BRATISLAVA. Úvery slovenských domácností dosiahli na konci minulého roka úroveň 17,2 miliardy eur, čo predstavovalo iba necelú štvrtinu nášho hrubého domáceho produktu (HDP). Za to dlh štátu predstavoval v rovnakom čase 29,9 miliardy eur a teda na HDP mal podiel 43,3 %. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky.
Domácnosti sú v porovnaní s vládami menej zadlžené až v prípade 11 krajín eurozóny. Relatívne málo zadlžené v pomere k HDP sú aj domácnosti v Slovinsku a Belgicku. Na konci minulého roka svojim bankám dlžili sumy predstavujúce necelú tretinu produkcie ekonomiky. Aj v ich prípade platí, že dlh vlády je vyšší ako dlh domácností. Verejný dlh Belgicka sa na konci minulého roka nebezpečne priblížil k hranici 100 % HDP.
Verejný dlh Talianska vlani dosiahol úroveň 120,1 % HDP. Talianske obyvateľstvo pritom dlhovalo bankám asi trikrát menší objem peňazí. Grécko dosiahlo na konci minulého roka aj kvôli pomoci z eurovalu verejný dlh na úrovni až 165,3 % HDP. Grécke domácnosti sú zadlžené v menšej miere ako ich štát a na konci minulého roka ich dlhy dosahovali necelých 60 % HDP.
V pomere k produkcii ekonomiky sú najviac zadlžené domácnosti Cypru. Pohľadávky cyperských bánk voči domácnostiam predstavovali na konci minulého roka až 134,6 % HDP. Cyprus je tak zároveň s verejným dlhom na úrovni 71,6 % HDP jednou zo šestice krajín, ktorých domácnosti sú zadlžené viac než ich vlády. Ďalšími takýmito krajinami eurozóny sú Španielsko, Luxembursko, Holandsko, Fínsko a Estónsko.
Jednou z hlavných foriem financovania štátov je emitovanie dlhu prostredníctvom dlhových cenných papierov. Investori zohľadňujú pri pôžičkách štátu jeho kondíciu a schopnosť včas a riadne si plniť svoje záväzky, od čoho sa odvíja aj úroková miera, za ktorú sú investori ochotní štátu požičať. Napríklad, v polovici júna si Slovensko na finančných trhoch požičalo na päť rokov, keď dlhopisy so splatnosťou v roku 2017 predalo pri priemernom výnose 2,60 %.
