Vláda chce vyzbierať od bánk jednu miliardu eur. Ak sa jej to podarí, odvod klesne na nulu.
Agentúrne spravodajstvo sme o 23:09 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Bankový odvod nebude vláda vyberať donekonečna. Vo výške 0,4 percenta z vkladov firiem a ľudí ho budú banky platiť od septembra zrejme do konca roka 2014.
Dovtedy by mali odvádzať 200 miliónov eur ročne.
Výška odvodu sa bude podľa ministra financií Petra Kažimíra postupne znižovať, až kým sa od bánk nevyzbiera miliarda eur, teda 1,45 percenta celkových aktív bankového sektora.
Peniaze budú spravované na základe smernice o krízovom riadení bánk v národnom bankovom stabilizačnom fonde, známom aj ako rezolučný fond.
Postupne sa zníži
- vo výške 0,4 % z vkladov firiem a ľuďí bude v roku 2013 a sčasti v roku 2014,
- na 0,2 % by mohol klesnúť na prelome rokov 2014 a 2015, keď bude v rezolučnom fonde 500 miliónov eur,
- na 0,1 % sa zníži po dosiahnutí 750 miliónov eur vo fonde,
- odvod sa zníži na nulu pri 1 miliarde eur vo fonde.
Vláda počíta s tým, že do konca roka 2014 rezolučný fond zinkasuje od bánk 500 miliónov eur. Odvod by vtedy mal klesnúť prvýkrát o polovicu na 0,2 percenta.
Keď bude vo fonde 750 miliónov eur, odvod klesne na 0,1 percenta.
Podľa našich prepočtov by do konca roka 2021 mal byť fond naplnený a odvod sa zníži na nulu. Vláda ho nezruší, v prípade potreby ho môže zdvihnúť.
„Pozmeňovacie návrhy, ktoré schválil výbor pre financie a rozpočet k novele zákona o osobitnom odvode nás tešia,“ reagovala hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Monika Kuhajdová.
Dodala však, že banky stále veria, že poslanci nakoniec schvália nižší odvod, ktorý prispeje ako významný príjem do štátneho rozpočtu, ale neohrozí stabilitu bankového sektora.
Nebude dvojaké zaťaženie
Príspevok do Fondu ochrany vkladov (FOV) by banky nemali platiť do konca budúceho roka. Vláda tak chce zabrániť dvojakému zaťaženiu.
Banky do FOV dnes odvádzajú 0,2 percenta z vkladov fyzických osôb. Ku koncu tohto roka by v ňom malo byť 170 miliónov eur. Garantujú sa z nich vklady klientov bánk do výšky stotisíc eur.
Ak budú fondu chýbať peniaze, od roku 2015 si bude môcť požičať od rezolučného fondu. Ten bude na rozdiel od FOV včlenený pod špeciálny účet – štátne finančné aktíva.
Kumulujú sa na ňom napríklad príjmy zo štátneho majetku cez privatizáciu či dividendy až po vládne pohľadávky. V minulosti sa z finančných aktív krylo oddlžovanie zdravotníctva či železničného Carga.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prísne účelový fond
Včlenením rezolučného fondu pod štátne finančné aktíva si štát uľahčí konsolidáciu verejných financií, pretože mu formálne zníži výšku deficitu.
Rezolučný fond vláda nemôže použiť na ľubovoľné účely, hoci bude pod štátnymi finančnými aktívami.
Je prísne účelovo viazaný, ide o zábezpeku do budúcnosti, ktorou sa majú vykryť náklady na prípadné finančné krízy.
Ak by mala napríklad dnes problémy s nedostatkom kapitálu banka u nás, vláda by ju musela zachraňovať z rozpočtu, čo by zvýšilo deficit štátu.
Po novom na záchranu banky budú vyčlenené prostriedky z rezolučného fondu.
