BUENOS AIRES. Súkromným veriteľom splatila posledných 2,2 miliardy USD (1,80 miliardy eur) z pôvodného dlhu vyše 17 miliárd USD. Vláda v období štátneho bankrotu zmrazila prostriedky na súkromných bankových kontách.
Sporitelia mali pred 11 rokmi možnosť zobrať si svoje vklady s veľkými stratami v devalvovaných pesos alebo dlho čakať na vyplatenie dolárových štátnych dlhopisov. Mnohí sa rozhodli pre druhú možnosť, ktorej éra sa skončila.
"Bez dlhov sme slobodnejší," uvádza ministerstvo hospodárstva veľkými písmenami na svojej internetovej stránke.
Argentína však ešte dôsledky štátneho bankrotu zo začiatku tohto storočia celkom neprekonala. Členom Parížskeho klubu, v ktorom sú združené veriteľské štáty, musí vrátiť 9 miliárd USD. Rokovania o vyrovnaní dlhu stále pokračujú.
Vláda prezidentky Cristiny Fernándezovej de Kirchnerovej zdôrazňuje, že bude pokračovať v kurze znižovania dlhov.
Argentína je teraz viac zadlžená ako v čase bankrotu. Na jej dlhovom účte sa nachádza 180 miliárd USD. Avšak vďaka silnému hospodárskemu rastu, ktorý krajina dosahovala posledných desať rokov, výška dlhu predstavuje len 41,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda sa však zadlžila najmä v domácej mene u svojich obyvateľov a domácich firiem. Čistý zahraničný dlh predstavuje menej ako 20 % HDP.
Vláda v Buenos Aires má tento rok poukázať veriteľom ešte 3,4 miliardy USD a na budúci rok im musí vrátiť 4,6 miliardy USD.
Zatiaľ si Argentína nemôže požičiavať peniaze na medzinárodnom trhu. Platili by úroky najmenej 11 %. Argentína získala od agentúry Standard & Poor's stupeň úverovej dôveryhodnosti B a jej posledný bankrot by jej už nemal brániť vrátiť sa na medzinárodný trh. Neprekonateľnou prekážkou nie je ani zostávajúci dlh členom Parížskeho klubu.
Trhy však zneisťuje nevypočítateľná hospodárska politika vlády ako svojvoľné dovozné obmedzenia či čiastočné zoštátnenie argentínskej dcéry španielskeho ropného koncernu Repsol v apríli tento rok, či prísna kontrola devízových operácií. V krajine pokračuje stav právnej neistoty, ktorý odrádza zahraničných investorov. Preto sa nedarí získať prostriedky na predĺženie metra v Buenos Aires alebo na skvalitnenie diaľkových železničných tratí.
Informovala o tom agentúra DPA.
