BRATISLAVA. Ak by sa kríza v eurozóne hodnotila podľa rizikových prirážok štátnych dlhopisov, dalo by sa povedať, že je na ústupe. Vlády si požičiavajú na trhoch, aby kryli deficity, ktoré tvoria, a mali na splátky dlhopisov.
Pôžičky zlacneli
Prirážky za riziko, ktoré sa odrážajú v úročení vládnych dlhopisov, posledné dva mesiace klesajú. Naša sa v prípade desaťročných dlhopisov znížila z 2,3 percenta na včerajších zhruba 1,6 percenta.
Pokles rizikových prirážok cítia aj Maďari, Poliaci a Česi, ktorí nie sú v eurozóne.
„Znamená to, že sa znižujú ceny, za ktoré si štáty požičiavajú peniaze. Môže to prispieť aj k poklesu cien, za ktoré sa financuje súkromný sektor,“ hovorí hlavný ekonóm Volksbank Vladimír Vaňo. Zlacnieť by tak mohli aj hypotéky.
Problémy krajín s dlhmi či bankovým sektorom sa stále nevyriešili. Investorov však presvedčila Európska centrálna banka (ECB), sľúbila, že ak bude treba, je pripravená neobmedzene nakupovať dlhopisy. Majú však plniť dohodnuté podmienky.
„ECB sa svojím programom zaviazala, že žiadnu z krajín nenechá skrachovať, lebo bude ovplyvňovať výnosy dlhopisov, aby znížila riziko rozpadu eurozóny,“ hovorí David Marek z Patria Finance.
Rizikové prirážky tak napríklad klesli aj Slovinsku, ktoré už naznačilo, že nemá ďaleko od toho, aby požiadalo o zahraničnú pomoc.
Česi platia menej
Ak sa porovnajú krajiny V4, investori si pýtajú najmenšiu prémiu za riziko pri českých dlhopisoch, najvyššiu pri maďarských. Orbánova vláda sa už takmer rok nevie dohodnúť s veriteľmi na preklenovacom úvere.
Ešte vlani na jar boli naše rizikové prirážky nižšie ako české, no v máji sa pozície vymenili. Medzitým sa zvýšil rozdiel v ratingových známkach medzi nami a Českom o dva stupne v prospech Česka.
Momentálne sa naše rizikové prirážky podobne ako poľské priblížili tým českým. Podľa ekonómov to môže byť dovtedy, kým nevyprchá nadšenie z ECB.