Minister práce Richter: Obe deti mám v druhom pilieri

Tvrdí, že je dobré, že vznikol druhý pilier. Nepripúšťa, že by štát znárodnil súkromné úspory úplne. Sľubuje, že proti druhému pilieru nebude viesť kampaň.

Tvrdí, že je dobré, že vznikol druhý pilier. Nepripúšťa, že by štát znárodnil súkromné úspory úplne. Sľubuje,že proti druhému pilieru nebude viesť kampaň. Minister práce a sociálnych vecí JÁN RICHTER.

Pán minister, čo by ste povedali pánom Kaníkovi alebo Mihálovi, keby návrh ich dôchodkovej reformy nebol zverejnený na portáli právnych predpisov a prešiel by skráteným legislatívnym konaním?

„Keby predložili obsah takého charakteru, ako som predložil ja, najprv by som vnímal túto otázku, až potom otázku formy. Zákon porušený nebol. Nie som tým nadšený, ale som veľmi rád, že som mal možnosť dva mesiace pred zverejnením obsahu novely diskutovať so sociálnymi partnermi.“

Hovoríte, že tým nie ste nadšený. Premiér tlačil na to, aby sa dôchodková reforma dostala čo najskôr do vlády?

„Boli stanovené termíny, dokedy bolo treba pripraviť a predložiť materiál do Národnej rady. Mal som maximálny záujem, aby nebolo treba skrátené legislatívne konanie. Viete, paradox je v tom, že ja som dodržal všetky termíny a deň predtým, ako sa otvorila schôdza Národnej rady, zasadla mimoriadne vláda. Tam vzišla jedna z mnohých úloh, že ideme riešiť 40 miliónov eur. To je vlastne mesačný posun účinnosti zákona o sociálnom poistení.“

Premiér povedal, že to pôjde skráteným konaním na mimoriadnom zasadnutí vlády?

„Skrátené konanie bolo rozhodnutím vlády.“


ps.jpg
Ani boľševik nevzal kulakovi všetko - napríklad posteľ mu nechali, píše Peter Schutz

Ale niekto s tým musel prísť.

„Minister financií predložil kompletné makroekonomické výsledky za prvý polrok. Na základe toho sa vo vláde prijímali opatrenia. Áno, jedno z tých opatrení, ktoré bolo prijaté, sa týkalo aj mňa. To znamená, vláda rozhodla a v konečnom dôsledku som aj ja hlasoval za opatrenia, ktoré sa týkali ‚môjho‘ návrhu novely zákona o sociálnom poistení.“

Vy ste dlho nechceli zverejniť, na akú úroveň sa zníži príspevok do druhého piliera. Kto nakoniec rozhodol, že to budú štyri percentá – vy, premiér alebo minister financií?

„Samozrejme, že sme sa vyjadrovali všetci traja. Sú veľmi dôležití pre to, aby sa takéto veľké rozhodnutie prijalo. Musel som pripraviť isté prepočty, analýzy, doterajšiu výnosnosť jednotlivých fondov. Na základe tejto analýzy sa ponúkli alternatívy. Nie je to len otázka odborného rozhodnutia, je to aj otázka politického rozhodnutia. To znamená, že skôr, než toto rozhodnutie bolo prijaté, bolo kolektívne posúdené v politickom orgáne strany a následne aj vo vláde. Ja som sa s tými štyrmi percentami stotožnil. Na čom sme sa napríklad na rokovaní v Národnej rade zhodli, je otázka potreby hľadania dohody pri ústavnom zákone.“

Prečo sa o ústavnom zákone nerokovalo skôr, než padlo rozhodnutie o znížení príspevku do druhého piliera?

„Na rokovanie sú potrební dvaja. V prvej fáze bola z ich strany (opozícia, pozn. redakcie) odmietnutá akákoľvek debata a mali ambíciu presadiť, aby sa vôbec neznižoval príspevok z deviatich percent na štyri, čomu rozumiem. Aj keď ani v rámci opozície nebol absolútne jednotný názor. Dôležité bolo, že sme mali po prvýkrát odvahu riešiť prvý aj druhý pilier. Naši predchodcovia mali ambíciu riešiť len prvý.“

Riešili aj druhý pilier.

„Nevyriešili. To, že tam pridali štvrtý indexový fond.“

Zrušili Madejov pozmeňovací návrh, ktorý zaviedol šesťmesačné obdobie na porovnávanie výnosov v druhom pilieri. Aj preto držali dôchodkové úspory ľudí najmä na účtoch v bankách alebo ich investovali do krátkodobých cenných papierov s nízkym výnosom.

„Predĺžili to zo šiestich mesiacov na deväť. Čo je to za predĺženie? Veľká kritika, ktorá bola predtým, a žiadne radikálnejšie riešenie!“

Mihál to posunul na päťročné obdobie, ale s postupným nábehom. Pokiaľ ide o nastavenie druhého piliera, máte zrejme na mysli najmä deväťpercentný odvod. Pán premiér ešte pred voľbami v rozhovore pre náš denník povedal, že sa príspevok do druhého piliera nezníži. Mal vtedy nedostatok informácií, klamal alebo zmenil jednoducho názor?

„Isteže stupeň informácií zodpovedá opozičnej pozícii. Podstatné je, že my sme už v tom období hovorili o nevyhnutnosti komplexného riešenia trvalej udržateľnosti dôchodkového systému. Jednoznačne sme dospeli k názoru, že nie je možné robiť nejakú dlhodobú udržateľnosť bez konkrétnych zásahov do prvého aj do druhého piliera. S týmto zámerom sa stotožnila aj členovia rada solidarity a rozvoja.“

richter1_res.jpg

Prebrali ste zmeny v prvom pilieri, ktoré navrhoval Mihál. Teda boli asi dobré.

„Ale nevedeli to posunúť ďalej. Bolo nevyhnutné spojiť to so zmenami v druhom pilieri vzhľadom na jeho terajšiu výkonnosť. Bohužiaľ, mňa to neteší. Ja mám v druhom pilieri obidve deti a mám eventuálne záujem na tom, aby druhý pilier plnil nejaké úlohy hlavne pre tých mladých. Myslím, že druhý pilier je zaujímavý hlavne pre mladých okolo tridsiatky pri dobrých príjmoch. Preto mám záujem, aby bol zachovaný.“

Keď argumentujete výnosovosťou druhého piliera, ktorá nie je vysoká, viníte za to dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), že zle manažujú tieto fondy, alebo súhlasíte do istej miery aj s ich argumentáciou, že môže za to aj Madejov pozmeňovací návrh?

„Áno aj. Samozrejme, že je tam veľmi veľký podiel aj správcovských spoločností vzhľadom na investície, ale treba vidieť ten problém hlbšie a to je nastavenie druhého piliera.“

Keď DSS aj niektorí ekonómovia tvrdia, že do veľkej miery je za nízkym zhodnotením práve to, že výnosy sa mohli porovnávať iba v šesťmesačnom období, znamená to, že klamú?

„Opakujem, vy stále hovoríte o Madejovej novele a ja hovorím o období pred jej prijatím, ktoré bolo zlé z hľadiska investovania. Áno, treba objektívne hovoriť aj o tom, aké boli vonkajšie vplyvy, začínajúca sa kríza, grécky rozmer a tak ďalej. V tejto chvíli nie som pripravený hodnotiť, aký vplyv mala na zhodnotenie Madejova novela. Ale vychádzajúc z toho, že pán Mihál, ktorý bol medzi tým ministrom, zmenil a posunul obdobie na porovnávanie výnosov len o tri mesiace, dochádzam logicky a pragmaticky k záveru, že to asi nebola nejaká veľká príčina.“

Pokiaľ ide o udržateľnosť systému, aj Radičovej vláda nachystala zmeny v prvom pilieri. V podstate sú to tie, ktoré ste vy presadili v Národnej rade. Rozdiel medzi ich vnímaním dlhodobej udržateľnosti a vaším je z nášho pohľadu len vo výške príspevku. Podľa vás má byť príspevok štyri percentá, čo prešlo, podľa nich sa to dalo urobiť s deviatimi percentami. Dobre tomu rozumieme?

„Áno aj. Jednoducho hovoriť, že sa dajú všetky problémy, ktoré súvisia s dlhodobou udržateľnosťou, riešiť len zmenami v prvom pilieri, sme nepovažovali za správne. Vôbec nevylučujem, že príde po nás generácia, ktorá sa bude musieť opätovne zaoberať dôchodkovým systémom. Vývoj a demografia budú mať nejakú postupnosť. Či to bude stále otázka posunu veku do dôchodku, to si musia zhodnotiť tí, čo prídu po nás.“

Keď je druhý pilier taký nevýhodný, ako hovoríte, nebolo by lepšie ho zrušiť?

„Práveže sme mali záujem nastaviť niektoré veci tak, aby aj DSS boli motivované dosahovať lepšie výsledky, aby z toho mali zároveň väčší profit sporitelia, čo nebolo možno najideálnejšie prijaté. Zrušiť druhý pilier by nebolo dobré. Je tam nejakých päť miliárd eur nasporených investícií, ktoré treba zhodnocovať. Urobiť to, čo Orbán a znárodniť ich? To v žiadnom prípade nie. Prijali sme aj Kaníkov pozmeňujúci návrh (od roku 2017 sa postupne začne zvyšovať príspevok do DSS až na šesť percent, pozn. redakcie). Sme pripravení vrátiť sa aj k otázke percent pre druhý pilier. Samozrejme, že to podmieňujeme priaznivým stavom ekonomiky.“

Všetky významnejšie zmeny v prvom pilieri a aj Kaníkov pozmeňovací návrh začnú platiť po roku 2017, to znamená po tomto volebnom období.

„Uvažujete úplne logicky. Len skúste zhodnotiť to, čo sme povedali, že máme ambíciu už v priebehu tohto roku sa dohodnúť na ústavnom zákone. Pán Mihál nastavil účinnosť posunutia dôchodkového veku tiež až na rok 2016. My sme vo voľbách jasne voličom povedali, že v tomto volebnom období nevidíme na to dôvod.“

Druhý pilier sa od septembra otvorí na päť mesiacov. Aký máte odhad, koľko ľudí môže z neho vystúpiť?

„A teraz úprimne, nikdy nebolo mojou ambíciou dostať z druhého piliera čo najviac ľudí. Do doložky sme museli uviesť nejaké čísla, tie vychádzali z predchádzajúcich období, keď bol otvorený. Vychádzalo to na 60-tisíc, ale vôbec si na tom nezakladáme. Každý sporiteľ by si mal zodpovedať, či je preňho druhý pilier dôležitý alebo nie.“

Vraveli ste, že tam máte obe deti. Vystúpia, keď sa otvorí druhý pilier?

„Mali so mnou veľmi vážnu debatu na túto tému. Ale toto sú rozhodnutia, ktoré si budú musieť zodpovedať sami. Keď pôjdu o nejakých 30 až 40 rokov do dôchodku, ja tu už nemusím byť.“

Čo ste im odporučili, aby ostali?

„Mal som ambíciu im vysvetliť a hovorili sme o tom takmer hodinu, čo je tam pozitívne a čo negatívne.“

A čo je podľa vás pozitívne na druhom pilieri?

„Pozitívne je to, že nejaký druhý pilier vznikol. Možno aj to, že veľa ľudí prejavilo záujem. Čo je však negatívne, je kategória ľudí, ktorí do neho vstúpili z hľadiska veku a príjmu. Vychádza mi, že pre druhý pilier je dnes reálny počet 350-tisíc poistencov, ktorí si tam aj objektívne môžu nasporiť. I keď možno o desať rokov sa budú príjmy aspoň ako-tak približovať západným krajinám. Tak, ako som to odporučil svojim deťom, by som mal záujem odporučiť všetkým, aby si sadli a prehodnotili svoje možnosti. Ako ateista poviem, chvalabohu, moje deti jeden aj druhý zarábajú okolo tisíc eur a to je už suma, kde sa celkom objektívne môžu zamyslieť nad tým, do akej miery je to pre nich pri veku 30 rokov výhodné.“

Takže ste im odporučili, že je to pre nich výhodné.

„Nie, ja som im nič neodporučil.“

Pokiaľ ide o valorizáciu, aj vy ste uznali, že bola štedro nastavená a idete síce postupne, ale predsa rušiť dnešný švajčiarsky model. Dôchodky sa budú pravdepodobne valorizovať o menej.

„Keď to beriete podľa terajšieho vývoja, valorizácia o dôchodcovskú infláciu by nebola pre dôchodcov nevýhodnejšia. Ale áno, z hľadiska budúcnosti sa dá predpokladať, že v konečnom finančnom vyjadrení to bude menej, ale je to nevyhnutnosť. Som osobne presvedčený, že to bude pravidlo, ktoré sa bude uplatňovať takmer vo všetkých krajinách Európy.“

Keď bude pán Fico alebo iný premiér o päť až desať rokov na papieri ukazovať a porovnávať dosiahnutú výnosnosť v druhom pilieri a valorizáciu v prvom pilieri, budú tie rozdiely menšie ako teraz?

„Je to v prvom rade hodená rukavica správcovským spoločnostiam. Stále majú v rukách najväčšiu zodpovednosť aj právomoc z hľadiska zhodnotenia dôchodkových úspor. Ale vzhľadom na to, že máme politickú zodpovednosť a novelu sme ponúkli my, minimálne časť politickej zodpovednosti berieme na seba. Budeme mať záujem pravidelne sa pýtať, ako sa zhodnocujú prostriedky v druhom pilieri.“

Ak by zhodnotenie nebolo dostatočné, je možné, že by podobne ako pri zdravotných poisťovní štát odkúpil majetok DSS, prípadne by vznikla štátna DSS?

„Je to dosť hypotetická otázka. Štátnu DSS ponúkala dokonca aj časť opozície, bavme sa o tom. “

Uvažuje sa napríklad, že kúpa zdravotných poisťovní sa zaplatia z predaja Telekomu, kde štát môže získať 800 miliónov eur. Nebolo by lepšie použiť tie peniaze na konsolidáciu a neriešiť teraz primárne jednu štátnu poisťovňu? Mohli by sa tým vykryť aj peniaze, ktoré získate z druhého piliera a mohlo by sa ďalej odvádzať deväť percent.

„Odpoviem vám protiotázkou, nemyslíte si, že by bolo lepšie nájsť mechanizmus, aby nerástol dlh v zdravotníctve? Viem to zhodnotiť z pohľadu Sociálnej poisťovne. Polovicu dlhu poisťovne dnes tvoria zdravotnícke zariadenia a, žiaľ, to stále narastá. Čo sa týka zdravotných poisťovní, ak by to malo pokračovať ako doteraz, že prostriedky, ktoré idú do verejného zdravotníctva, sú použité aj na mercedesy pre majiteľov, jednoducho, musí do toho vstúpiť štát. To je môj názor.“

Nie je vám ľúto, že Ľuboš Lopatka odišiel zo Sociálnej poisťovne? V júli v rozhovore sa o vás vyjadroval s úctou.

„Tiež som povedal, že je to schopný manažér, s ktorým si viem predstaviť spoluprácu. Išlo to, až kým mi nepovedal, že sú isté veci, s ktorými sa nemôže stotožniť. Povedal, že má ponuku, ktorá je pre neho zaujímavá, a preto chce odísť. Keby bol aj ostal, Ústavný súd by to asi zmenil, lebo rozhodol, že bol do funkcie dosadený nezákonne. De facto je riaditeľom Sociálnej poisťovne pán Muňko.“

Lopatka mal problém aj s nomináciami.

„Povedal, že sa nevedel celkom stotožniť s mojimi úvahami na úrovni regionálnych pracovísk poisťovne. Pán Lopatka z 36 riaditeľov pobočiek 31 vymenil. A to na základe rozhodnutia koaličnej rady ako politického orgánu. Povedal mi, že mal právo veta, keby sa s tým nebol stotožnil. Nie všetci ľudia v pobočkách a na ústredí boli podľa predstáv pána Lopatku. Ale má to aj iný rozmer. Sedem ľudí muselo odísť, lebo tam bola sprenevera. Posledné rozhodnutie dozornej rady bolo o odvolaní riaditeľky ústredia pre nemocenské poistenie. Nechcem povedať, že to je výsledok práce pána Lopatku, ale je to istá zodpovednosť každého riadiaceho pracovníka. Zmeny v niektorých pobočkách boli nevyhnutné a boli by sa stali, aj keby tam ostal.“

Kto bol lepší riaditeľ - pán Lopatka alebo pán Muňko?

„Nebol som ministrom za pána Muňka.“

Ale sledovali ste jeho prácu, nie?

„Jeden schopný, druhý schopný. Jeden musel odísť protiústavne a prišiel druhý, ktorý to robil podľa mňa celkom dobre a mal som záujem s ním spolupracovať.“

Ale je nesporné, že sa za Lopatku zlepšil napríklad výber poistného. Teraz je tu pán Muňko, budete ho kontrolovať?

„Za pána Muňka a Lopatku boli v Sociálnej poisťovni porovnateľné výsledky. Za pána Lopatku to nebolo rapídne lepšie. Mal veľkú výhodu, a to 60 miliónov eur, ktoré získala Sociálna poisťovňa pri oddlžovaní nemocníc. Bolo to v čase, keď sa pripravovali na prechod na akciovky. Prirodzene to veľmi vhodne zapadlo do výsledkov Sociálnej poisťovne.“

Keď končil Muňko, Sociálna poisťovňa evidovala najvyšší objem pohľadávok v jej doterajšej histórii. Za Lopatku sa to rapídne znížilo.

„Je tam tých 60 miliónov z oddlženia nemocníc.“

Znížil ich v podstatne väčšej miere, a to z 826 miliónov na 660 miliónov eur. Čím to je?

„Podiel na znížení majú aj exekútori. Závisí to aj od firiem, ktorých sa to týka. Nedopustím, aby bol výber poistného horší ako za pána Lopatku, nech tam bude sedieť ktokoľvek. To bude aj moja osobná zodpovednosť, aj keď len z pozície predsedu dozornej rady. To je moja osobná výzva.“

Hovorili ste už s pánom Muňkom? Chce zostať vo funkcii?

„Hovorili sme len predbežne. Uvedomujem si pozitíva aj možné negatíva pána Muňka. Nikdy som sa netajil, že s mojím nástupom do funkcie budem mať záujem k pánu Lopatkovi dať aj človeka, ktorému dôverujem ja. Bol som rád, že mu dôveroval aj pán Lopatka, dnes robí štatutára (Meňky – pozn. redakcie). Ak by nebola aktuálna otázka pána Muňka, mám teda pripravenú alternatívu. Ak pán Muňko ostane, budem chcieť, aby vytvorili spoločný tandem.“

richtervyska_res.jpg

Druhá vaša priorita je najmä nezamestnanosť. V ktorých skupinách vidíte najväčší problém?

„Rómske etnikum je na tom najhoršie z hľadiska kvalifikácie, schopnosti reagovať flexibilne na zmeny bydliska. Pri regiónoch sú to dva východné kraje, ale už sa k ním blíži aj môj rodný kraj - Nitra. Najviac rizikové skupiny sú najmä mladí a ľudia tesne pred dôchodkom. Pri mladých je dôležité, aby získali pracovné návyky, musia dostať šancu robiť. Inak by sa v krátkom období prispôsobili tomu, že nerobia a nejako prežijú.“

Pripravili ste tri projekty za 70 miliónov na podporu pracovných miest. Jeden z nich je len pre dopravcov. Prečo?

„Sľubujú udržateľnosť 30 mesiacov. Analýza ukazuje, že majú prestarnutú základňu zamestnancov. Požiadavka na zamestnancov v doprave rastie o tri percentá ročne. Na základe hlbokých analýz sme jednoznačne dospeli k názoru, že je to zaujímavý projekt. S tým sme odišli do Bruselu a najmä pre 30 mesiacov udržateľnosti sme získali rýchlo súhlas.“

Nebolo by menej diskriminujúce, aby boli dané rovnaké kritériá pre všetky firmy, a ak by ich splnili, mohli by sa zapojiť do projektov bez toho, aby sa robili rozdiely podľa toho, v čom podnikajú? Takto to vyzerá ako čistý lobing Česmadu.

„Udržateľnosť 30 mesiacov je veľmi lákavá. A po 30 mesiacoch, keď sa šofér zžije s kamiónom, je veľký predpoklad, že ostane aj ďalej a vytvorí sa dlhodobé trvalé miesto. To je najväčšia devíza, ktorá nás oslovila.“

Takže, ak by boli na rade solidarity stavebníci a povedali, že vedia vytvoriť miesta na 30 mesiacov, tak by bol samostatný projekt aj pre stavbárov?

„Na sociálnej rade sa tento projekt dočkal kritiky, lebo je to len pre dopravcov. Nie je to výsledok sociálnej dohody. Na rade sa dohodlo, že projekty nebudú len pre malé a stredné podniky, ale aj pre veľké firmy. Dnes sa môže prihlásiť každá firma.“

Chcete vytvoriť 14 500 miest, koľko sa zachová aj po skončení projektu?

„Veľké percento ostane podľa mňa zachovaných najmä v doprave. Keď si urobia vodičské preukazy a získajú zručnosti, budú mať druhú profesiu. Povedať, či to bude 80 percent, to neviem. Najmenšie percento zachovaných miest očakávam v samosprávach. Chceme tu riešiť najmä regióny, kde je nezamestnanosť najvyššia, kde je percento rómskeho etnika najvyššie a kde je požiadavka na kvalifikáciu najmenšia. Tak som si kládol otázku, prečo sú projekty na povodne a opravu hradov. Tie totiž neprinášali takmer nijakú udržateľnosť pracovných miest.“

A koľko sa ich teda môže udržať?

„Závisí aj od toho, koľko organizácií a firiem sa zapojí. Dnes máme minimálne 50 percent úradov práce, kde nemajú ani jedno voľné pracovné miesto. Preto by ponuka mala osloviť.“

Takže číslo neodhadujete?

„Ak sa pri pracovných miestach v samosprávach zachová štvrtina, bol by to úspech. Pri podnikoch by som privítal 50 percent.“

Ak podnikatelia počujú, že na podporu zamestnanosti ide 300 miliónov eur (ide o projekty ministerstva práce aj ministerstva hospodárstva, pozn. redakcie), pričom sa má vytvoriť 17-tisíc pracovných miest a pýtajú sa, prečo radšej vláda nezníži odvody, aby mohli zamestnať viac ľudí, čo im na to odpoviete?

Odpoveď je jednoduchá, Niet voľných pracovných miest evidovaných na úrade práce. Preto sú tu služby zamestnanosti. Začínajúci podnikatelia môžu využiť podporu z nich. Aj tieto služby prehodnocujeme. Je ich priveľa a niektoré nástroje sa zneužívajú.“

Ministerstvo hospodárstva dostane omnoho viac peňazí na pracovné miesta ako vy. Ide o projekt Káhira ministerstva hospodárstva za vyše 200 miliónov eur, kde sa bude dotovať nákup technológií pre firmy a má sa vytvoriť dve- až tritisíc pracovných miest. Ako to vnímate?

„Mám problém s niektorými projektmi, na ktoré majú ísť peniaze z eurofondov. Myslím si, že zďaleka neplnia úlohu, ktorú by mali, lebo riešia nákup technológií. Zamestnajú aj nejakých ľudí, ale nespĺňa to podľa mňa cieľ, ktorý požadoval Brusel. Ale dá sa u nich predpokladať, že sa môže vytvoriť až 99 percent stabilných miest. Ale vzhľadom na investíciu na jedno pracovné miesto je to nesmierne veľký balík.“

Máte 300 miliónov eur na podporu mladých. Ako klesne miera nezamestnanosti mladých o rok?

„Minimálne sa dá hovoriť o 14 500 pracovných miestach, ktoré v rezorte práce za tých 70 miliónov chceme vytvoriť. Predpoklad u ministerstva hospodárstva je zhruba 3000 miest. Pri percente sa však prejaví aj to, koľko pracovných miest môže padnúť. Hovoriť o percentách by to bolo skôr hádaním.“

Pripravujete novelu Zákonníka práce, kde firmy aj obchodné komory varujú, že sa zruší 50-tisíc miest. Aká bude nezamestnanosť o dva roky, keď sa všetky zmeny, ktoré teraz pripravujete, prejavia?

„Hovorí to jeden pán, ktorý robí viceprezidenta v Republikovej únii zamestnávateľov. Nehovoria to komory. Odmietam takéto hodnotenia.“

Poslali oficiálne stanovisko.

„Nevychádza to z analýzy. Sú to odhady založené na vode. Zákonník práce, ktorý uzrie svetlo sveta, nebude mať negatívny vplyv na nezamestnanosť ani konkurencieschopnosť. Som o tom presvedčený. Naopak mám obavy z vývoja ekonomiky. Preto bude pre nás úspech, ak percento nezamestnaných nestúpne.“

Takže očakávate, že nezamestnanosť ešte porastie?

„Bol by som veľmi rád, keby sa nám podarilo riešiť ju tak, aby nestúpala. Ale veľký optimista nie som.“

richter2_res.jpg

Veľa sa hovorí aj o vašom diplome.

„Ešte hovorí, či hovorilo?“

Ako je možné, že ste získali bakalársky titul z odboru práva, keď ste boli na Agroinštitúte v Nitre a chodili na nepovolený odbor medzinárodného práva a vzťahov?

„Dávate otázky niekomu, kto na to nemá ako odpovedať. To sú otázky na školu. Začnem s tým, ako som sa prvýkrát dostal do kontaktu s vašou kolegyňou, ktorá sa pýtala na môj diplom. Skončila sa vláda a prvá otázka, ktorú som od nej dostal, bola, či si pamätám tému bakalárskej práce spred desiatich rokov. V prvom momente som pozeral, či to je žart. Vedel som, že to bolo z obchodného práva, ale tému som si logicky nepamätal.“

Ale študovali ste na nepovolenom odbore.

„Bol som jedným z 39 študentov. Prihlásil som sa najmä preto, že mám trvalé bydlisko v Nitre. Vedel som, že máme špecializáciu z medzinárodného práva, tak nám to bolo prezentované. Mali sme na rozdiel od ostatných študentov mali viac prednášok z medzinárodného práva a viac skúšok. Ale čo sa mne vyčíta, ako bola uzavretá zmluva a s kým, tomu nerozumiem. Bol som jedným zo študentov, mal som rovnaké záujmy ako oni. Vypočuť si, naučiť sa a po škole si možno sadnúť na pohár vínka. Aj vzhľadom na môj vek som mal maximálny záujem, aby som sa vedomosťami minimálne vyrovnal aj mladším kolegom. A som presvedčený, že sa mi to podarilo.“

Nevedeli ste, že to bol nepovolený odbor?

„Nemyslím si, že bol nepovolený. Myslím, že som študoval právo. A to hovorí aj terajšia rektorka. Akurát sme mali špecializáciu na medzinárodné právo. Môžem byť skôr ukrivdený, prečo som robil viac skúšok a prečo som mal viac prednášok z medzinárodného práva.“

Ale rozdielové skúšky, na ktorých sa dohodol dekan a rektor, ste nerobili.

„Neviem, na čom sa dohodli rektor s dekanom. Mal som splnené všetky podmienky pre odbor právo. To nie sú otázky na mňa. Takto by ste sa mohli pýtať všetkých mojich kolegov. V tom čase som ani politicky nič neznamenal, veď som pôsobil v SDĽ, ktorá bola mimoparlamentná. Nebol som ani poslancom.“

Vtedajšia šéfka Agroinštitútu však potvrdila, že to bol nepovolený odbor.

„Šéfka Agroinštitútu nemá nič spoločné so štúdiom. Kompetentná je univerzita alebo konkrétny dekanát!“

Keby sme sa teraz spýtali, o čom ste robili prácu, vedeli by ste nám povedať?

„Je to právo obchodných spoločností. Samozrejme, že si to už zapamätám. Možno keby ste sa ma dnes spýtali na magisterskú prácu, tak tú som úplne vypustil. Mám dojem, že vám chýba troška ľudskosti pri tých otázkach. Dnes žijem inými prioritami.“

Z hľadiska veku vás mohlo zaujímať, či je to akreditovaný odbor. To aj dvadsaťročných zaujíma.

„Ale ten odbor bol akreditovaný. Ja som študoval právo.“

Ale boli ste prijatý na právo a vzťahy. To je iný odbor.

„Splnil som všetky podmienky pre právo. Akékoľvek rozdielové skúšky boli bezpredmetné. Tak znie aj vyjadrenie právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.“

Pozrite si celý rozhovor s ministrom Richterom (piano)

cely_rozhovor.jpg

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 580
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 218
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 773
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 6 592
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 117
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 4 098
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 013
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 513
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 553
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 478

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja je tréner a medzinárodný horský vodca. Zdolal napríklad aj Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

DOMOV

Úrazov na svahoch je viac, v Jasnej chcú rozšíriť zjazdovku

Záchranári zaznamenali viac ako 1 400 úrazov na lyžiarskych svahoch.

Neprehliadnite tiež

Opel zrejme skončí vo francúzskych rukách. Bude sa vyrábať na Slovensku?

Francúzska spoločnosť PSA Group rokuje o kúpe nemeckej automobilky Opel od amerického koncernu General Motors. Značka je v dlhodobej strate.

Spor medzi štátom a vysokými školami vyriešia až súdy

Či bolo všetko v poriadku, posudzuje aj Úrad pre verejné obstarávanie. V niektorých prípadoch už dal za pravdu školám.

Analytici z prognóz nepoľavujú, ekonomika má rásť vyše trojpercentným tempom

Analytici komerčných bánk predpovedajú slovenskému hospodárstvu v tomto roku medziročný rast o 3,2 percenta.

Od marca sa menia pravidlá osobného bankrotu, bude dostupnejší

Domáhať sa zbavenia dlhov týmito spôsobmi bude môcť dlžník iba raz za desať rokov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop