BRATISLAVA. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), je 84,0 bodu, čo je najnižšia hodnota vo viac ako 10 ročnej histórii meraní. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesol index o 3,46 %.
"Citeľná je najmä nespokojnosť podnikateľov s pripravovanými zmenami v daňovo - odvodovom zaťažení. V očakávaniach podnikateľov prevláda neistota spojená s nepredvídateľnými postupmi vlády v oblasti hospodárskej politiky a tiež obavy o menej aktívny prístup k riešeniu problémov podnikateľského prostredia," informuje PAS.
Z výsledkov prieskumu v druhom kvartáli 2012 vyplýva, že podnikatelia najnegatívnejšie hodnotia zmeny v legislatíve upravujúcej odvody. Rating tejto položky klesol na hodnotu 77,9 bodu, čo predstavuje pokles oproti minulému štvrťroku o 8,8 %.
"Podnikatelia neskrývajú obavy pred plánovanými zmenami v odvodovom systéme. Vyjadrujú aj svoju nespokojnosť s riešením otázky zjednodušenia odvodov, ktoré je, napriek opakovaným sľubom predstaviteľov exekutívy, stále v nedohľadne. Namiesto neho naopak prichádza zaťažovanie zamestnancov a zamestnávateľov novými, respektíve zvýšenými odvodmi," uvádza aliancia.
Druhý najvýraznejší pokles zaznamenala položka legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície, ktorej hodnotenie kleslo v porovnaní s predchádzajúcim sledovaným obdobím o 8,64 % a dosiahlo tak aktuálnu hodnotu 89,5 bodu.
Podobne ako v prípade predchádzajúcej položky sa na negatívnom hodnotení v značnej miere podieľa snaha vlády stabilizovať verejné financie formou zvyšovania daňového zaťaženia, čo podľa podnikateľov nevedie k rozvoju podnikateľských aktivít ani k zvyšovaniu konkurencieschopnosti firiem a v dlhodobom horizonte ani k zlepšeniu sociálnej situácie obyvateľov.
Položka efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci zaznamenala zhoršenie ratingu o 7,71 %. S aktuálnym hodnotením 25,4 bodu sa stala treťou najnegatívnejšie hodnotenou. Podnikatelia považujú za neférové, že nedostatočné snahy štátu o zastavenie plytvania a zefektívnenie využívania spoločných zdrojov vláda nahrádza príliš reštriktívnymi opatreniami vo vzťahu k ekonomickej aktivite. "Neschopnosť modernizovať štátny aparát a adekvátne reagovať na rýchlo sa meniace podmienky má za následok zvyšovanie nedôvery voči štátnym orgánom ako takým," dodáva PAS.
Zoznam položiek, ktoré v poslednom štvrťroku zaznamenali najväčší pokles dopĺňa pracovnoprávna legislatíva, ktorú znovu čakajú zmeny zhoršujúce flexibilitu na pracovnom trhu. Rast v poslednom sledovanom období zaznamenalo podľa PAS len minimum položiek. Týkajú sa vlastného fungovania podnikov a sú medzi nimi informačná otvorenosť firiem, vzťah k životnému prostrediu alebo vystupovanie voči obchodným partnerom.
Základným obdobím na výpočet IPP, s referenčnou hodnotou indexu 100 bodov, bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už štyridsiatu štvrtú hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2012. Podniky združené v PAS dosahujú ročné tržby na úrovni 16,93 mld. eur a zamestnávajú približne 64 tisíc pracovníkov.
