Kažimír: Buď pohneme výdavkami, alebo príde ďalší balíček

Minister financií sľubuje hlboké škrty v štátnej správe, ale najskôr až o rok.

Priznáva, že plán deficitu na tento rok sa zdá mäkký aj jemu, ale napokon môže byť problém ho vôbec dosiahnuť. Minister financií PETER KAŽIMÍR.

Určite ste posledné dni počuli tie otázky: prečo majú ľudia platiť vyššiu daň za rodinné auto Passat? Aký to je luxus? Majiteľ pizzerie sa pýta, či dodávka, ktorú si kúpil na podnikanie, je tiež naozaj taký luxus, aby platil vyššiu registráciu. Prečo jednoducho nehovoríte, že štát potrebuje peniaze a miesto toho sa stále zamotávate pri vysvetľovaní rôznych daní z luxusu?

Vy tvrdíte, že sa zamotávame. Ja si to nemyslím. Áno, hľadáme peniaze do rozpočtu, pretože si ctíme záväzky, ktoré dala dokonca ešte predchádzajúca vláda a ctíme si ich nielen preto, aby sme boli poslušní voči Bruselu. Ale hlavne pre to, aby sme si udržali a zlepšili kredibilitu na finančných trhoch, teda aby sme si boli schopní požičať. Inak nebudeme mať zdroje na výkon verejných služieb, dôchodky, na platy zdravotníkom, policajtom, učiteľom. Žijeme v takých časoch, keď nie je samozrejmé financovať si vlastný dlh. Takže hľadáme zdroje, aby sme dosiahli deficit na úrovni 4,6 percenta v tomto roku a tri percentá v roku budúcom.

Váš známy, nový člen Fiškálnej rady Michal Horváth hodnotil vaše rozhodnutie snažiť sa o deficit vo výške 4,6 percenta ako málo ambiciózne.

Ani ja nie som spokojný s takou výškou deficitu v tomto roku. Považujem ho za málo ambiciózny, je však vizitkou vlády Ivety Radičovej. A na to, aby sme vôbec dosiahli deficit len 4,6 percenta, bude musieť vláda nájsť 280 miliónov eur ešte v tomto roku. Keby sme neurobili nič, tak sa deficit v tomto roku dostane k piatim percentám.

Pred štyrmi rokmi vláda platila ľuďom šrotovné, aby si kúpili auto, teraz ich od toho odrádza vyššími registračnými poplatkami. Čo sa zmenilo?

Nesúhlasím s tým, že by zvýšenie registračných poplatkov smerovalo proti kúpe áut. Na Slovensku je viac ako 50 percent novoregistrovaných áut nových. Z tohto pohľadu to nevnímam ako opatrenie, ktoré má znížiť počet registrovaných áut. Povedzte, koho môže odradiť pri kúpe napríklad Audi A3 poplatok vo výške niekoľkých stoviek eur? Navyše pri vyšších kategóriách áut predajcovia bežne poskytujú zľavy vo výške niekoľkých tisícov eur. Treba si tiež uvedomiť, že registračný poplatok je rovnaký pri novom aj starom veľkom aute, čo môže nasmerovať spotrebiteľa, aby uprednostnil nový automobil pred starým. Snažíme sa zaviesť do registračných poplatkov progresivitu. Ak hovoríme o dodávkach pre podnikateľov, zareagujeme na to. Nemali sme totiž zámer primárne zasiahnuť úžitkové autá.

Bolo šrotovné dobrou investíciou?

Šrotovné spätne vnímam ako spoločnú akciu niekoľkých členských krajín Európskej únie. Ukázalo sa, že človek, ktorý si vtedy kúpil auto, by si ho zrejme bez šrotovného nekúpil ani o rok, ani o tri roky, možno až keby sa úplne rozpadlo a ešte by mal na to peniaze. Kľúčovým výsledkom bolo, že v tom roku bolo kúpených vyše 40-tisíc nových áut. V minulosti k tomuto nástroju mal výhrady aj rezort financií. Súhlasili sme, až keď sme si nechali vyrátať dopad na DPH. Nevnímam to teda ako škodlivé opatrenie. Máme na cestách 40-tisíc nových áut a vytlačili sa tie najproblematickejšie staré autá, takže to malo efekt aj z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky.

Premiér povedal, že pre špeciálnu daň z nehnuteľností nemá štát dosť údajov. Bude od januára vyššia daň z nehnuteľností alebo nie?

Odpoveď na túto otázku budeme poznať na jeseň. Štát skutočne nemá dostatok dát. Ak chceme zaviesť nový typ majetkovej dane, ktorá je postavená na tzv. cenových mapách, tak musíme zároveň povedať, že nedisponujeme dostatočnými cenovými mapami. Mali byť súčasťou informatizácie katastra, ale dva roky sa na tom nič neurobilo. Nateraz dúfame, že by sme mohli využiť dáta Národnej banky Slovenska. Ako to nakoniec dopadne, môžem potvrdiť až v septembri. Preferujem, aby sme ju zaviedli, aj keby nebola dokonalá alebo by nepriniesla výraznejší príjem pre štát. Viem si predstaviť, že by táto daň fungovala od budúceho roka, ale pre nie úplne ideálne dáta pôjdeme cestou veľkých odpočítateľných položiek, aby sme sa vyvarovali negatívneho dosahu na rodiny s nižšími a strednými príjmami. Ak sa tento projekt podarí, tak následne ho môžeme po niekoľkých rokoch odovzdať samospráve a môže nahradiť dnešný systém dane z nehnuteľností. Chcem len pripomenúť, že od nového roka zvýšená daň sa nedotkne ľudí, ktorí majú štandardné byty alebo domy v menších mestách, respektíve na periférii veľkých miest.

V čom bolo duo Richter – Burian lepšie ako Mihál – Mikloš, keď sa dokázali dohodnúť so živnostníkmi na vyšších odvodoch?

Ivan Mikloš naštartoval tú tému veľmi nešťastne. Začal tým, že obvinil živnostníkov z toho, že parazitujú na sociálnom systéme. Duo Richter – Burian to zvládlo aj z hľadiska odbornej argumentácie. Oni podčiarkovali schopnosť postarať sa sám o seba v starobe. Mnohí známi slovenskí umelci v súčasnosti na dôchodku žijú v chudobe, lebo neboli súčasťou sociálneho systému. Ak túto otázku živnostníci pochopia, budem to vnímať pozitívne.

Podľa nášho odhadu budete ustupovať pri dohodách.

Návrh, ktorý je dnes na stole, hovorí, že dohody ostávajú, ale budú sa z nich platiť odvody. Môj názor je, že by sa mali dohody zrušiť so zachovaním tejto formy zamestnávania pre študentov a dôchodcov. Vytvárajú totiž obrovský priestor pre vyhýbanie sa plateniu odvodov. Keby sa zrušili dohody o vykonaní práce, musel by byť Zákonník práce rozšírený o čiastkový pracovný pomer bez pracovnej ochrany. Nechcem však do toho rezortu práce hovoriť. Mňa zaujíma najmä fiškálne hľadisko a v tom je kompromisné riešenie v poriadku.

Vyššia daň z vybraných odvetví je krehká v tom, že stačí, aby ju jedno odvetvie cez Brusel nalomilo, a budete musieť stiahnuť celý zákon. Ako to vyzerá?

Sme v úzkom kontakte s tímom komisára Olliho Rehna. Len v apríli som sa s ním trikrát stretol medzi štyrmi očami a hovorili sme o detailoch konsolidačného balíka. Zatiaľ je všetko v poriadku. Budeme sa snažiť, aby sme neskončili ako naši predchodcovia pri emisnej dani. Chcem sa vyhnúť následným právnym a iným škodám. Príprava tejto dane na ministerstve financií nemá nejaké trhliny.

Ozval sa už z Bruselu niekto ohľadom špeciálnych daní alebo nie?

So zásadnou námietkou sa neozval nikto. Hovoril som aj s riaditeľmi najväčších telekomunikačných firiem. Tvária sa, že nemajú problém. Ale je tu signál od tímu komisárky pre telekomunikácie. Musíme im vysvetliť časové obmedzenia, ktoré obsahuje tento návrh a účel použitia týchto zdrojov.

Poslanec Beblavý predložil do Národnej rady návrh, ktorým chce zrušiť napríklad poplatky bánk za vedenie úverových účtov a ďalšie posilnenie klienta pri hypotékach. Podporíte ten návrh?

Pán Beblavý veľmi dobre vie, že podporujem, aby jeho návrh zákona prešiel do ďalšieho čítania. Dohodli sme sa s ním, že ho vtiahneme do rokovania s asociáciou bánk aj so špecialistami na ministerstve financií. Chceme rozobrať detailne vykonateľnosť jeho návrhov, ale už dnes viem, že časť tých návrhov podporíme.

Slovenské hypotéky sú najdrahšie v eurozóne, pričom nesplácanie veľmi nevyskakuje. Bude ministerstvo nejako tlačiť na banky, aby zlacnili?

Tejto téme som sa ako štátny tajomník venoval v rokoch 2006 až 2010. Permanentne sme sa pritom dostávali do sporu s centrálnou bankou, ktorej hlavným cieľom je stabilita a maximálna ziskovosť bankového sektora. Potrebujeme preto analytický tím na ministerstve financií, ktorý síce bude pracovať s dátami NBS, ale budem od nich požadovať vlastnú analýzu. Pred pár dňami som videl analýzu centrálnej banky, ktorá hovorí, že úrokové rozpätia a úrokové marže našich bánk sú na historickom minime. To vám zrejme povedia aj bankári. Problém je, že pri porovnaní v eurozóne sú dlhodobo najvyššie. Bankárom preto hovorím, že ak nie je pravda, čo všetci tvrdia, že poplatky a úroky rastú, tak nech sa bránia argumentmi, číslami. Som presvedčený, že poplatky u nás sú vysoké, resp. je ich veľa a sú neprehľadné. Neprehľadnosť poplatkov ľudí irituje. Banky si tak môžu samy za to, ako ich vnímajú klienti a médiá.

Dá sa to interpretovať aj tak, že banky vám zaplatia vyšší odvod a vy im za to sľúbite, že ich budete analyzovať namiesto toho, aby ste na ne veľmi tlačili?

Absolútne odmietam, že by sme za nejaký odvod prehliadali správanie bánk. Otázka je, aké nástroje sme schopní použiť. Uvažujeme napríklad aj o tom, že vstúpime na trh ako konkurencia cez Štátnu pokladnicu, ktorá by mohla veľkej časti štátnych zamestnancov napríklad viesť účty alebo ich dokonca zhodnocovať. A mimochodom, bol som v parlamente prvý, kto kritizoval Ivana Mikloša, že nerobí nič s ochranou spotrebiteľa na finančnom trhu.

Robil.

Áno, po hádke na finančnom výbore v parlamente sa odrazu zrodili nejaké návrhy. Uvedomil si, že je to nevyhnutné. Rovnako ako pod tlakom zaviedol bankový odvod.

Dokáže štát poskytovať bankové služby vrátane bankových kariet?

Dnes v plnom rozsahu nie. Po menších úpravách informačných systémov by sme to čiastočne vedeli urobiť začiatkom budúceho roka. Ak však máme poskytovať aj nejaké služby, napríklad platobné služby, tak na to potrebujeme viac času.

Takže viete garantovať, že štát by na tom neprerábal, iba by pôsobil na trhu tak, aby znervózňoval svojimi cenami iné banky?

Určite by neprerábal a určite by znervózňoval.

Čo vám na to povedali obce?

Ponúkal som im to v rokoch 2006 až 2010. Dva VÚC som presvedčil, aby sa napojili na Štátnu pokladnicu. Ale je to obrovský súboj s lobingom. Banky o ne súperia. O tom, kde majú obce a samosprávy peniaze, sa rozhodujú samy a treba si uvedomiť, že obce a samosprávy čerpajú z bánk aj úvery. Napriek tomu sa snažíme o ich napojenie na Štátnu pokladnicu, aby sme minimalizovali náklady na obsluhu štátneho dlhu. Preto sme aj v minulom období prinútili štátne podniky, aby mali peniaze v Štátnej pokladnici. Aj preto by sme chceli, aby dôchodky boli vyplácané zo Štátnej pokladnice alebo platy štátnych zamestnancov boli vyplácané do pokladnice. Veľmi radi budeme týmito konceptmi banky znervózňovať, ale férovým spôsobom z hľadiska konkurencie.

Kolegov ministrov ste vyzvali, aby obmedzili tendre len na tie nevyhnutné pre bežnú prevádzku. Ministerstvo dopravy chystá projekt štátneho dopravného systému, má to byť národný portál o dopravných nehodách, o stave ciest za 150 miliónov eur. Nevideli sme žiadnu analýzu, ktorá by hovorila, na čo presne to bude dobré. Čo ste povedali ministrovi Počiatkovi na tento nápad?

Rozprával som sa o tom s jeho štátnymi tajomníkmi. Pokiaľ viem, tak toto nie je projekt, ktorý by mal byť realizovaný v najbližších dňoch alebo rokoch. Má byť len v zásobníku projektov pre ďalšie programovacie obdobie. Ak je to inak, tak môžem povedať, že ministerstvo dopravy dnes nebude mať možnosti financovať takýto typ projektu pri dnešnej núdzi o finančné prostriedky. No je aj na médiách, aby zisťovali, ako reagovali ministerstvá na moju výzvu objednávať len nutné veci.

Predstavte si, že ministerstvo obrany si povie, že chce lietadlá. Vie, že nemá peniaze, predajca lietadiel mu ponúkne splatnosť až o pár rokov a preto sa dohodnú. Cítite, že ministerstvá sa snažia odkladať svoje záväzky, skrývať, aby mohli veci objednávať, ale aby to dnes nebolo viditeľné?

Nákup lietadiel na ministerstve obrany je téma posledných piatich rokov. Nákup lietadiel z hľadiska rozpočtových priorít bude v tomto rebríčku skôr na spodných priečkach. V súčasnosti sú možnosti absolútne obmedzené. Všeobecne ak hovoríme o odsúvaní platieb, je to otázka čistoty účtovníctva a transparentnosti. O transparentnosti sa hovorí aj v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Pár dní máme Fiškálnu radu a práve v spolupráci s ňou vypracujeme metodiky na to, aby bolo úplne jasné, že ak sa urobí záväzok, ktorý bude splatný až niekedy v budúcnosti, tak to bude zahrnuté do celkovej udržateľnosti. Tým však nehovorím, že sa to nebude diať. Rovnako tak pre štát ako pre ktorýkoľvek iný subjekt totiž môže byť niekedy výhodnejšie odložiť hotovostnú splátku. Podstatné bude, aby to bolo transparentné.

Máte už v rukách konkrétne požiadavky kolegov na priority?

Priorít je veľa. Napríklad požiadavka školských odborárov je zvýšiť o 700 miliónov eur rozpočet školstva, čo je skoro jedno percento HDP. Začnem rokovať o týchto veciach až v auguste, zatiaľ len zbierame požiadavky. Platia všeobecné priority, ktorými sú školstvo, infraštruktúra a podpora zamestnanosti mladých ľudí. Tie ďalšie sú skôr v rovine „snívajte s nami“.

Najväčšie opatrenie, ktoré schválila vláda, je 70 alebo 80 miliónov na priame dotácie priamych miest a ďalších 200 až 250 miliónov na takzvanú „Káhiru“ (eurofondy v programe Konkurencia a hospodársky rozvoj). Je dobré dotovať podniky na ich bežné investície, aby sa za štátne udržala ich ziskovosť?

Nie je to ideálne rozhodnutie. Snažili sme sa čo najviac zdrojov dostať do fondov, s ktorými pracuje rezort práce. Teda na priame preplácanie odvodov alebo na možnosť zníženia nákladov práce pre mladých ľudí. Bohužiaľ pravidlá komisie sme museli dodržať, nemohli sme to úplne presúvať. Ten program pre podniky bol jedinou vhodnou možnosťou. Kritizujete to ako udržiavanie ziskovosti podnikov za štátne, ja zasa hovorím, že technologické zaostávanie je hlavným dôvodom straty konkurencieschopnosti, obzvlášť v takom období, ako je dnes. Vašu pochybnosť o efektivite možno zníži to, že všetky dotácie bude musieť schvaľovať vláda. Navyše projekty budú pod verejnou kontrolou. A minister hospodárstva Tomáš Malatinský je predstaviteľom podnikateľskej obce, ktorý vždy kritizoval spôsob dotovania biznisu netransparentným spôsobom. Pokiaľ viem, pokúša sa okolo seba vytvoriť apolitický tím.

kazimir_res.jpgPredstavte si, že sa vás premiér opýta, podľa čoho určiť, ktorá cena za zdravotné poisťovne sa štátu už vyplatí. Čo mu poviete?

Pohybujeme sa iba vo forme dohadov. Nevidím na to v rozpočte žiadne zdroje. Okrem toho, pozrite si vyjadrenia exministra Zajaca, v ktorých sám potvrdil, že pôsobenie súkromných zdravotných poisťovní v našom systéme je zbytočné, resp. keby mohol, tak by ich vznik zobral späť. To, čo pôvodne plánoval, sa nestalo, zostalo to niekde na polceste. Tu nejde o ideologické súperenie. Len si jednoducho odpovedzte na otázku, akú má terajší systém pridanú hodnotu pre poistenca a pre jednotlivých poskytovateľov zdravotných služieb. Za rezort financií musím povedať, že nie je možné donekonečna zvyšovať výdavky na zdravotníctvo, ktoré je evidentne neefektívne aj z hľadiska fungovania zdravotných poisťovní, aj celej siete v zmysle poskytovaných služieb.

Ziskovosť poisťovní je niekde okolo percenta nákladov v zdravotníctve.

Myslíte oficiálnu ziskovosť alebo výsledky kreatívneho účtovníctva? Viete, že si môžu poisťovne vytvárať rezervy na čokoľvek a aj si ich vytvárali. Dôkazom je, že keď bol zisk zakázaný, tak nemali zisky, potom ich odrazu mali z roka na rok.

Ráta štát s príjmom z predaja Slovak Telekomu alebo nie?

V tomto momente nie je v štátnych finančných aktívach žiadna plánovaná rezerva alebo príjem z predaja akejkoľvek štátnej firmy.

Kde chce vláda šetriť?

Hovoril som to už mnohokrát a musím to zopakovať znova. Možnosti plošného šetrenia sú už vyčerpané. Budúci rok však s konsolidáciou verejných financií nekončíme. Čaká nás zásadná reforma výdavkovej strany rozpočtu, ktorá v tejto krajine nebola doposiaľ realizovaná. Ide o problematickú a ťažkú záležitosť, ktorú nie je možné spraviť zo dňa na deň. Pri zostavovaní vlády sme uvažovali, že sa zásadným spôsobom zníži počet rezortov. Ustúpili sme od toho, lebo sme nemali žiadne fundamenty, analýzu. Priamo z opozičných lavíc neviete prísť s nejakým návrhom. To, čo bude skutočné šetrenie, za ktoré sa budeme môcť postaviť a ktoré bude krvavé z hľadiska nákladov, je zásadná zmena miestnej štátnej správy, ktorú si za úlohu zobral podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. To je kľúčová vec, ktorá môže priniesť úsporu vo výške takmer jedného percenta HDP.

Viete si predstaviť, a vynechajme meno alebo politickú stranu, že minister vnútra, ktorý je šéf ozbrojených zložiek a šéf hlavnej časti štátnej byrokracie, by dokázal z tejto pozície tak zreformovať verejnú správu, aby sa znížili výdavky o jedno percento HDP?

Verím. Vy evidentne nepoznáte Roberta Kaliňáka. My nemáme inú šancu. Inak by sme museli prísť s ďalším balíčkom a potom s ďalším. To si nemôže nikto dovoliť, žiadna politická strana.

Ako podľa vašich informácií postupujú zmeny vo verejnom obstarávaní?

Nie som priamy aktér zmien zákona o verejnom obstarávaní. Mám informácie, že sú veľké námietky zo strany ZMOS-u, zo strany zamestnávateľov, zo strany samotného Úradu pre verejné obstarávanie. Debata sa vedie tam, kde sa má viesť z hľadiska odbornej príslušnosti. Ak bude nejaký návrh na stole, my sa k nemu ako rezort vyjadríme.

Otázkou sme mysleli, či nie ste znepokojený tým, že sa nerobí nič, iba sa stretávajú ľudia a nikto zákon nepíše.

Uvedomte si, aký je dátum. Je začiatok júla, vláda ešte nemá za sebou 100 dní. V každom prípade nie som nervózny, pretože počúvam, že zmeny v obstarávaní sú súčasťou projektu ESO, ktorý robí minister Kaliňák. Musíte nám však dať nejaký základný čas.

Výdavky štátu vyzerajú po polroku viac-menej v poriadku, čo sa deje s príjmami?

Hotovostným deficitom sa zaoberám od prvého dňa, čo som tu. Sú minimálne tri dôvody výpadku. Jeden je nerovnomerné splácanie dlhu, to je bežné. Druhá vec, čo je už reálny problém, je preplácanie európskych fondov. Máme zabrzdené štyri programy, z toho dva sa v týchto dňoch uvoľňujú. Jednak je to problém EÚ, ktorá má na tento rok schválený nereálny rozpočet a v máji si vyčerpala rozpočet takmer na celý rok. Potom máme problém aj s príjmami z DPH. Analyzujeme, do akej miery to súvisí so situáciou vo Finančnej správe SR a aké iné vplyvy tam sú. V každom prípade, ak sa v júli a v auguste situácia nezlepší alebo aspoň nepribrzdí, budeme musieť prikročiť k viazaniu výdavkov.

Stavebným sporiteľniam sa za poslednej vlády podarilo cez lobing v parlamente vyhnúť opatreniam, ktoré by znevýhodnili ich podnikanie. Bývalá vláda chcela obmedziť štátnu prémiu, siahnuť im na poplatky. Vy sa stavebných sporiteľní pri šetrení nedotýkate. Prečo?

Máme na to iný pohľad ako predchádzajúca vláda. V druhej polovici roka sa mienime vrátiť k téme poplatkov stavebných sporiteľní a viazanosti štátnej prémie z hľadiska toho, v akom čase klient prispieva. Teda aby tí, čo podpisujú zmluvu v decembri, nemali nárok na plnú štátnu prémiu. Ale na rozdiel od mojich predchodcov sa chceme o tom normálne rozprávať so sporiteľňami. Odkazujeme im, že to môžu urobiť aj autoreguláciou. Pokiaľ viem, poplatky znížili aj bez zákona.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  2. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  3. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Už aj seniori presadajú do SUV
  2. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  3. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  6. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
  7. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  10. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 22 187
  2. Ako sme jazdili v socializme 2 311
  3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 373
  4. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 244
  5. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 942
  6. Zo stredomorskej stravy sa nepriberá 848
  7. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 803
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 770
  9. Túžite po práci z pláže? 7 rád, ako sa stať digitálnym nomádom 680
  10. Prísne kontroly a veľa tepla. Takto sa vyrába mlieko 672

Téma: Rozhovory z denníka SME


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Reportér Týždňa: Videl som, ako Fico Danka prekvapil a rozčúlil

Magušin sa s Dankom rozprával počas Ficovej tlačovky.

KOMENTÁRE

Fico s Bugárom verzus Danko. Ako čítať vývoj krízy

Premiér odvolal Plavčana a Danko sa cíti urazený.

Neprehliadnite tiež

Biopalivá zvýhodnia, ale daň pri benzíne a nafte bude vyššia

Rezort financií neočakáva žiadny negatívny vplyv na domácnosti.

Rezort hospodárstva si chce nechať poradiť pri rozvoji elektromobility od Nórov

Cieľom pracovnej cesty je získať informácie o postupoch pri zavádzaní elektromobility, ktoré by sa dali uplatniť v podmienkach Slovenskej republiky.

Český Leo Express vstupuje do Nemecka, prevzal tamojšieho dopravcu

Dopravca bude používať jeden vlak štyrikrát za týždeň ráno zo Stuttgartu do Berlína a späť

Obilnín bude asi o pätinu menej. K zlej úrode prispelo hlavne sucho

Extrémne zmeny teplôt a minimum zrážok počas letných mesiacov sa podpíšu aj pod zníženie úrod jesenných plodín.