MÉDIÁ

Prieskumy verejnej mienky robia aj čudné agentúry

Médiá si nevyberajú len dôveryhodné výskumy. Občas naletia na zvláštne sondáže.

Prieskumné agentúry sú dôležité až do volebnej noci.(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Médiá by si mali vyberať prieskumy agentúr, ktoré majú veľa skúseností s politickými sondážami.

BRATISLAVA. Nová väčšina Daniela Lipšica by získala 10,5 percenta a skončila by hneď za Smerom. Prieskum robila neznáma agentúra Abakis. Len o pár dní skôr vydala výsledky prieskumu ďalšia neznáma firma eCall, z ktorého vyplýva, že prezidentské voľby by vyhral Robert Fico pred Robertom Kaliňákom – teda vec, ktorá sa určite nikdy neudeje.

Takto vyzerajú prieskumy verejnej mienky, ktoré v posledných dňoch zverejnili slovenské médiá. Informácie zo sondáží sa dostali na titulky niektorých spravodajských webov, prieskum k prezidentským voľbám si dokonca zaplatila spravodajská TA3.

Zlá otázka

info
Ako spoznať dobrý prieskum
  • mal by byť od agentúry, ktorá sa dlhodobo a systematicky venuje politickým prieskumom,
  • agentúra by ho mala robiť na dostatočne veľkej vzorke respondentov – pri „face to face“ prieskumoch by malo ísť zhruba o 1000 ľudí, v telefonických prieskumoch sa za štandard považuje 500 až 600 opýtaných,
  • otázky by nemali byť hypotetické, ani by nemali navádzať na odpovede, a nemali by sa týkať niečoho, čo ešte neexistuje,
  • dáta by sa nemali zbierať dlhší čas, ale len niekoľko dní, aby boli aktuálne.

Prieskumová otázka, z ktorej vyšla Nová väčšina ako dvojka, bola metodicky zlá. Nabádala na odpoveď. „Ak by sa konali parlamentné voľby tento víkend a zúčastnilo by sa na nich aj nové politické hnutie D. Lipšica, ktorú politickú stranu, resp. hnutie zo zoznamu by ste volili?“ pýtal sa Abakis respondentov.

Pavel Haulík z agentúry MVK aj Ján Baránek z Polisu takúto otázku označili za navádzajúcu. „Neboli to preferencie. Na tie sa takýmto spôsobom pýtať nedá,“ vraví Haulík.

Šéf Abakisu Peter Šrůtek odmieta, že by išlo o objednaný prieskum. Hovorí, že niekoľko dní predtým poslali redakciám aj výsledky prieskumu bez otázky týkajúcej sa Lipšicovej strany. V tom sa strana vôbec nespomína.

Ide o ich druhý prieskum preferencií. Prvý robili pred voľbami 2006 a vyšiel im najbližšie k výsledkom volieb.

Päťpercentný AZEN

Zvláštne prieskumy sa občas v médiách objavujú – najmä pred parlamentnými voľbami. Neznáma agentúra AVVM namerala zoskupeniu Milana Urbániho AZEN pred voľbami 2010 podporu 5,1 percenta. Čudnému prieskumu naletel napríklad populárny server aktuality.sk. AZEN o pár týždňov volilo len 3325 ľudí a vo voľbách skončil s 0,13 percenta na poslednom mieste.

Agentúra ASA personálne prepojená s AVVM zasa vtedy namerala novej SDĽ 6,1 percenta. Strana vo voľbách získala len 2,4 percenta.

Len raz sa v niektorých médiách objavila aj sondáž agentúry Prieskumy sociológa Pavla Marchevského, ktorá však robila prieskum ešte predtým, než bola zapísaná v obchodnom registri.

Metodickú nepresnosť môže urobiť aj renomovaná agentúra. Keď Focus naposledy meral popularitu možných prezidentských kandidátov, pri Andrejovi Kiskovi v zátvorke uviedol organizáciu Dobrý anjel, čo mu mohlo pridať.

Médiá využívajú prieskumy zabehaných agentúr

„Zverejňujeme len prieskumy preferencií od agentúr, ktoré sa nimi dlhodobo zaoberajú. Používame hlavne výsledky Focusu, Polisu a MVK,“ hovorí šéfredaktor SME Matúš Kostolný.

„V Televíznych novinách využívame väčšinou prieskumy dlhoročných zabehaných agentúr, pričom aj pri tých analyzujeme otázky a možnosti, ktoré respondentom ponúkli,“ vraví šéf spravodajstva Markízy Lukáš Diko. „V prípade, že sa objaví prieskum novej agentúry alebo výkyv oproti predchádzajúcim zisteniam, zverejníme ho prevažne až vtedy, keď ho potvrdia opakované prieskumy alebo iné agentúry,“ dodal Diko.

Ján Baránek z Polisu pripomína základné náležitosti prieskumu – zverejnenie času zberu údajov, veľkosti vzorky i presnej otázky. „Je rozhodne nekorektné testovať stranu pred jej vznikom,“ pripomína.

Urobiť seriózny reprezentatívny prieskum nie je lacná záležitosť. Náklady sa zvyčajne pohybujú v tisíckach eur aj pri lacnejšom – telefonickom variante. Na Slovensku je niekoľko desiatok spoločností, ktoré robia prieskumy. Väčšinou však ide o sondáže spotrebiteľského správania sa.

ico

Politici prieskumy spochybňujú, sami ich platia

Strany sa správajú občas k agentúram tak, aby znížili dôveryhodnosť prieskumov čo najviac.

BRATISLAVA. „Sú ako ženské plavky - zakrývajú to, čo by sme všetci chceli vidieť,“ vravieva premiér Robert Fico o prieskumoch verejnej mienky. A k tejto vete zvykne pridávať poznámku, že sondáže nesleduje, a preto ani nekomentuje.

Ani ostatné strany sa väčšinou k prieskumom nevyjadrujú a keď to robia, zvyčajne len v prípade, keď sú k nim milosrdné.

Stáva sa však, že niektorých politikov sondáže vyslovene dráž〜dia. Najznámejšie sú výroky premiéra Roberta Fica na adresu Pavla Haulíka a jeho agentúry MVK. „Smer vo všeobecnosti nekomentuje prieskumy verejnej mienky, s výnimkou agentúry MVK pána Haulíka, ktorá už viackrát profesionálne zlyhala,“ povedal včera šéf Ficovho tlačového odboru Erik Tomáš. Argumentoval rozdielnymi výsledkami prieskumov MVK a voľbami.

"V odhadoch výsledkov posledných dvoch parlamentných volieb v rokoch 2010 a 2012 prisúdila Smeru-SD zakaždým o sedem percent menej voličských hlasov ako bol reálny výsledok volieb. Rovnako pán Haulík veľmi nepresne odhadoval výsledky samosprávnych volieb v roku 2010, keď v médiách vyhlásil, že Smer-SD neobháji svoje pozície v mestách a obciach z posledného ľudoveho hlasovania. Smer-SD svoje pozície nielenže obhájil, ale aj výrazne posilnil," napísal Tomáš.

„Smer nevie, za aké peniaze a komu pán Haulík slúži, ale po týchto brutálnych profesionálnych zlyhaniach, možno po úmyselných manipuláciách, by si mal hľadať iný spôsob podnikania,“ tvrdila strana pred troma rokmi.

Smer vyslovoval podozrenia z manipulácie, keď mu agentúra namerala menej percent, v aké dúfala. Ak v sondáži MVK vyšli čísla, ktoré boli vysoké, sociológa a jeho firmu podo〜zrievali, že chce voličov Smeru uspať, aby neprišili hlasovať. „Fico na nás najviac zaútočil vo februári pred voľbami, keď nám vyšlo, že bude mať 84 mandátov. Vtedy k tomu zvolal aj tlačovú konferenciu,“ hovorí Haulík.

„Obyčajne je to tak, že politici majú dojem, že majú viac percent, ako im prieskum prinesie,“ vraví sociológ.

Keby sa podľa analytika spočítali stranícke odhady vlastných preferencií, „súčet by sa pohyboval od 200 percent vyššie“.

Sociológ si myslí, že by Ficovo spochybňovanie prieskumov pred vlastnými voličmi mohlo škodiť preferenciám jeho strany, keďže nemusia pravdivo odpovedať anketárom. S fenoménom skrytého voliča, ktorý nehovoril pravdu, sa stretávalo v 90. rokoch najmä HZDS. Škodí to však aj prieskumom. „Rozširuje sa dojem, že prieskumy sú len o manipuláciách a to je veľký omyl,“ vraví Haulík o pohľade ľudí na sondáže.

Politici prieskumy spochybňujú, hoci si každá zo strán občas platí interné sondáže. Tie bývajú často veľmi podrobné a viac než na preferencie sa zameriavajú na témy či spôsob komunikácie s voličmi. Aj renomovaným agentúram tak dávajú zákazky za desaťtisíce eur.

ico

Stanovisko spoločnosti eCall Slovakia:

Spoločnosť eCall Slovakia svoje prieskumy verejnej mienky realizuje na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva, ktorá kopíruje demografické a socio-ekonomické zloženie populácie v SR.

Spoločnosť eCall Slovakia vo svojom prieskume skúmala preferencie potenciálnych prezidentských kandidátov, keďže oficiálni kandidáti zatiaľ neexistujú. Telefonicky bolo oslovených 1.072 respondentov, pričom vzorka respondentov bola reprezentatívna podľa veku, pohlavia a regiónu (použitie Gallupovej metódy kvótového výberu).

Kládla štandardnú otázku „Keby sa voľby prezidenta SR mali uskutočniť už najbližší víkend, ktorému kandidátovi by ste odovzdali svoj hlas?“

Je prirodzené, že dvaja najsilnejší a dlhodobo najpopulárnejší politici strany SMER-SD (Fico, Kaliňák) sa tak umiestnili na vedúcich dvoch priečkach odpovedi respondentov. Ti určovali len jedno meno potenciálneho prezidenta, preto úvaha o nerealizovateľnosti poradia 1. Fico, 2. Kaliňák nie je na mieste.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 543
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 354
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 6 193
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 147
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 043
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 619
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 685
  8. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 183
  9. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 3 795
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 2 791

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Fico pridáva zamestnancom, zaplatia to firmy. Pozrite sa, aké výhody majú ľudia získať

Príplatky za cestovanie za prácou či vyššia minimálna mzda.

DOMOV

Hladiny riek stúpajú, problémy majú na Kysuciach aj v Liptove

Tretí povodňový stupeň platí vo viacerých obciach.

Neprehliadnite tiež

Rozvoju regiónov bráni vzdelávací systém či slabá dopravná infraštruktúra

Slovensko patrí medzi štáty OECD s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov a v miere nezamestnanosti.

Analytik: Hotovosť by mala zostať medzi nami aj pre zachovanie súkromia

Ak sa v EÚ prestanú vyrábať 500-eurové bankovky, sporitelia podľa analytika pôjdu do banky a svoje úspory v miliónoch si odnesú v taške.

Posledná uránová baňa v strednej Európe definitívne ukončila ťažbu

Zásoby uránu v Rožnej boli objavené v roku 1956 a o rok neskôr sa tam začala ťažba.

Sinn: Za americké ekonomické problémy môže Wall Street a nie Nemecko

Podľa Sinna sú v pozadí slabšieho eura dva dôvody.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop