Eurokomisár: Krízu som u vás nenašiel

Slovensko by malo dostať viac peňazí z eurofondov, pretože cez euroval pomáha krajinám v problémoch, hovorí eurokomisár pre rozpočet Janusz Lewandoeski. V piatok majú o tom rokovať európski premiéri v Bratislave.

Janusz Lewandowski (61) získal v roku 1984 titul PhD. z ekonómie na univerzite v Gdansku.V roku 1991 sa začal venovať politickej kariére, najprv ako poľský minister pre privatizáciu, neskôr sa stal členom Európskeho parlamentu. Dnes je eurokomisárom p(Zdroj: FOTO – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Slovensko by malo dostať viac peňazí z eurofondov, pretože cez euroval pomáha krajinám v problémoch, hovorí eurokomisár pre rozpočet Janusz Lewandowski. V piatok majú o tom rokovať európski premiéri v Bratislave.

V Európe vidíme dlhovú krízu, všetci šetria. Upravili ste aj vy ako eurokomisár pre rozpočet váš domáci rozpočet?

„Moja rodina nebýva v Bruseli. Žijeme v Poľsku, s ktorým to vyzerá stále veľmi optimisticky. Domáci dopyt v Poľsku je okrem rastúcich exportov jedným zo zdrojov rastu ekonomiky krajiny. To je zrejme aj prípad Slovenska. Hľadal som včera večer krízu v Bratislave, ale žiadnu som nenašiel.“

Ale kríza v Európe je fakt. Potrebujeme niečo ako Spojené štáty európske, aby sme zachránili euro?

„Nie celkom. V prvom rade musíme dokázať jednotu Európy, musí to byť Európa výsledkov predovšetkým v očiach mladej generácie. Dnes je nálada v Európe skôr skeptická, ale paradoxne na to, aby sme zachránili eurozónu, potrebujeme viac Európy. Potrebujeme väčšiu kontrolu nad národnými rozpočtami, jednotný bankový systém s určitými garanciami, pretože dohľad je len prvým krokom ku garanciám vkladov ľudí v bankách. Viac Európy je odpoveďou na krízu a prostriedkom na záchranu meny. Paradoxné je, že inštitúcie, ktoré požadujú viac Európy, aby lepšie kontrolovali a mali väčší dohľad, nie sú také dôveryhodné ako pred 20 alebo 30 rokmi. Musíme dokázať, že toto je jednota, ktorá pomáha vytvárať nové pracovné príležitosti, aby sme získali naspäť nádej. Bez nádeje prichádza strach a ten je veľmi dobrý najmä pre extrémne pravicových politikov pri ich snahe preniknúť do mentality mladej generácie Európy.“

Čo si má bežný človek predstaviť pod fiškálnou úniou? Znamená to jednotnú daň z príjmu?

„Nemali by sme ľudí strašiť jednotným systémom zdanenia, pretože verím, že Európa musí zostať konkurencieschopná oproti iným kontinentom ako USA či Čína, aby prilákala investície. Čo znamená fiškálna únia? Viac kontroly, lebo v minulosti krajinám chýbala rozpočtová sebadisciplína. Žili si nad pomery, vyrábali dlhy a deficity, strácali dôveryhodnosť na finančných trhoch. Na to, aby ju znova získali, potrebujú záchranné balíky od tých, ktorí boli rozpočtovo zodpovednejší. Nanešťastie, keďže v ekonomickej kultúre máme také rozdielnosti, musíme uplatniť viac kontroly zhora. Aj toto je fiškálna únia: sebadisciplína a sankcie v prípade, že krajina neplní to, k čomu sa zaviazala vo fiškálnom pakte.“

Nie je to len formálna záležitosť? O akých druhoch sankcií hovoríte?

„Existujú sankcie napríklad v európskom rozpočte. Ale to nie je populárne ani na Slovensku alebo v Poľsku. Pozastaviť niektoré štrukturálne fondy je niečo, čomu Nemci hovoria mrkva a palica (u nás cukor a bič). Mrkva (cukor) je tok peňazí zo štrukturálnych fondov, palica je trest v podobe pozastavenia týchto tokov. Myslím si, že je nutné zaviesť reformy ex ante (v predstihu) v mnohých krajinách. Inak máme prázdne sľuby. Ak vy súhlasíte napríklad s reformou trhu práce, na čo sme vyzvali v rámci štrukturálnych reforiem osobitne juh Európy, musím povedať, že sú menej nákladné než opatrenia, ktoré sú zavádzané pod tlakom Trojky. Ak reformy prichádzajú neskoro ako v Grécku, Portugalsku alebo v Španielsku, sú obyčajne viac nákladné aj politicky a viac bolestivé pre ľudí. Ak súhlasíte s reformami v predstihu, potom sú náklady nižšie a sú menej bolestivé pre občanov.“

Bude Európska komisia len kontrolovať, či sme dosť ušetrili, a nebude hovoriť, ako máme šetriť?

„Nie, to nebude stačiť. My to poznáme z francúzskych prezidentských volieb a z volieb v iných európskych krajinách, že šetrenie bolo matkou všetkých politík v rokoch 2009 až 2011, ale dnes už vieme, že to nestačí. My by sme mali nájsť spôsob obnovenia dôvery osobitne u mladej generácie, a to podporou konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a tvorby pracovných príležitostí. Časť odpovede je aj v rozpočte Únie, hlavne z toho dôvodu, že je to rozpočet aj pre investície. Investície z rozpočtu EÚ tvoria 76 percent verejných nesúkromných investícií na Slovensku, v Maďarsku je to až 97 percent, v Poľsku 52 percent a v Lotyšsku alebo v Litve 70 percent. To znamená, že je to hlavný zdroj investícií spadajúci pod prísnu kontrolu členských krajín EÚ a my by sme mali chrániť jeho hodnotu a zmysluplné využitie. Ďalšia časť odpovede spočíva v politike hospodárskeho rastu, ktorý by mal byť realistický a nemal by vytvárať nové dlhy a deficity. Aj táto politika je súčasťou štrukturálnych fondov.“

Keď budete kontrolovať rozpočty krajín Únie, napríklad návrh slovenského na rok 2013, povedzme v novembri, na čo sa primárne zameriate? Zaoberáte sa detailne napríklad zmenami v dôchodkovom zabezpečení, ktoré uskutočňuje naša vláda, alebo čo konkrétne je náplňou vašej kontroly?

„Pre všetky krajiny existujú osobitné odporúčania. Niektoré z nich sú ľahko vykonateľné, iné sú politicky zložité. Dôchodková reforma je vždy jednou z najcitlivejších oblastí. Nikde a nikdy nie je populárna, v žiadnej krajine. Európa má starnúcu populáciu a reformy v dôchodkovom systéme sú nutné pre jeho udržateľnosť. Toto je odporúčanie nielen pre Slovensko, ale pre každého, kto pozná politické náklady. Musíme sledovať a kontrolovať, či krajina, ktorá sa zaviazala ísť týmto smerom, to dodržiava a v praxi uskutočňuje, pretože v minulosti tu bolo mnoho sľubov z viacerých problémových krajín. Našťastie, to nie je príklad Slovenska.“

Je správne, keď slovenská vláda znižuje deficit skresaním platieb občanov do druhého piliera v prospech toho prvého?

„Je vecou príslušnej vlády, ako bude konsolidovať svoje verejné financie. Oba spôsoby, teda zvyšovanie daní a znižovanie výdavkov, majú svoje výhody aj nevýhody. Mal by to byť skôr mix obidvoch spôsobov konsolidácie. Experiment s takzvanými penzijnými fondmi na Slovensku je zložitým testom, pretože druhý pilier potrebuje funkčný finančný trh vytvárajúci dôveru, že investované peniaze sa nám aj s náležitým výnosom v čase odchodu do dôchodku vrátia. Táto dôvera je však narušená v čase krízy, keď sú finančné trhy rozkolísané a tým je aj zložitá predvídateľnosť výnosov. V čase krízy tak nedokážete predpovedať návratnosť svojich investícií do týchto fondov a ani svoju budúcnosť a výšku dôchodkov. To je dôsledok, prečo nielen Slovensko skúša reformovať svoj dôchodkový systém. Je to tak v Maďarsku, i keď to nie je dobrý príklad, čiastočne v Bulharsku alebo v Poľsku. Všeobecne je problémom to, ako funguje Bismarckova filozofia dôchodkov. Vznikla v Nemecku v druhej polovici 19. storočia za vlády kancelára Bismarcka a jej princíp je v tom, že mladšia generácia platí zo svojej mzdy dôchodky staršej generácii. Tento systém sa stal modelom a funguje prakticky dodnes. Aktívne pracujúci sa cez dane a odvody skladajú na dôchodky tým, ktorí už aktívni nie sú. No pri starnúcej populácii sa menia proporcie medzi aktívne pracujúcimi a tými, ktorí sú už na dôchodku a ktorým sa navyše aj predlžuje vek života. Vzniká otázka, ako riešiť tento problém. Jednou z odpovedí v mnohých krajinách je investovanie do dôchodkových fondov v kapitalizačnom systéme, ktorý sa už vytvoril napríklad v Poľsku. To je síce fajn, ale funguje to len v dobrých časoch. Momentálne žijeme v ťažko predpovedateľnom čase plnom neistôt, kde investované peniaze nesľubujú štedré výnosy v budúcnosti. Mali by sme skúsiť vhodne doplniť Bismarckov systém s druhým pilierom.“

Čo z toho, čo sme v dôchodkoch zmenili na Slovensku, je pre EÚ akceptovateľné?

„Ako obyčajne sudcom nie je len Brusel, ale sú to predovšetkým občania danej krajiny. Žijete v demokracii a čokoľvek, čo je dôležité v ekonomickom riadení štátu, nie je uskutočňované pre Brusel, ale pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií.“

Čo si myslíte o špeciálnych daniach, ktoré máme na Slovensku, napríklad pre bankový systém či regulované subjekty pôsobiace v oblasti energií?

„Nevyznám sa až tak vo vašich domácich dilemách. Musím však povedať, že ste si zlepšili imidž v očiach Európy. Vidím z Bruselu, že Slovensko je dnes vnímané ako rastúca krajina, politicky stabilná a aj v porovnaní s vašimi susedmi ste si veľmi polepšili imidž. Máte svoju vlastnú daň, ktorá komplikuje to, čo sa v Európe chystá, a to je daň z finančných transakcií. Tú už odsúhlasilo niekoľko krajín, ale nie je možné, aby ju odsúhlasilo všetkých 27 štátov. Je dôležité, aby sme mali túto transakčnú daň ako príspevok do európskeho rozpočtu. Ak totiž znížite svoj národný príspevok tým, že ho sčasti nahradíte daňou z transakcií, pomáha to aj presvedčiť krajiny, ktoré sú čistými prispievateľmi do európskeho rozpočtu, že ho netreba až tak zoškrtať.“

So slovenským premiérom Robertom Ficom ste pred dvoma týždňami hovorili o štrukturálnych fondoch. Dostaneme z eurofondov viac ako 11 miliárd eur, ktoré nám boli pridelené na obdobie rokov 2007 až 2013?

„Viem, čo bolo v našom návrhu, a tá suma bola vyššia aj preto, že ste krajinou, ktorá sa rozvíja, zaviazala sa, že nepremrhá peniaze, a zatraktívnia sa tým aj exporty z iných krajín do vašej. Slovensko je tiež krajinou, ktorá sa zaviazala Európe byť solidárna cez príspevky do trvalého eurovalu, takže si zaslúžite solidaritu aj z európskeho rozpočtu. Je legitímne očakávať, že Slovensko, teraz člen eurozóny, ktorý pomáha Grécku, bohatšej spoločnosti, ako je tá slovenská, a aj ďalším krajinám, očakáva solidaritu prostredníctvom európskeho rozpočtu a to sa týka hlavne štrukturálnych fondov, aj platieb pre poľnohospodárstvo. Môj návrh teda bol, že dostanete viac. Teraz sme vo fáze rokovaní. Verím, že by to malo byť viac, ale treba tiež povedať, že príležitosť je práve dnes, keď do Bratislavy pricestujú predsedovia vlád ako priatelia súdržnosti. Európa a aj Slovensko sa zaviazali k lepším výdavkom. Sú príklady krajín, ktoré ich nečerpajú dobre. S cieľom presvedčiť daňových poplatníkov z Nemecka, zo Škandinávie, z Holandska alebo Rakúska by sme mali povedať, áno, tentoraz sa snažíme presmerovať prostriedky zo štrukturálnych fondov spôsobom, ktorý naozaj povedie k rastu, konkurencieschopnosti a nie cestou jedného alebo viacerých záchranných balíčkov. Slovensko je v tomto smere dôveryhodné, je to rastúca krajina aj preto, že využíva štrukturálne fondy na investície.“

Majú krajiny, ktoré sú čistými platcami do eurorozpočtu, ako napríklad Nemecko, problém iba s tým, že pomaly čerpáme eurofondy? Alebo vidia aj problém v nezrovnalostiach a pochybeniach pri tom, ako ich čerpáme?

„Mám čierne listiny. Naozaj sú v tomto smere problémy, ale nie na Slovensku. Nikto, samozrejme, nie je dokonalý. Obvykle sú určité procedúry, nie všetky projekty sú akceptované a peniaze tečú aj naspäť. No vo všeobecnosti, keď sa pozriete na európsku 27, môžem vás uistiť, že Slovensko mi skôr pomáha presviedčať, že európsky rozpočet naozaj umožňuje prekonávať krízu, dáva investície, vytvára krajinu, ktorá nie je problémom Európy. Európsky stabilizačný mechanizmus má priveľa klientov. Nechajte nás dúfať, že Slovensko je riešením problému a nie problémom. Máme priveľa problémových krajín.“

Čo bolo vo vašom návrhu? Koľko peňazí by sme mali dostať?

„Predpoveď, ktorá sa použila pri rozdeľovaní eurofondov na roky 2007 až 2013, nebola pre Slovensko presná. Váš vývoj bol lepší, než sa čakalo, a teda obálka pre roky 2007 až 2013 bola o čosi nižšia. Treba urobiť presnejší odhad a teraz by sme mali namodelovať obálku do budúcna presnejšie. To naznačuje, že by ste mali očakávať viac. Potom nasleduje otázka, ako ochrániť investičnú politiku v chudobnejších krajinách pred krajinami, ktoré sa snažia rozpočet zoškrtať. Viem, čo bolo v mojom návrhu, a to bolo viac. Teraz je to ako v extrémnych športoch: vyjednávame o podobe Európy do roku 2020 a problémom je to, že čistí prispievatelia do systému ako Rakúsko, Nemecko alebo Švédsko sú konfrontovaní s miliardami, ktoré poskytli na záchranu. Pre nich je to stále o tom istom: Peniaze von z ich vreciek.“

Takže je konflikt zo strany krajín ako Francúzsko či Nemecko, ktoré nesúhlasia so zvýšením peňazí na europlány?

„Je to úplne prirodzené. Stále sme, ale táto fáza sa už končí, v takzvanej hre o vytváraní pozícií. Každá krajina sa snaží vyjadriť svoje ambície. Čo je ambíciou Slovenska? Po toľkých stretnutiach už viete, že je to o slušnom investovaní cez kohézne fondy, o financovaní odstavovania jadrovej elektrárne v Bohuniciach a že by ste asi chceli trochu viac priamych platieb pre farmárov a aj by to malo byť o čosi viac, ale nemali by sme mať prehnané očakávania, pretože sme v kríze. Teraz sa ocitáme vo fáze, keď ideme do hry kompromisov: ako nájsť všeobecnú dohodu v čase recesie v Európe, nie tu, ale všeobecne v eurozóne. Ako som hovoril, hľadal som v Bratislave krízu, ale žiadnu som nenašiel. Sú krajiny, ktoré žiadajú škrty. Rozdiely v názoroch medzi prispievateľmi a dotovanými sú prirodzené. Je tiež pravda, že celé roky sme prijímali len krajiny, ktoré sú čistými prijímateľmi peňazí. Prosím, presvedčte Nórsko, Island alebo iné krajiny, aby sa pripojili. Na rade je však na budúci rok Chorvátsko a to je tiež čistý prijímateľ. Problém je aj to, že sa rozširujeme len o krajiny, ktoré sú prijímateľmi a neprispievajú do európskeho rozpočtu. Možno Island bude svetlou výnimkou v budúcnosti. Takže tu máme veľký tlak na to, aby sa škrtalo. Otázkou je, ako ochrániť politiku, ktorá viac podporuje rast počtu pracovných miest, a to je súdržnosť, to je, ako chápem, tiež cieľom slovenskej vlády.“

Takže európske fondy sú určené na podporu hospodárskeho rastu. Kam by sme mali investovať tieto peniaze. Do infraštruktúry?

„To je o schopnosti krajiny. Neplatí, že len v Bruseli to vedia najlepšie. Je rozdiel medzi západnou Európou a touto časťou Európy. Stále existujú veľké potreby v dopravnej infraštruktúre, na rozdiel od nich chcete napríklad peniaze na diaľnice, kým oni na rýchle vlaky. Každá krajina má vlastné potreby a nie som poradcom pre to, ako peniaze správne použiť. Môžem len povedať, že musíme dokázať, vzhľadom na zlé príklady, nie tu, ale sú niektoré naozaj zlé príklady, že tentoraz by sme mohli naozaj použiť peniaze na podporu rastu a konkurencieschopnosti. To je obrovská výzva pre dnešnú schôdzku premiérov v Bratislave. Nemalo by to byť stretnutie jednej skupiny proti druhej, ale stretnutie ľudí, ktorí vedia, že dobre vynaložené peniaze z kohéznych fondov sú motorom konkurencieschopnosti a rastu.“

Keď hovoríte o ekonomickom raste, je dobré podporovať ho cez investičné stimuly firmám, ktoré netvoria nové pracovné miesta iba hrozia, že bez stimulov budú prepúšťať? Niečo také sa totiž na Slovensku chystá.

„Nepoznám tento príbeh, ale, samozrejme, nevyzerá to ako veľmi múdry krok. Priestoru na rast cez domáci rozpočet je čoraz menej. Domáci rozpočet by mal byť súčasťou konfinancovania európskych fondov. Tu na Slovensku ste sľúbili, že na budúci rok bude váš deficit do troch percent HDP. Ak konsolidujete verejné financie, nemôžete ekonomike prejavovať solidaritu cez dodávku peňazí. Vo viacerých krajinách je jediným zdrojom investovania v dnešných časoch kofinancovanie eurorozpočtu a to by sa malo chrániť.“

Náš premiér chce, aby Brusel prispel na odstávku jadrovej elektrárne v Bohuniciach sumou viac než 100 miliónov eur, ktoré euroúradníci sľúbili. Súhlasíte, aby sme na to dostali viac?

„Z môjho pohľadu to nie je iba o Bohuniciach. Máme v Európe tri takéto prípady, a to je elektráreň Ignalina v Litve, Kozloduj v Bulharsku a tretie sú Bohunice. Keby to bolo len o Bohuniciach, bolo by to ľahšie, ale máme tri prípady odstavovania a finančné limity.“

Začiatkom septembra šéf Európskej centrálnej banky oznámil neobmedzený nákup dlhopisov problémových krajín v prípade, ak to bude treba. Dá sa povedať, že zachránil euro alebo pomohol oddialiť krízu v eurozóne?

„Centrálna banka mení svoju úlohu. Hlavnou zmenou bude to, že okrem menovej funkcie a dodávania likvidity pre banky bude tiež vykonávať dohľad nad viac ako 6000 bankami eurozóny. Je, samozrejme, nemožné, aby bol guvernér Draghi osamelým šerifom, ktorý zachraňuje euro. Treba sa vrátiť k posolstvu z 12. septembra, bolo tam veľa signálov, ktoré nasledovali po Draghiho oznámení: trvalý euroval dostal zelenú, holandské voľby indikujú, že ľudia nehlasujú za európskych populistov, eurokomisár Michel Barnier, nadväzujúc na prejav predsedu európskej komisie Barrosa o budúcnosti únie, oznámil bankovú úniu. Po mnohých týždňoch zlých správ to bol týždeň dobrých správ. Mení sa klíma v Európe a teraz vidíme odhodlanie zachrániť spoločnú menu, ale to znamená aj obrovský kapitál na rekonštrukciu eurozóny prostredníctvom fiškálnej a bankovej únie. Bude sa to líšiť od toho, čo vieme teraz."

Viete si predstaviť, že ECB bude dohliadať na 6000 bánk v Európskej únii?

„To je otázka rozdelenia práce medzi ECB a národnými orgánmi dohľadu, najmä v prípade dvoch krajín – Rakúska a Nemecka, kde je dokopy viac ako 2000 z tých 6000 bánk. Niektoré z nich sú veľmi malé – sporiteľne a družstvá, v ostatných krajinách sú viac centralizované. Potom si môžete povedať, že je tu aj systémové riziko ako Bankia v Španielsku. V Rakúsku a v Nemecku je to hlavne o malých bankách a tie sú nezávislé. To je ťažko možné ovládať z Frankfurtu, ste závislí od národných dohľadov."

Mala by španielska vláda požiadať o pomoc z ESM?

„To nie je otázka na mňa, predpokladám, že je to suverénny štát, aby si vypýtali alebo nevypýtali. Nateraz ide v prípade Španielska o veľmi špeciálne sektorové riešenie postavené na iných podmienkach než iné záchranné programy. Či potrebujú viac? Dúfajme, že nie.“

Poľsko nie je v eurozóne. Je teraz dobrý čas na zmenu meny?

„Teraz je ťažko politicky možné, aby Poľsko okamžite vstúpilo do eurozóny. Sú tam rôzne kritériá, čo sa týka deficitu, ten je v poriadku, pretože dlhovú brzdu máme v ústave už veľa rokov. No verejná mienka nie je pozitívne naklonená euru, pretože to, čo prichádza z eurozóny zrejme aj sem do Bratislavy, je hlavne o problémoch. Nie sú to žiadne pozitívne správy. Iba okolo 12. septembra to bol prvý týždeň dobrých správ, ale to, čo obyvatelia Bratislavy aj Varšavy počúvali veľa mesiacov, bolo o zlých správach, problémoch. V takejto klíme je ťažké presvedčiť ľudí, aby prijali euro. Iba dve krajiny sa rozhodli nateraz nepristúpiť do eurozóny vrátane Poľska. No to je otázkou toho, kedy vstúpiť, a nie, či vôbec vstúpiť..“

Pýtame sa, pretože Česká národná banka odporučila nevstupovať do eurozóny.

„Je to otázka toho, či veríte, že sa pridáte k dobrému klubu, alebo ku klubu problémov. Teraz to vyzerá tak, sme pevne rozhodnutí zachrániť euro, máme jasný záväzok zmeniť architektúru eurozóny, ale nateraz je ťažké vnímať euroklub ako zábezpeku do budúcna a nie kôš plný problémov.“

Je pre Poľsko momentálne zlotý výhodou alebo nie?

„Poskytuje flexibilitu v čase krízy. Je vhodnejšie zostať mimo eurozóny v čase, keď sa pretvára. Máte priestor prispôsobovať sa cez svoju menovú politiku. No ak je eurozóna v lepšej kondícii a skutočne dôveryhodná ako zoskupenie krajín poskytujúcich si vzájomnú bezpečnosť, potom je nevýhodou byť mimo tohto zoskupenia.“

Budeme mať o dva roky také euro, ako ho poznáme dnes?

„Nie. V kríze príde nová architektúra eura. Všetci vieme, že za účelom prežitia eurozóna potrebuje oveľa viac eur. Rok 2009 bol veľkou lekciou vzájomnej závislosti. Ak je to tak, mali by sme vyvodiť závery a sú o fiškálnej jednote, nie iba o zásahoch Európskej centrálnej banky v menovej oblasti alebo čo sa týka hotovostných problémov bánk. Toto je fiškálny celok, ktorý je viac o bankovej únii. Mali by sme eurozónu vnímať inak než dnes. A je ťažké pre krajiny mimo eurozóny, akú pozíciu zaujať, keď eurozóna je ako vlak, ktorý sa hýbe z nástupišťa a niektorí stále stoja.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  2. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  4. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  5. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  6. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  7. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  8. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  10. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 15 588
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 10 656
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 7 077
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 6 427
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 338
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 886
  7. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 451
  8. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 5 409
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 4 606
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 4 207

Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Mesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Moderná, zábavná a zaujímavá. Inteligentná domácnosť je ale drahá a slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.

KOMENTÁRE

Nová česká celebrita, hlúpa Mary a budúcnosť ľavosúdia (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

SVET

Rozhoduje sa o budúcnosti sveta, čo plánujú lídri (Globsec naživo)

Lídri, vojaci a odborníci sa rozprávajú o hrozbách.

SVET

Američania obkľučujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú lietadlové lode.

Neprehliadnite tiež

Expres, Markíza a Nový Čas vedú medzi médiami

Televíziu v štvrtom kvartáli 2016 a prvom kvartáli tohto roku celkovo sledovali takmer štyri milióny divákov.

Môžete si doma otestovať zeleninu na dusičnany? A čo tým získate?

Prístroje na meranie dusičnanov si na internete bez problémov kúpite, ale ich výsledky sú otázne.

Kurz bitcoinu sa dostal na rekordnú úroveň

Kurz digitálnej meny za uplynulý rok prudko vzrástol.

Legendárne Hviezdne vojny majú 40 rokov. Pozrite sa, koľko zarobili

Prvý diel kultovej série Star Wars mal premiéru pred 40-timi rokmi. Vtedy stál 11 miliónov dolárov