LONDÝN. Európski výrobcovia automobilov sa vracajú z dovoleniek, aby si vyhrnuli rukávy a začali zatvárať závody a prepúšťať zamestnancov. Mnohí analytici odvetvia to pokladajú za oneskorené úsilie znížiť náklady, čo ich americkí konkurenti urobili už pred troma rokmi.
V roku 2009, keď Spojené štáty zachraňovali pred bankrotom General Motors (GM) a Chrysler, dali im podmienku, že zatvoria závody a znížia počet pracovných miest, aby sa znovu prepracovali k zisku, európske vlády zareagovali na pokles predaja automobilov opačne.
Automobilkám poskytli širokú pomoc, aby si zachovali pracovnú silu v nádeji, že sa dynamika predaja vozidiel rýchlo vráti do starých koľají.
O tri roky, bez signálov na zlepšenie európskej hospodárskej krízy, ktorá výrazne oslabila dopyt po automobiloch na kľúčovom trhu najmä v južnej Európe, francúzski a talianski výrobcovia, spolu s Opelom, nemeckou divíziou GM, a európskymi kapacitami Forda, čelia nižšiemu odporu politikov a odborárov, keď informujú o prepúšťaní v odvetví, ako východisku pred potupným kolapsom.
Zníženie počtu zamestnancov zachráni viac pracovných miest
Vlády, vrátane nedávno zvoleného francúzskeho socialistického prezidenta, už nedisponujú zdrojmi, aby podporili ohrozené firmy. A niektorí odborárski predáci si vypočítali, že zníženie počtu zamestnancov teraz zachráni viac pracovných miest v budúcnosti. Experti predpokladajú, že firmy, ktoré v nedávnej minulosti zredukovali počet zamestnancov, si vytvorili predpoklady, aby došlo k zatváraniu závodov bez výbuchov emócií.
Americký špecialista na automobilový priemysel David Cole povedal, že k naštartovaniu veľkej reštrukturalizácie európskeho automobilového priemyslu dôjde až vtedy, keď bude jasné, že sa musí "obetovať prápor, aby sa zachránila divízia".
Cole dodal, že každý vtedy pochopí, že nastal vhodný čas, aby sa urobili štrukturálne zmeny. Bývalý šéf Centra pre automobilový výskum v Ann Arbore (štát Michigan) poukázal na to, že keď sa uvidí, že spoločnosť môže zaniknúť a s ňou aj všetky pracovné miesta, ľahšie sa uskutoční zámer stratiť ich len 20 %.
Zatváranie závodov už nie je tabu. Bolo ním v úvodnej fáze krízy, ktorej čelilo odvetvie po roku 2008. Uviedol to Laurent Petizon, riaditeľ parížskej pobočky konzultačnej skupiny AlixPartners. Skupina radila GM v období najväčšej pomoci, ktorú dostával koncern od Washingtonu. Podľa Petizona sa v európskom automobilovom priemysle javí ako čoraz zrejmejšia úloha odbúrať prebytočné kapacity.
Tri roky po drastickom oklieštení výrobných kapacít v GM a Chrysleri, ktoré žiadala vláda prezidenta Baracka Obamu ako podmienku pre pomoc v hotovosti, oba koncerny hlásia zisky napriek tomu, že americký automobilový trh v predaji vozidiel zostáva pod predkrízovými číslami.
GM, pred krízou svetovou jednotkou v sektore, zrušil v Spojených štátoch štyri značky, zatvoril 14 závodov a prepustil 21.000 zamestnancov. Vlani dosiahol rekordný zisk 7,6 miliardy USD (5,98 miliardy eur). Chrysler, teraz zastrešený Fiatom, zarobil čistých 183 miliónov USD.
V Európe, v ktorej sa po roku 2008 nezatvárali závody, lebo okrem šrotovného im pomohli aj vládne pôžičky a iné životne dôležité subvencie, sa väčšina automobiliek dostala do zostupnej špirály.
V najhoršej situácii je Peugeot
PSA Peugeot Citroen, Renault a Fiat, spolu s kapacitami Forda a GM v Európe, bojujú o zachovanie si ziskovosti.
Najviac je stratový Peugeot. Vo Francúzsku potrebuje prepustiť vyše 10-tisíc pracovníkov a po 20 rokoch zatvoriť v krajine prvý závod, v Aulnay na okraji Paríža. Fiat, ktorý zatvoril v Taliansku prvý závod vlani, varoval, že bude musieť zrušiť výrobu aj v ďalšom, ak nebude schopný produkovať vozidlá cenovo schopné konkurovať na americkom trhu. Túto hrozbu vyslovil v auguste šéf Fiatu Sergio Marchionne. Vyhradil si právo riešiť tento problém po 3. štvrťroku.
Renault postupoval opatrne a nehovoril o prepúšťaní. Štyri mesiace pred oznámením vedenia Peugeotu o obmedzení kapacity, jeho šéf Carlos Ghosn uviedol, že každý významný reštrukturalizačný pohyb v Európe "prinúti ostatných výrobcov automobilov urobiť to isté".
Politici však nemohli zastaviť všetky zmeny. Európske vlády často nechceli vidieť, že vedenia automobiliek museli postupne znižovať počet zamestnancov. Uviedol to Ron Harbour, partner konzultačnej spoločnosti Oliver Wyman. Renault ich počet v rokoch 2009 až 2001 znížil o 9,6 %, Peugeot o 7,6 %. Fiat sa však touto cestou nevydal a v Taliansku si ich zachováva 63.000 napriek tomu, že jeden montážny závod zrušil.
Avšak v uvedených rokoch klesol predaj osobných vozidiel v západnej Európe o 13 %. Harbour poznamenal, že sa výrobcovia usilujú udržať sa na ceste, po ktorej sa rútia dole, ale napokon z nej aj tak vyletia.
Pred krízou v roku 2008 vyťažovali automobilky na oboch brehoch Atlantiku svoje výrobné kapacity asi na 85 % produkčného potenciálu. Americké závody, ktoré prežili krízu, teraz idú na 94 % kapacity, európske závody klesli na 74 % miery vyťaženosti. Výnimku tvoria iba závody Volkswagenu, ktoré sú takmer úplne vyťažené.
Veľké prekážky pre reštrukturalizáciu, ktoré predstavuje uplatňovanie zákona o bankrote, ochrane pracovných miest a iné prístupy vlád, spôsobia, že zmeny v Európe nedosiahnu nikdy taký rozsah, hĺbku a rýchlosť ako v Detroite pred necelými štyrmi rokmi.
Nedôjde k nim napriek faktu, že americký príklad je veľmi čerstvý. Na starom kontinente sa ho zatiaľ úspešne darí ignorovať.
Informovala o tom agentúra Reuters.
