Život v páre a manželstvo poznajú rôzne modely, ako spravovať financie. Je lepšia spoločná či oddelená kasa? Funguje vo vzťahu kapitalizmus alebo skôr komunizmus?
Príklad číslo 1: Andrej a Zuzana osem rokov tvoria pár. Posledné dva roky spolu žijú v byte v centre Bratislavy a nájomné si delia vždy na polovicu. Nie sú manželia, nemajú deti ani žiadne veľké spoločné výdavky či investície. Raz za čas však Andrejovi v mailovej schránke pristane netypická faktúra.
Nie je to účet za plyn ani za telefón - jeho vlastná priateľka v tabuľke prehľadne zhrnula a zúčtovala vzájomné dlhy a pôžičky. „Bývam roztržitý a zabúdam si vyberať hotovosť z bankomatu. Vtedy si zvyknem požičiavať od priateľky, ale všetky dlhy evidujeme,“ hovorí Andrej s tým, že časom sa položky typu ´dve pivá v podniku´ dokážu vyšplhať na stovky eur.
„Viem, vyzerá to čudne, ak si najbližší partneri posielajú faktúry, ale berieme to s nadhľadom. Hlavne, aby jeden nemal pocit, že na druhého dopláca.“
Vzťah na skúšku
Tridsaťroční Andrej a Zuzana predstavujú typický prípad nezosobášeného spolužitia. Sociológovia takto nazývajú rastúci počet dvojíc žijúcich v spoločnej domácnosti bez toho, aby potvrdili svoj zväzok pred úradmi manželstvom.
Čo je príčinou tohto trendu? Nezrelosť a neochota viazať sa, silná nechuť k závažným životným rozhodnutiam, či, ako sa domnieva sociológ Zygmunt Bauman, móda vzťahu na skúšku, keď „žijeme spolu v medziobdobí, kým sa neobjaví niekto vhodnejší“?
Isté je jedno. Aj dnes sa bežne predpokladá, že čím bližšie k sebe partneri majú, tým bližšie k sebe budú mať ich peňaženky. Alebo aj inak: kým pred sobášom je normálne, ak si každý partner platí výdavky z vlastného vrecka, v manželstve už hospodária so spoločnou kasou. Otázkou zostáva, či je to tak rozšírené v realite. A či je to naozaj najlepší model pre všetky manželstvá.
Utajené fondy na financovanie bizarných koníčkov by nemali presahovať príspevok na deti
a domácnosť. Inak sa to prevalí a partnerka vás zderie z kože
Model dvoch peňaženiek
Príklad číslo 2 svedčí skôr o inom: Ivana a Martin sú manželia, obaja majú po tridsiatke, nemajú deti. Už pred manželstvom žili v jednej domácnosti a zvykli si na model dvoch peňaženiek. Po sobáši na ňom veľa nemenili. Každý z nich má vlastnú kasu, ale podieľa sa na spoločných výdavkoch.
Väčšie investície hradí jeden, alebo druhý, v každodenných nákupoch sa - nie príliš striktne – striedajú. Ivana zarába výrazne menej ako manžel a z výplaty len ťažko niečo usporí. To, že nemá priamy prístup k účtu svojho manžela, však pokladá za výhodu.
„Aspoň toľko nemíňam. Predtým, ešte ako študentka, som žila veľmi skromne, ale to sa už zmenilo a sumy, ktoré som kedysi vnímala ako vysoké, dnes dokážem minúť oveľa rýchlejšie,“ vysvetľuje. „Manžel si vie lepšie rozložiť peniaze, celkovo je racionálnejší a hospodárnejší typ.“
Dva účty, jeden správca
Príkladom číslo 3 sú manželia s dvoma malými deťmi. Model, ktorý uplatňujú je najviac podobný modelu spoločnej kasy. Kasy sú formálne oddelené, obidva účty však spravuje muž. „Časom sme to vyladili a je to takto efektívnejšie,“ približuje Peter.
„Výhodou je, že manželka sa nemusí starať o nič, nevýhodou to, že o všetko sa musím starať ja. Potraviny nakupuje ten, kto má práve čas, oblečenie viac manželka, spoločné výdavky riešime po porade. S deťmi prišlo viac výdavkov a menej času. Manželka prestala mať prehľad o účte, ale je spokojná.“
Párová dynamika
Psychológ Dušan Fabián vraví, že tance partnerov okolo peňaženiek sú prejavom párovej dynamiky. Tak sa nazývajú sily, ktorým podlieha každá dvojica, aj keď si to nemusí vždy uvedomovať.
„Ekonomika, peniaze a domáce práce sú základná oblasť, kde táto dynamika funguje. Tými ďalšími sú napríklad komunikácia, sex, výchova detí, voľný čas,“ vraví Fabián s tým, že tieto oblasti sú prepletené a problémy prerážajú z jednej do ostatných. „Problém v hospodárení sa napríklad môže pretaviť do oblasti komunikácie a výsledkom sú hádky o peniaze.“
Manželský bankrot
Pri diagnostike si Fabián všimol zaujímavú vec – väčšine ľudí sa s peniazmi spája kokteil emócií, v ktorom je namiešaná radosť aj strach. „Nie je to strach z peňazí, je to skôr strach o peniaze. Z toho, či budú, alebo nie, či o ne partneri prídu, či dokážu zabezpečiť rodinu,“ hovorí psychológ.
Extrémnym fenoménom, s ktorým sa stretáva, je, keď partneri spolu podnikajú a v prípade manželského konfliktu rozvrátia nielen vzťah, ale i spoločnú firmu.
„Doľahne na nich párová kríza a zo spolupracovníkov sú naraz nepriatelia. Prevládnu deštruktívne sily, začnú stvárať ťahy proti zdravému rozumu, aby dali čosi najavo, niečo si dokázali či dokonca ublížili druhému. Napokon si to všetko odskáče ekonomika firmy, ktorú dotiahnu k bankrotu.“
Párový komunizmus
Fabián rozlišuje tri základné varianty, ako si usporiadať vo vzťahu financie. Prvý model predstavuje spoločná kasa alebo aj akýsi párový komunizmus v štýle – čo kto zarobí, to vkladá do spoločnej kasy, čo kto potrebuje, to si z kasy berie. Prirovnanie ku komunizmu nie je také scestné. Kým na úrovni štátu sa hospodárenie na tomto princípe neosvedčilo, medzi najbližšími sa spravidla aj tí najväčší kapitalisti menia na komunistov a málokedy vlastným potomkom vystavujú faktúry za výchovu, ktorú im poskytli.
Spoločný účet však môže mať aj nevýhody. Napríklad, partnera ťažko prekvapíte darčekom. „Tajomstvo okolo darčekov sa stráca alebo sa prinajmenšom komplikuje,“ varuje Fabián. Aj opak, totiž priveľa tajomstva, však môže vyrobiť problémy. Hovoríme najmä o tajných fondoch, kam partneri „ulievajú“ peniaze mimo spoločnej kasy bez vedomia druhého.
„Dôvodom nemusí byť iba nevera, ale napríklad financovanie koníčka, s ktorým nemusí druhý súhlasiť. Veľký problém býva, ak sa taký utajený fond prevalí. To už potom nie je bežná hádka, skôr párový škandál, keď sa partneri obviňujú z bezcharakternosti, neférovej hry a podobne,“ hovorí Fabián.
Dve a tri kasy
Druhým modelom sú dva účty a dve peňaženky, keď každý partner z vlastných peňazí prispieva na spoločné výdavky. Môže, ale nemusí to byť príznakom toho, že partneri sa nechcú jeden na druhého viazať a radšej si nechávajú otvorené zadné vrátka.
To sa podľa Fabiána ukazuje najmä v prípade, ak jeden z dvojice zarába výrazne viac peňazí ako druhý, ale pritom sa odmieta väčšou mierou podieľať na spoločných výdavkoch.
Za najschodnejší pre dvojice Fabián považuje model číslo tri: tri kasy, tri účty, tri peňaženky. Výhody sú zrejmé. „Každý má vlastné financie, aby mal vo vzťahu pocit slobody a mohol partnera prekvapovať darčekmi. Okrem nich však majú spoločný účet, aby nevznikala nervozita pri platení nákladov na spoločnú domácnosť,“ tvrdí psychológ, podľa ktorého je tento model v súčasnosti čoraz rozšírenejší medzi partnermi aj manželmi.
Finančnou poistkou pred sobášom býva predmanželská zmluva.
Kríza dôvery
Psychologička z manželskej poradne Katarína Hatráková vidí za krízou financií vo vzťahoch väčšinou niečo hlbšie - krízu dôvery. „Hádky o peniaze nebývajú primárnym problémom, prečo k nám ľudia chodia. Skôr je to hmatateľný príznak nedôvery,“ hovorí.
Rovnako si nemyslí, že existuje jednotný model, ako by mala kasa vo vzťahu fungovať. „Každému vyhovuje niečo iné. Dôležité je, aby sa partneri na modeli dohodli a vedeli sa o peniazoch porozprávať. To je prejavom dôvery. Akákoľvek pochybnosť, kto koľko do kasy prispieva, je naopak prejavom nedôvery.“
Argument, že oddelená kasa manželov zaručuje spravodlivosť, Hatráková spochybňuje. „V partnerskom vzťahu neexistuje merateľná spravodlivosť. Nie všetko sa dá jednoducho spočítať a ten pomer nikdy nebude jedna k jednej. Napokon, podľa čoho by sme to aj rátali? Ak jeden zarába viac ako druhý, majú si kalkulovať koeficient, podľa ktorého prispievať na spoločnú domácnosť?
A je spravodlivejšie, ak muž dvanásť hodín zarezáva v práci, alebo ak žena na materskej dovolenke pracuje 24 hodín denne? Len čo sa vo vzťahu v tomto zmysle začne hovoriť o spravodlivosti, už to niekde hapruje. Všetko, čo robia manželia, robia jeden pre druhého a spolu pre seba. Nikdy neurčíte spravodlivý pomer, skôr je to umenie neustáleho vyvažovania,“ domnieva sa Hatráková.
Oddelené životy
Aj keď recept neexistuje, dokáže model kasy o vzťahu mnohé prezradiť. „Oddelená kasa môže byť znakom dištančného vzťahu, keď ľudia žijú spolu, ale pritom vedľa seba, akoby viedli oddelené životy,“ tvrdí Hatráková, podľa ktorej dnes do vzťahov vstupujeme čoraz viac dištančným spôsobom.
„Mnohé vzťahy vznikajú menej spontánne ako pred desaťročiami. Kedysi bol na začiatku predpoklad, že vzťah vyjde a ak nevyjde, je to vecou náhody. Dnes ľudia do vzťahu vstupujú naopak s vedomím, že to vyjsť nemusí – náhoda skôr bude, ak im to vyjde. A už od začiatku pritom pamätajú na financie. To sa netýka len inštitútu predmanželskej zmluvy, celkovo je dnešným trendom nechávať si otvorené zadné vrátka.“
Dôležité podľa Hatrákovej je najmä to, aby model hospodárenia partneri nebrali ako definitívu. „Okolnosti sa stále menia. V začiatkoch vzťahu je to iné, ako keď prídu deti, nehovoriac o chorobe alebo strate zamestnania. Vždy preto musí byť priestor rozprávať sa o zmene.“
Skúste to inak
Nie vždy však musia mať problémy s peniazmi vo vzťahu až také hĺbkové príčiny. Ako pripúšťa Dušan Fabián, niekedy je problémom samotný model. Ten treba otestovať, zmeniť - a môže byť po probléme.
„S kasou je to podobné ako s mýtom spoločnej spálne,“ hovorí Fabián.
„Videl som množstvo párov, čo s tým mali problém, ale našli odvahu zostať spolu a zmenili model. Namiesto jednej spoločnej spálne zaviedli dve oddelené postele a zavládla pohoda. Podobne môže pomôcť, ak sa dvojica porozpráva o peňaženkách a vyskúša fungovať inak.“
