BRATISLAVA. Ľudia, ktorí sú bez práce a od štátu dostávajú napríklad sociálne dávky, si v budúcnosti nebudú môcť prilepšiť prácou na dohodu. Plánuje to ministerstvo práce.
- Ten, kto je evidovaný ako nezamestnaný, môže na dohodu zarobiť mesačne najviac 143,3 eura. Štát chce dohody nezamestnaným zakázať.
- V roku 2010 robilo na dohody 48 232 uchádzačov o zamestnanie.
- Minulý rok to už bolo 68 260 uchádzačov o prácu.
⋌Zdroj: MPSVaR
„Uvažujeme, že novelou zákona o službách zamestnanosti zrušíme možnosť zneužívať prácu nezamestnaných prostredníctvom dohôd,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš (Smer).
Ich príjmy môžu byť vyššie
Dnes môžu podľa Ondruša nezamestnaní pracovať na dohody, ak si takto nezarobia viac než 143,3 eura mesačne. Predpokladá, že ich príjmy z dohôd sú v skutočnosti iné.
„Nezamestnaní často musia robiť oveľa viac, niečo ešte dostanú načierno v hotovosti. Zamestnávateľ nie je nútený riadne tohto človeka zamestnať,“ dodal Ondruš.
O tom, že sa dohody nezamestnaných zneužívajú, svedčí podľa neho to, že úrady práce evidovali vlani takmer 70tisíc nezamestnaných dohodárov, ktorých štát rôznymi formali podporoval. Aj Peter Paška z agentúry Proact People predpokladá, že nezamestnaní i firmy prácu na dohodu zneužívajú. Očakáva, že ak sa zakáže, prejdú do skráteného pracovného pomeru.
Zoberú im prácu iní?
Kratšia práca však nie je náhradou za príležitostnú prácu, tvrdí Darina Mokráňová z agentúry Index Nosluš. „Rozdiel medzi pracovným pomerom a dohodou je vo flexibilite,“ vysvetľuje.
Skrátený úväzok je skôr pre matku s deťmi, ktorá môže v pravidelných intervaloch robiť istú prácu. Firmy však dohodárov nebudú brať na takéto úväzky, ak pre nich pracovali nepravidelne a nevedia, či pre nich bude stále práca, hovorí Mokráňová.
Preto podľa nej časť práce, ktorú dnes robia na dohodu nezamestnaní, urobia tí, ktorí v evidencii ľudí bez práce nie sú. „Možno to poškodí tým nezamestnaným, ktorí aspoň niečo robili a stratia pracovné návyky,“ súhlasí s Mokráňovou Luboš Sirota z Republikovej únie zamestnávateľov.
Mihál: Odrádzajú od práce
Každý nezamestnaný si dobre spočíta, pri akej hranici príjmu sa mu oplatí ísť pracovať a kedy radšej zostane na sociálnych dávkach, upozorňuje exminister práce Jozef Mihál (SaS). Tým, že sa vláda chystá obmedzovať dohody a ešte ich aj zodvodniť ako klasické príjmy, demotivuje ľudí, aby sa začlenili do pracovného procesu, myslí si.
Preto by bolo lepšie radšej viesť ľudí k tomu, aby prijali prácu, a umožniť im, aby si so zárobkom nechali aj časť sociálnych dávok. Pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi by sa tak podľa Mihála dlhodobo nezamestnaným mohlo započítavať len 50 percent príjmov z novej práce.
