikdy verejne nevystúpili. Neformálne ju však viackrát kritizovali.
Údaje o tom, komu, kedy a ako dlho klienti telefonujú, potrebujú na faktúry, zvyšné citlivé dáta nepotrebujú.
„Zaťažuje nás to nielen ekonomicky, lebo nám to štát nekompenzuje, ale aj pre zvýšenú ochranu a bezpečnosť archivovania či pre zodpovednosť za ochranu údajov, ktoré nepotrebujeme,“ povedal hovorca Orangeu Richard Fides.
Náklady na uchovávanie údajov odhadol na 200-tisíc ročne, O2 asi na 100-tisíc eur ročne. Telekom vraví o značnej sume.
Ministerstvo dopravy je postupom opozičných poslancov prekvapené.
„Keď sa vlani prijímal nový zákon, do ktorého sa preberali skoršie ustanovenia o uchovávaní údajov, nikto z vtedajšej koalície nehlasoval proti,“ upozorňuje hovorca rezortu Martin Kóňa. Pri písaní zákona nikto nenamietal neústavnosť, upozornil.
Poliačik hovorí, že problém pred rokom neriešili, pretože o ňom nevedeli.
„Začal som to riešiť asi pred štyrmi mesiacmi, keď som sa dozvedel prekvapujúco vysoké číslo, koľko žiadosti o tieto údaje bezpečnostné zložky štátu podávajú,“ reagoval Poliačik.
